(AM) – V apríli — máji 2021 hrozilo na Donbase vypuknutie rozsiahleho vojenského konfliktu. Ukrajinské ozbrojené sily boli rozmiestnené v niekoľkých vrstvách. Za nimi boli spojenci NATO z východnej Európy — predovšetkým z Poľska. A pohyb síl a techniky Ukrajiny aj krajín NATO bol maskovaný rozsiahlymi medzinárodnými cvičeniami pod záštitou Spojených štátov.

V roku 2021 je na území Ukrajiny naplánovaných až osem takýchto cvičení. Väčšina z nich spadá na jar — leto — jeseň roku 2021. Sú to ukrajinsko–americké cvičenia „Rapid Trident — 2021“ a „Sea Breeze — 2021“, ukrajinsko–britské cvičenia „Cossack Mace — 2021“ a „Warrior Watcher–2021“, ukrajinsko–rumunské cvičenia „Riverine–2021“, ukrajinsko–poľské cvičenia „Three swords–2021“ a „Silver Saber–2021“, ako aj mnohonárodné cvičenia výcviku jednotiek ozbrojených síl.

Na území Ukrajiny v roku 2021 bude viac ako 11 000 zahraničných vojakov, z ktorých niektorí prichádzajú len počas cvičení, no mnohí sú nastálo dislokovaní vo výcvikových strediskách s cvičiskami v Stariči (Ľvovská oblasť), Širokom Lane (Mykolajevská oblasť), na námornej základni v Očakove a Južnom, ako aj v mnohých ďalších zariadeniach ukrajinského ministerstva obrany.

Medzinárodné cvičenia (v skutočnosti ani nie tak „medzinárodné“ ako cvičenia USA a ich spojencov) sú predovšetkým politickou demonštráciou. Trasením zbraňami vyvolávajú Spojené štáty u svojich mladších partnerov dôveru, že sú chránení. No okrem politickej demonštrácie sú cvičenia aj ideálnou platformou na prípravu náhlej invázie…

Niekoľko „jastrabov“ vo vojensko–politickom vedení Ukrajiny ako aj medzi západnými kurátormi Ozbrojených síl Ukrajiny plánovalo útok ukrajinskej armády s cieľom zmocniť sa ľudových republík Donbasu. Pritom by sa vojenský personál a jednotky NATO na území Ukrajiny priamo bojových akcií nezúčastňovali, aby nekomplikovali medzinárodnú situáciu a nestali sa priamo účastníkmi konfliktu. Bolo naplánované zostať akoby „s tým nemali nič spoločné“. Medzi „priamou“ a „nepriamou“ účasťou na konflikte je však dnes veľmi tenká hranica. Ruská protivzdušná obrana a jednotky ľudovej milície (ozbrojených síl) ľudových republík Donbasu v apríli až máji zaznamenali neustále vykonávanie prieskumov pomocou amerických a britských dronov. Tento prieskum sa uskutočňoval na línii frontu (na Donbase), ako aj v pohraničnom páse (pozdĺž ukrajinsko–ruskej hranice).

Západné armády by, samozrejme, do útoku nešli. Smrť významného počtu vlastných vojakov je niečo, čo si dnešná Európa a USA nemôžu dovoliť. Najmä, ak by bojové operácie prebiehali na európskom území. Západ však plánoval poskytnúť pomoc v tej oblasti, kde sú Ozbrojené sily Ukrajiny stále slabé — technické metódy vojny, elektronický boj a rozviedku. Vojna 2021 by sa veľmi líšila od vojny v roku 2014. Vtedy, ihneď po puči v Kyjeve, roztrúsené a slabo vyzbrojené jednotky domobrany, krvácajúce a predvádzajúce neuveriteľnú drzosť a chrabrosť, mohli úspešne odolávať ukrajinskej armáde, ktorá nebola na vojnu pripravená. Dnes by však Ukrajinci mohli na Donbas poslať celé tankové kliny podporované masívnymi delostreleckými útokmi. Vojna by bola oveľa krvavejšia a deštruktívnejšia ako v roku 2014.

A to by sa určite stalo, keby ruská armáda neuskutočnila operačné cvičenia na hraniciach s Ukrajinou. Ukrajinci a ich západní patróni si uvedomili, že Rusko má nielen moderné ozbrojené sily, ale je tiež schopné ich rozmiestniť ich v neuveriteľne krátkom časovom rámci, čo viedlo u západných „bojovníkov“ k zmätku. Na jar roku 2021 tak boli agresívne plány proti Donbasu zmarené.

Aj keď na jar tohto roku k otvorenému vojenskému stretu nedošlo, plány agresora proti Ukrajine a Ruskej federácii zostávajú nezmenené. Faktom je, že stratégovia NATO chápu, že Západ nepôjde k otvorenému stretu s Ruskom. Po prvé, ruská armáda zintenzívňuje bojový a technický výcvik, a tým sa každým dňom posilňuje. Preto by pre NATO každá pozemná vojenská operácia priniesla príliš veľa obetí. Po druhé, a čo je najdôležitejšie, konflikt s Ruskom pravdepodobne prerastie do jadrovej vojny. Preto Západ zvyšuje počet a rozsah vojenských cvičení v blízkosti ruských hraníc. USA a NATO tu majú „zástupné armády“ — jednotky satelitných krajín, ktoré sú už dlho zahrnuté v systéme vojenského velenia Severoatlantickej aliancie. Dokonca aj Ukrajina, ktorej plnohodnotné členstvo v bloku nehrozí, podriadila svoj systém riadenia a dokonca aj vojenské hodnosti systému NATO. Západ teda bude používať Ukrajincov (rovnako ako aj Baltov a Poliakov) ako pešiakov, ktorých bude posielať do ohnísk nestability, no formálne zostane bokom. Práve tieto schémy sa praktizujú pri väčšine cvičení, ktoré majú dôrazne protiruské „metodiky“ a scenáre.

Západ sa dodnes nevzdal svojho plánu oslabenia alebo dokonca rozpadu Ruska. Tento plán nie je žiadnym tajomstvom, hovorili o ňom už Margaret Thatcherová a Zbigniew Brzezinski. Pokiaľ bude NATO považovať Rusko za svojho hlavného protivníka, bude Západ míňať obrovské množstvo peňazí na vojenské záležitosti. Rozpočet NATO predstavuje 70% všetkých finančných prostriedkov vynaložených na obranu vo svete. Vojenské výdavky sú prospešné pre rezorty obrany západných krajín aj pre ich priemyselné odvetvia. Pre Rusko je to dôvod, aby sa nerozptyľovalo a držalo armádu v neustálej bojovej pohotovosti.

*Autor sa narodil v Kyjeve. Vyštudoval Kyjevský polytechnický inštitút v odbore konštruktér laserových a optoelektronických zariadení. Má tiež tituly z histórie a magister politických vied. Pred udalosťami v zime 2013–2014 pracoval ako asistent ministra obrany Ukrajiny, bol O.I. Riaditeľ odboru sociálnej a humanitárnej politiky rezortu obrany krajiny viedol oddelenie pre prácu s verejnosťou, náboženskými organizáciami a patronátne vzťahy odboru sociálnej a humanitárnej politiky ministerstva obrany. Pred Majdanom bol 10 rokov atamanom „Únie verných kozákov“ v Kyjeve, od roku 2008 – atamanom medzinárodnej organizácie „Loyal Cossacks“, bol členom prezídia Celokrajinskej koordinačnej rady Organizácie ruských krajanov