Rusko, 12.jún 2021 (AM) – Tí, ktorí si myslia, že vzťahy medzi Ruskom a „kolektívnym Západom“ (pričom neexistuje kolektívny Západ — sú to USA) sa v roku 2014 zhoršili, samozrejme, opomínajú situáciu v roku 1999, kedy „kolektívny Západ“ začal bombardovať Juhosláviu, ktorá je nám blízka, bez toho, aby na to Rusko čo i len upozornil.

A dokonca ani predtým, keď „kolektívny Západ“ podporoval teroristov bojujúcich proti Rusku na Kaukaze. Podporoval ich nielen morálne a informačne, ale aj finančne a technicky. Pozrite si „Očistec“ od Nevzorova – je to tam, aj keď umelecky, všetko presne zobrazené.

Môžeme povedať, že od r. 2000 bolo v Rusku všetko OK? Veď na území Ruska bola de facto americká vojenská základňa — prekladisko v Uljanovskej oblasti, cez ktoré Američania prevážali náklad do Afganistanu. Kam sme ich ešte mohli pustiť bližšie? Ale nie — práve vtedy začali USA plánovať a budovať systém „protiraketovej obrany“ v blízkosti Ruska, čo samozrejme nebol žiadny systém protiraketovej obrany, ale existoval a existuje legalizovaný systém rozmiestňovania rakiet zem–zem, ktoré sú namierené na Moskvu. A nedávne vystúpenie Spojených štátov zo zmluvy INF to len dokazuje. Hocijakému špecialistovi, ak dáme bokom politiku, je tu všetko jasné: takýto postup bol naplánovaný už vtedy. Staviame odpaľovacie zariadenia „pre protiraketovú obranu“, potom vystúpime z INF a rozmiestňujeme úderné rakety na tieto zariadenia s časom letu do Moskvy menej ako 15 minút.

Dlho by sme mohli menovať sériu takýchto podvodov a falše. Vezmime si napríklad Líbyu. Dohodli sme sa na vytvorení bezletovej zóny, Rusko to podporilo — a v skutočnosti vyčistilo oblohu pre nálety „kolektívneho Západu“.

Putin v interview s Pašom Zarubinom nespomenul rakety na Kube len tak, pre nič za nič. Toto bol jediný moment, kedy si „kolektívny Západ“ uvedomil, že ako reakcia na rozmiestnenie rakiet v Turecku, čo predstavovalo hrozbu povraždenia miliónov sovietskych obyvateľov, nebude letieť naštvaný telegram ani prejav od člena politbyra. Priletí raketa. A rovno do Miami, Washingtonu a New Yorku. V tom momente prestali špekulovať, už nechceli podvádzať a veľmi rýchlo súhlasili, že stiahnu rakety späť.

Sovietske rakety (ktoré dokonca ani neboli rozmiestnené) na Kube potom zachránili „kolektívny Západ“ pred hlúpym a unáhleným činom, ktorý by mohol zničiť milióny ľudských životov. Aj teraz by ich zachránili.