Moskva 12. novembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Andrew Harnik)
Tentoraz sa americké voľby obišli bez smutne preslávených „ruských hackerov„. Transnacionálne korporácie to výborne zvládli samy. Nového prezidenta menoval Američanom Google a Facebook, články Billa Gatesa v The Washington Post, ktorý patrí Jeffovi Bezosovi získali status celoamerických „smerníc„
Na snímke víťaz amerických prezidentských volieb Joe Biden
„Povedali mi, že sa voľby nedajú vyhrať, keď ťa nepodporuje BigTech. Ukážme im zajtra, že je to možné,“ vyhlásil Donald Trump v prejave ku svojim stúpencom pred voľbami. Už nasledujúci deň, keď proti nemu začali fungovať informačné technológie podporené vážnym administratívnym zdrojom, bolo jasné, že prezident nemal pravdu.
Internet sa dnes spojil s poprednými médiami a prakticky menoval prezidentom USA Joe Bidena napriek názoru desiatok miliónov Američanov a nehľadiac na nekonečné škandály s falošnými hlasovacími lístkami a hlasovaním „mŕtvych duší„. Vyvrcholením tohto vysmievania sa demokratickým procedúram bolo vypnutie prenosu prejavu prezidenta Trumpa, ktorý obvinil svojich odporcov z podvodov počas volieb.
Niekoľko posledných mesiacov predvoláva Kongres a Senát USA šéfov IT korporácií, vypočúvajú ich a nútia skladať účty. Zdalo by sa, že na Zuckerberga (Facebook), Dorsaya (Twitter), Pichaiho (Google) majú útočiť republikáni, veď sociálne siete cieľavedome ničili práve Trumpa a jeho stúpencov. V skutočnosti ale vyzerá všetko inak.
Demokratickí kongresmani útočia na majiteľov sociálnych sietí nemenej zúrivo než ich politickí odporcovia. Republikáni obviňujú BigTech z cenzúry, demokrati zase z monopolizácie trhu.
Republikáni hrozia zrušením 230. časti zákona o telekomunikáciách. Urobí to operátorov zodpovednými za akýkoľvek obsah na ich sieťach. Každý užívateľ bude môcť žalovať na súde akoukoľvek IT korporáciu, počet týchto žalôb bude znamenať ich rýchly bankrot.
Demokrati chcú použiť proti IT korporáciám protimonopolný zákon. Tento zákon skutočne umožňuje, aj keď pomaly a ťažko, rozdeliť korporácie, ktoré obsadili príliš veľkú časť trhu. Protimonopolný zákon svojho času bol uplatnený proti Rockefelerovmu ropnému biznisu a proti korporácii IBM.
Vyzerá to teda tak, že americkí politici z rôznych politických strán, ktorí urputne bojujú medzi sebou vo voľbách, sa zrazu spolčili proti IT korporáciám. Prečo k tomu došlo?
Minulý rok názorne ukázal, ako sa zmenil mocenský poriadok v USA. Prezident Trump strácal pred očami celého sveta kontrolu nad krajinou. V tomto čase tvorili v celej Amerike (a aj vo svete) obraz diania majitelia IT gigantov. Sociálne siete démonizovali Trumpa, terorizovali jeho stúpencov, rozdúchavali protesty Black Lives Matter.
„Smernicu„ Gatesa, Bezosa a Zuckerberga s vervou plnili starostovia a guvernéri patriaci k Demokratickej strane. Prezident bol úplne vylúčený z procesu riadenia krajiny. Napriek jeho priamym pokynom provokoval starosta New Yorku a podporoval vyčíňanie vo svojom meste. Starostka Seattlu mu v odpovedi na žiadosť urobiť poriadok napísala na Twitteri: „Seď vo svojom bunkri!„
Novembrové voľby na tom nič nezmenili. Joseph Biden sa ešte lepšie hodí do úlohy prezidenta bábky hrajúcej rýdzo ozdobnú úlohu a zbavenej všetkých mocenských pák.
Starostovia a guvernéri budú teraz riadiť všetko sami, podľa svojich síl a schopností. Veliť im budú zase nejakí nejasní multimiliardári vlastniaci nadnárodné spoločnosti so sídlom v Dubline. Alebo ešte menej známi ľudia, ktorí stoja za týmito „úradníkmi“.
Pre prezidenta USA, ba aj pre celú triedu amerických politikov, jednoducho nezostalo miesto v tejto dvojpodlažnej schéme riadenia. Práve toto znepokojuje amerických kongresmanov a senátorov bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. Všetci zrazu zacítili, že sú zbytoční.
Nie je to žiadna náhoda, že Američania zrazu zabudli na ruských hackerov. Ukázalo sa, že fake podvodníci, ktorí píšu čiarový kód v ruštine, sú jednoduchá a zrozumiteľná hrozba. Štátne tajné služby si navzájom škodia pravidelne. Nadmerný vplyv IT korporácií je fakt, ktorý dokáže zničiť všetky štáty spolu s ich tajnými službami, politikmi, úradníkmi, lobistami a dokonca nesmrteľnú Nancy Pelosiovú.
Pred pár rokmi boli domáci liberáli pobúrení myšlienkou „suverénneho internetu„ a vymýšľali na túto tému smiešne memy. Potom na sebe ale Američania pocítili neobmedzenú slobodu informačných technológií a dostali iného prezidenta než toho, za koho hlasovali. Zrazu sa ukázalo, že bez kontroly internetu neexistuje žiadna suverenita.
Napriek mantrám o tom, že súkromné podnikanie nemá ideológiu, vnucujú internetové korporácie celému svetu celkom určitý a jasný politický program. Jeho zmysel spočíva v obmedzení práv bielej väčšiny, radikálne zelenom programe, deindustrializácii, denacionalizácii, rozpútanie nekonečných „kultúrnych„ vojen po celom svete. Jednoduché myšlienky už dávno majú vlastný nový jazyk a zložitý systém politickej cenzúry.
To všetko sa ľahko prenáša na všetky krajiny, na všetky kontinenty. Občas je to dokonca na smiech: obyvatelia Japonska vychádzajú masovo na mítingy Black Lives Matter, aj keď by sa zdalo, že nemajú nič spoločné s utláčaním Afroameričanov. Rovnako dobre sa dá vnútiť dvojpodlažný mocenský systém, pre ktorý sú dnes polygónom USA.
Kritici národnej kontroly nad internetom dnes hovoria o súkromnom štatúte IT korporácií. Vraj majitelia sociálnych sietí majú právo stanoviť akékoľvek pravidlá vo svojom kráme. Avšak monopolná povaha ich činnosti umožňuje majiteľom obrovských internetových spoločností cenzurovať slobodné myslenie miliárd ľudí a šíriť akékoľvek myšlienky, až ľudožrútske. Nesmieme zabúdať, že tiež Völkischer Beobachter začínali kedysi ako rýdzo súkromné noviny.
Viktoria Nikiforova