Publikované
09.02. 2021 o 21:31 |
Hor sa Slovák! čuj otčinu!
Tu pravý čas, maj sa k činu;
Či v tých putách pohniť chcete,
Či si voľnosť vyberiete?
Pánu Bohu prisahám!
Že sa priahať viac nedám.
Vy otroci tisíc-letia,
Kliatby dedov na vás letia,
Že na ich zbožnelej kosti
Štrngá puto nevoľnosti:
Pánu Bohu prisahám!
Že sa priahať viac nedám.
Čože je to za človeka,
Keď mrieť treba, čo uteká,
Komu milšia biedna hlava,
Nežli jeho rodu sláva?
Pánu Bohu prisahám!
Že sa priahať viac nedám.
Ostrá šabľa šuhajovi
Krajšie svedčí lež okovy;
Kto chce, nech si putá nosí;
Do rúk, bratia! šable, kosy.
Pánu Bohu prisahám!
Že sa priahať viac nedám.
Hore bratia! hore, hore!
Ako Kriváň v rannej zore,
Čo nám časy nakydaly
To krv zmyje, oheň spáli.
Pánu Bohu prisahám!
Že sa priahať viac nedám.
Potom naše tiché hroby
Vencom vďačný vnuk ozdobí,
Vzdýchne, kľaknúc na kolená:
„Daj im Bože oslávenia!“
Pánu Bohu prisahám!
Že sa priahať viac nedám.
(Ján Botto.)
Blog, hlavnespravy.sk