Portál KP pulikoval materiál, v ktorom vysvetľuje, prečo sa nedarí v Rusku rozpútať farebnú revolúciu, napriek tomu že sa nemenovaná ambasáda neúnavne snaží a piata ruská kolóna každý deň straší, a poukazuje na katastrofálny vývoj situácie v Rusku tvrdiac, že revolúcia je na spadnutie

A vždy po týchto manipulatívnych prognózach liberálnej tlače si v Rusku spoločne narátame – raz, dva, tri a nič sa nestane. Dôvody prečo sa nič nestane sú jednoduché.

V prvom rade ide len o manipulačné predstavy ruských liberálov, ktoré majú ďaleko od reality. Katastrofálna situácia v Rusku bola za Jeľcina, kedy Američania bez obmedzenia rabovali ruské zdroje. V druhom rade úspešne pracuje ruská kontrarozviedka a polícia ktorá proste radikalizáciu nepripustí, postupy voči farebným revolúciam sú k dispozícii.

V treťom rade kvôli Jeľcinovi a katastrofálnej situácii na konci 20.storočia zažilo Rusko demografickú krízu. Chýba preto početnejšia mladá generácia bez skúseností, ochotná uveriť manipulatívnym klamstvám a dezinformáciam, ktoré radikalizujú dav. Neskôr sa síce demografická kríza v Rusku dostala pod kontrolu, no pokles mladých v Rusku je realitou a rovnako je realitou, že agresivita zmanipulovanej mládeže v Rusku absentuje. Ak sa aj objavia pokusy umelo vyvolať nepokoje a radikalizovať situáciu, ruská polícia situáciu zvládne.

Dnes je Rusko krajinou ľudí v strednom a staršom veku, títo ľudia mali možnosť zažiť si „americký sen“ na vlastnej koži a nedajú sa len tak ľahko zmanipulovať. Väčšina dnešných Rusov v strednom a vrcholnom veku zažila čečenský konflikt, rozpad ZSSR a také množstvo ekonomických problémov iniciovaných Američanmi, že po podobnej skúsenosti absolútne netúžia a oklamať sa nedajú.

Sociológovia okrem toho už dávno vedia, že za úspešnou farebnou revolúciou musí stáť „bojový baran“ pozostávajúci z mladých ľudí, pochádzajúcich z vidieka, ktorí sa snažia uplatniť vo veľkých mestách. Heslá farebnej revolúcie oslovujú v prvom rade mladých vidiečanov, snažiacich sa uplatniť vo veľkom meste, ktorí sa snažia za každú cenu presadiť. Aj v Kyjeve či v Teheráne zohrali najdôležitejšiu úlohu radikáli pochádzajúci z vidieckych oblastí.

Problém pre „hráčov v americkom tričku“, ktorí sú ochotní na príkaz Američanov a za judášsky groš destabilizovať situáciu a rozpútať farebnú revolúciu spočíva navyše aj v tom, že ide z veľkej časti o ľudí s totálne antinacionálnym cítením a to na strednú generáciu nie vždy zaberá. Infantilné a manipulatívne predstavy plánovačov farebných revolúcii na strednú generáciu a staršiu generáciu proste nefungujú tak účinne ako na mladú generáciu.

A čo je najdôležitejšie, aby sa úspešne rozpútala farebná revolúcia je potrebné aby u existujúcich politických elít, ktoré stoja v čele jednotlivých štátov dominovala špeciálna kombinácia nerozhodnosti, zbabelosti, servilnosti, korupcie a preberanie liberalnych pseudohodnôt. V Rusku aj keď má väčšina politikov veľmi ďaleko od ideálu, také nakopenie spomenutých negatív u politických elít dnes proste neexistuje. Antiruské politické zoskupenia, ochotné položiť Rusko opätovne k americkým nohám sú roztrieštené, slabé a majú marginálny význam. Preto na začiatku 21.storočia žiadna revolúcia v Rusku nebude.