Turecko a terajšia politika jeho prezidenta opäť prilieva olej do ohňa a zostruje situáciu v Sýrii a blízkom regióne. Bezočivá dlhodobá prítomnosť jednotiek tureckej armády na teritóriu iného štátu, v tomto prípade na území Sýrie, je pošliapaním medzinárodných pravidiel, ktorými sa štáty majú riadiť. Dôsledkom tejto prítomnosti je vznik malých vojenských stretnutí medzi tureckými jednotkami a domácimi vojenskými jednotkami, ktoré operujú na vlastnom území.

Terajší stret za použitia zbraní, pri ktorom zahynulo najprv asi tridsaťtri tureckých vojakov a potom niekoľko desiatok sýrskych vojakov však hrozí otvoreným vojenským konfliktom. Sýrska armáda uskutočnila 27. februára údery na útočiace jednotky ozbrojencov islamského štátu v priestore Idlibu. Zasiahla však aj tureckých vojakov, ktorí v tomto priestore nemali byť. No ukázalo sa, že útočili v zostave teroristov. Turci potom odpovedali odvetným úderom, zabili niekoľkých sýrskych vojakov. A oheň je na streche. Už sa len rozhorieť.

Treba si položiť otázky – ako to, že Turecko, ako člen NATO, si môže dovoliť mať svoje vojsko na území Sýrie bez súhlasu jej právoplatnej vlády? Ako to, že si tam môže dovoliť viesť bojovú činnosť? Ako to, že NATO, ako organizácia, ktorá sama seba považuje za najspoľahlivejšiu, najzodpovednejšiu organizáciu na ochranu mieru, slobody a demokracie už dávno neprijala opatrenia na usmernenie svojho člena tak, aby sa správal v súlade s medzinárodným právom? Ako to, že tento „garant bezpečnosti“, ku ktorým „vzpínajú ruky“ aj mnohí slovenskí politici, namiesto bezpečnosti v regióne Blízkeho východu toleruje a podieľa sa na ohrozovaní bezpečnosti v celom regióne?

Každý človek so zdravým rozumom príde k správnym odpovediam za krátky čas. Z toho mu možno vyplynú ďalšie otázky. Skutočne je NATO inštitúciou na ochranu mieru, bezpečnosti a stability, na obranu slobody a demokracie? Prečo sme sa stali členom takejto aliancie a čo vlastne plnia naši vojaci na územiach iných štátov po celom svete? Čo a kto nás oprávňuje poučovať všetkých okolo seba o nutnosti dodržiavať medzinárodné právo a medzinárodné dohody, deklarovať obavy o bezpečnosť, o slobodu, demokraciu a spravodlivosť, pasovať sa za ich nositeľov a pritom tolerovať takéto správanie našich partnerov v aliancii?!