Koniec vodcu Arménska. Vojna v Karabachu pomaly ale isto vedie k vytvoreniu proruského tábora v Jerevane

Arménsky premiér Nikol Pašinjan

Arménsko, 18.október 2020 (AM) – Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa snaží neutralizovať rozkol medzi vnútornými elitami, ktorý sa na pozadí zhoršovania situácie v Náhornom Karabachu zintenzívnil. Svedčí o tom jeho apel na národ. Pokračujúci ústup v mnohých smeroch a rast strát polarizovali najvyššie stupne moci v republike na základe princípu geopolitickej orientácie a ohrozovali obvyklé usporiadanie síl. To núti predsedu vlády intenzívnejšie využívať tému cudzieho vplyvu na priebeh konfliktu.

Celkom výrečným pre situáciu v okolí Karabachu bol Pašinjanov prejav k národu, počas ktorého sa šéf vlády skutočne snažil presunúť dôraz z vojenského rozmeru do vnútropolitického, čím deklaroval potrebu národnej jednoty. K takejto rétorike ho tlačí nielen logika zhoršujúcej sa situácie „na zemi“, ale pravdepodobne aj vyrovnanie síl v elitách. Nie je náhoda, že na vrchole vojenskej eskalácie v Náhornom Karabachu, hlava arménskej vlády bol nútený k odvolaniu riaditeľa Národnej bezpečnostnej rady (SNB) Argišti Karamjana, ktorého možno nazvať Pašinjanovym vlastným poverencom. Aj keď sa príchod tejto osoby do úradu stal katalyzátorom polemík: opozíciu prekvapil príliš rýchly kariérny skok údajne prozápadného politika.

Ilham Alijev: Arménsky prezident Pašinjan je produkt Sorosa

Karamjan nie je jediný v arménskej politickej elite, ktorý predstavuje konvenčný „západný centrizmus“. To isté platí pre bývalého koordinátora volebných programov organizácie Transparency International Armena Grigorjana, ktorý stál na čele SNB, ako aj bývalého vodcu proamerickej Strany dedičstva Davida Sanasarjana, ktorý vedie štátnu kontrolnú službu. Podľa miestnej tlače je navyše brat vedúceho Špeciálnej vyšetrovacej služby Arménska Sasuna Chačatrjana predsedom správnej rady Sorosovej nadácie a minister spravodlivosti Rustam Badasjan je považovaný za osobnosť blízku Larise Minasjanovej, vedúcej arménskej pobočky tejto nadácie.

Je dosť možné, že tieto udalosti povedú k vytvoreniu podmienečne proruského tábora, ku ktorému sa pripoja opozícia aj bývalí predstavitelia establišmentu, ako napríklad exprezident Robert Kocharjan alebo Serž Sargsjan, zosadený v dôsledku zamatovej revolúcie v roku 2018. Túto tendenciu Moskva pravdepodobne pociťuje. Nie je náhodou, že ruský veľvyslanec v Jerevane Sergej Kopyrkin rokoval so Sargsjanom aj s Kocharjanom, mužom, ktorý predbehol súčasného premiéra v zámere ísť na front, a tým zvýšil svoju váhu medzi armádou. Miestne zdroje potvrdzujú, že posledné udalosti zintenzívnili vytvorenie promoskovského tábora v Jerevane a Pašinjan sa snaží spomaliť tento proces hovorením o jednote, pričom stavia situáciu na jednoduchý vzorec „naši – nepriatelia“.

Tézy o rastúcej internacionalizácii konfliktu čiastočne zapadali do tejto vízie sveta. Je pravda, že pokusy presvedčiť svetové spoločenstvo, že na území Karabachu pôsobia zatiaľ špeciálne turecké sily, turecké letectvo a sýrski žoldnieri, vyzerajú slabo. Zástupca arménskeho ministerstva obrany Artsrun Hovhannisjan teda uviedol, že „niektoré telá zničených teroristov sú odvezené do Sýrie, niektoré z nich zostávajú napríklad v močiaroch Araksa, kde ich môžu zožrať diviaky“. Zároveň orgány samotnej Náhornej Karabašskej republiky (NKR) prijali zákon, ktorý umožňuje nábor dobrovoľníkov z celého sveta na front. Je známe, že organizácie ako VOMA Center sú otvorené prijímaniu občanov USA, Francúzska a dokonca aj Ruskej federácie z radov arménskej diaspóry. A to aj napriek skutočnosti, že v Rusku na takéto činy patrí článok 208 trestného zákonníka Ruskej federácie s trestom odňatia slobody až na 15 rokov.

Napriek tomu sa naďalej hľadajú príznaky prítomnosti vonkajších síl v Karabachu. NKR teda ohlásilo „čínsku“ stopu. Podľa Davida Babajana, asistenta NKR prezidenta pre zahraničné veci, sú v Azerbajdžane ujgurskí radikáli.

Čo sa však týka vojenskej exotiky, Jerevanu je čo vyčítať. V auguste sa objavili informácie o príchode žoldnierov z Kurdskej strany pracujúcich (PKK) do Arménska a 28. septembra, deň po vojenskej eskalácii, oznámil zástupca jezidskej komunity Rustam Bakoyan vytvorenie národného oddielu miestnej komunity na ochranu Karabachu. Je možné, že takáto iniciatíva mala tento cieľ ale malá kurdská komunita Jezídov v Arménsku sa môže stať tiež kanálom na presun ľavicových radikálov z PKK do Karabachu.

Je možné pochopiť tiež autorov hypotézy, že prostredníctvom nového zhoršenia situácie v Karabachu sa Pašinjan snaží odvrátiť pozornosť od vnútorných problémov, ktoré prehĺbila pandémia. Na pozadí eskalácie prešiel vojensko-priemyselný komplex Arménska k nepretržitej prevádzke. Príjmy z dane z príjmov sa znížili o 41,4%. Trend výrazného poklesu ukázal aj prílev zahraničných remitencií: za sedem mesiacov sa ich objem znížil o 15,3% a dosiahol úroveň 893,3 mil. dolárov, zatiaľ čo remitencie z Ruska poklesli o 28,2%. Náklady na vojnu rastú a zdá sa, že vojenská taktika samotného Jerevanu sa neoplatila. Prielom azerbajdžanských ozbrojených síl obranou NKR iba zhoršil situáciu.

Komplex faktorov zaženie Pašinjana do kúta a prinúti ho zahájiť skutočný, a nie iba predstieraný dialóg. Stále je však možné, že predseda vlády nebude s týmto scenárom súhlasiť: dvojstupňová kapitulácia siedmich regiónov, ktoré medzinárodné spoločenstvo uznáva ako okupované územia, prinúti predsedu vlády stratiť posledný domáci politický kapitál. A to povedie k nepredvídateľným následkom.

Georgij Bondarev