Arménsky premiér požiadal Putina o vojenskú pomoc kvôli Azerbajdžanu.

Nevylučuje pomoc Francúzska

Bratislava 15. mája 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Sergey Guneev, SITA/AP-Russian Foreign Ministry Press Service, TASR/AP-Hayk Baghdasaryan)

Úradujúci predseda vlády Arménska Nikol Pašinjan napísal list Vladimirovi Putinovi so žiadosťou o vojenskú pomoc kvôli situácii v provincii Sjunik, ktorá hraničí s Azerbajdžanom. Oznámil to na mimoriadnom zasadnutí parlamentu.

Na snímke zľava ruský prezident Vladimir Putin a predseda vlády Arménska Nikol Pašinjan

Pašinjan v piatok v parlamente uviedol, že sa obrátil na ruského prezidenta Vladimira Putina so žiadosťou o vojenskú pomoc. Pripomenul, že deň predtým telefonoval s Putinom, a potom ruská strana uviedla, že Arménsko doteraz nepožiadalo o vojenskú pomoc. A počas telefónneho rozhovoru s Putinom „prístupy strán k problému sa v zásade zhodli“, dodal.

„Dôvodom, prečo som sa včera neobrátil (na Putina o pomoc – pozn. red.), je to, že deň predtým na najvyššej úrovni konštatovali, že dnes majú byť vojská stiahnuté,“ povedal.

Baku pritom splnilo dohodu len čiastočne – „existujú územia, ktoré Azerbajdžanci pustili,“ povedal Pašinjan.

Upresnil, že deň predtým dosiahli dohodu, že 14. mája azerbajdžanské ozbrojené sily musia opustiť územie Arménska. Túto dohodu však splnili len čiastočne.

„Keďže dohodu nesplnili úplne, obrátil som sa dnes na ruského prezidenta v súlade so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci z roku 1997 a Zmluvou o arménsko-ruskom zoskupenie vojsk, aby Arménsku poskytli aj vojenskú pomoc,“ cituje ho Sputnik Armenia.

Vladimir Putin v rozhovore s Pašinjanom zdôraznil, že na vyriešenie situácie je nutné dodržiavať ustanovenia tripartitných dohôd a ďalších dokumentov, vrátane prímeria.

Pašinjan tiež uviedol, že v rámci mandátu OSN je Francúzsko pripravená poskytnúť vojenskú pomoc pri riešení situácie na hraniciach.

Situácia na hranici s Azerbajdžanom

Arménske ministerstvo obrany už skôr informovalo, že 12. mája sa azerbajdžanské ozbrojené sily pokúsili vykonať práce „ohľadom upresnenia hraníc“ v jednej z pohraničných oblastí provincie Sjunik. Ministerstvo neoznámilo podrobnosti o procese. V stredu situáciu prerokovali ministri zahraničných vecí Arménska a RF Ara Ajvazjan a Sergej Lavrov.

Jerevan považuje tento incident za plánovanú provokáciu. Arménska prokuratúra začala trestné konanie pre porušenie územnej celistvosti. Ministerstvo uviedlo, že azerbajdžanské vojská prekročili štátnu hranicu.

Arménsko zaslalo OSKB oficiálnu žiadosť ohľadom situácie v provincii Sjunik, lehota na jej prerokovanie je tri dni.

Konflikt v Karabachu

Na konci minulého septembra vypukla vojna o Náhorný Karabach. Baku a Jerevan sa navzájom obvinili z eskalácie konfliktu, ktorý trvá od konca osemdesiatych rokov, obe strany vyhlásili úplnú alebo čiastočnú mobilizáciu, prišli správy o obetiach medzi civilistami.

Boje trvali mesiac a pol. Tri pokusy o uzavretí prímeria neuspeli, ale v noci na 10. novembra sa Azerbajdžan a Arménsko dohodli za sprostredkovania Ruska o úplnom pokoji zbraní. Jerevan odovzdal okrem toho Baku Kelbadžarský, Lačinský a Agdamský okres a pozdĺž styčnej línie a Lačinského koridoru spájajúceho Karabach s Arménskom rozmiestnili ruské mierové sily.