Každá zdravá spoločnosť musí mať deti a ich počet by mal byť aspoň na úrovni úmrtnosti. Existencia národa bez reprodukcie však nefunguje, inak sa systém zrúti a naša spoločnosť skolabuje skôr alebo neskôr. Nejdem sa teraz venovať migrantom ako predstieranej alternatíve, ktorá namiesto rozvoja systému a spoločnosti vedie skôr k jeho celkovej likvidácii v stave akom je a nahradením iným systémom / spoločnosťou
V 17.1. som písal o možnosti investícií štátu do obyvateľstva cez lacnejšie bývanie, či už tam kde je práca alebo aj v lokalitách, kde mladí proste potrebujú bývať. Samotná dostupnosť hypoték a možnosti kúpy nie je dostatočná, keď je cena príliš vysoká, či už za vlastné alebo nájomné bývanie. Štát sa musí popasovať aj s problémom cenovo dostupného bývania
Ale poďme späť. Čo je jednou z najväčších prekážok nízkej pôrodnosti, ktorá nie je ani na úrovni reprodukcie, pri ktorej nevymierame? Je ich viac. Ale jeden výrazný problém tu je ten, že ženy už nepovažujú materstvo za svoju prirodzenú radosť. Radšej špekulujú aj o tom, že keď deti nebudú mať, tak, môžu alternatívne ísť častejšie sa zabávať, isť do Paríža či inde na výlet a nemajú žiadne starosti na hlavy, aby riešili nielen svoje, ale aj problémy svojich detí. Keď k tomu prirátame nejakého škaredého muža, varenie, pranie a žehlenie, ktoré stúpne z jednej osoby aspoň na 4-5, tak sa tým ženám ani nečudujem, veď sa snažia brániť svoje pohodlie. A v dnešnej dobe je byť chamtivý a nepozerať okolo seba na záujmy celku až prvoradé
Keďže problém nízkej reprodukcie momentálne zasahuje do dlhodobej životaschopnosti celej spoločnosti, musí si spoločnosť zobrať toto na zodpovednosť a riešiť dodatočnou motiváciou žien a matiek tak, aby sme im mohli poďakovať za naše terajšie a budúce životy našich detí.
Človek je rekordér medzi živými organizmami na Zemi v tom ako sa počas svojho vývoja zväčší objem mozgu. Ak slony, kravy, či iné zvieratá sa rodia tak, že sa deti po pár minútach/hodinách/dňoch postavia a robia čo treba u človeka je to inak. V podstate v porovnaní napríklad s opicami sa ľudské dieťa rodí ako nedonosené a hneď po narodení je nutné sa o neho aj takto starať. Ak sa má dieťa správne vyvíjať, tak potrebuje byť ešte v náručí matky, inak nedôjde k správnemu do vyvíjaniu človeka. Toto má podporiť rodičovská dovolenka
Pozrime sa však ako to našim mladým vychádza a v čom sú najväčšie problémy. Priemerná hrubá mzda na Slovensku bola v 2017 roku cca 950 Eur. Avšak medián, teda polovica zarábajúcich mala viac a polovica menej ako medián bol cca 800 Eur. V čistom je to 640 Eur. Kvartil, teda 25% ľudí má nižší príjem ako táto suma a 75% má vyšší príjem ako je táto suma odhadujem podľa historických štatistík cca na 550 Eur v hrubom a 470 v čistom. Životné minimum – za čo človek má šancu vyžiť je cca 200 Eur. Súčasná podpora rodín s deťmi je v poskytnutí materskej pol roka a následne rodičovskej vo výške cca 200 Eur
Čo to znamená? Každý štvrtý občan, ktorý má jedno dieťa má maximálny príjem 470 Eur zo svojho platu, žena dostane 200 Eur, teda ich príjmy sú maximálne na úrovni 670 Eur. Ak zoberieme, že 3*200 Eur je ich životné minimum, tak im zostane 70 Eur. Tých 70 Eur im zostane na čo? Na bývanie u rodičov? V podstate na nič. Možno to použijú na to, aby si kúpili mesačne aj nejaké dodatočné ovocie. Kde však budú bývať? V sociálnom zariadení? Za čo?
Pre zdravú spoločnosť, aby sa pôrodnosť aspoň rovnala úmrtnosti by rodina mala mať aspoň 2,3 dieťaťa. Keďže Kollár má 10 či koľko detí, dajme tomu, že tí najchudobnejší pracujúci nech majú len 2 deti, čo je samo o sebe extrémne diskriminačné a nesociálne a protispoločenské. Odkiaľ má tá rodina zobrať ďalších 200 Eur, keď má 70 Eur? Ako má chlap zabezpečiť rodinu s 2 deťmi? A to sa nebavíme o nejakej okrajovej časti obyvateľstva, ale o ¼ pracujúcich, pričom ich príjem je touto sumou maximálny, teda celá ¼ má príjem taký alebo menší. O tom, aby si zabezpečili nejaké bývanie či nejaký rozvoj s deťmi sa to z týchto príjmov jednoducho nedá. Jediný spôsob je šporenie do neskoršieho veku a založenie rodiny v neskoršom veku. Tu sú však ďalšie riziká či sa to vôbec podarí. A život žiť konštantne na životnom minime? Pri 2 deťoch je to 2-6 rokov, ktoré potrebuje takto rodina prežiť, alebo mať deti nevyvinuté u matky
Ale pozrime sa aj ako to máme v bohatšej Bratislave s mladými, kde povedzme partner zarába „bratislavský“ medián v hrubom 1000 Eur. V čistom je to cca 780 Eur. Prenájom 2i bytu má cenu cca 400-500 Eur. Pri súhrnom príjme 780+200 Eur 980 Eur a úhrade nájomného 400-500 Eur im zostane 480-580 Eur na 3 osoby, teda je zhruba -120-20 Eur pri 1 dieťati a -320-220 Eur pri dvoch. Reálne viac ako polovica „lepšie“ zarábajúcich Bratislavčanov oproti ostatným, ak nemajú vlastné bývanie po rodičoch, či inak si v mladom veku ani len 2 deti takisto jednoducho nemôže dovoliť. Preto majú deti menej bohatých keď majú pomaly 35-45 rokov, keď vôbec. A čo situácia slobodných alebo rozvedených matiek? To ani nejdem rozoberať ako im to vychádza
Všetky tieto deti či už nenarodené z dôvodov ekonomických, alebo dokonca z týchto dôvodoch usmrtené nám budú skôr či neskôr chýbať, resp. nám už chýbajú, lebo generácia po 89 „posunula“ svoje deti na neskorší vek a vznikla nám tam veľká medzera, ktorá sa síce zaplňuje, ale zďaleka nie je ešte tak ako by to malo byť. Z tohto pohľadu sa mi javí politika nášho štátu ako život ničiaca, priam genocídna a celá spoločnosť je vedená do záhuby. Naša spoločnosť negeneruje dostatok prostriedkov na to, aby sme sa aspoň udržali na tej populačnej úrovni akú máme.
Ono to ale asi bude trošku inak. Myslím si, že spoločnosť generuje dostatok všetkého, ekonomiku chválime ako nám to ide, nezamestnanosť ide k 5% a aj tak je málo. Je zrejmé, že nám prostriedky utekajú niekde inde a priority v rozdeľovaní vyrobeného produktu, či chválospevného HDP nejdú správnym smerom
Je úplne jedno aký veľký rast HDP a ešte perfektnejšie nám pôjde ekonomika aj tak sa nedostaneme z genocídneho pásma, lebo platíme veci, ktoré nepotrebujeme a nemáme na veci, ktoré potrebujeme urgentne už teraz, resp. už pred rokmi, lebo táto situácia nevznikla teraz. Na náš národ sa prilepilo toľko vonkajších a vnútorných parazitov, čo nám odčerpávajú zdroje, že nám neumožňujú ani vlastnú reprodukciu. Takto nenarábali ani otrokári s otrokmi, lebo im prinášali úžitok. Sa snažili, aby prežili, lebo to bol ich majetok. My sme ako ľudia evidentne už nepotrební a cieľom je nás iba totálne vycicať. Potom sa tu uvoľní naša zem a môže tu začať fungovať niekto iný, ale my to nebudeme
Na 1 väzňa dávame ročne 10.000 Eur. Na neprijatého migranta mala návrh Európska komisia 250.000 Eur ako pokutu. Na mimovládne organizácie desiatky miliónov. +2 miliardy ideme dať teraz na „veľmi potrebné stíhačky“. Množstvo ďalších stovák miliónov až miliárd Eur ide na nepotrebné veci, či na to, že do riadiacich funkcií sú ľudia dosadzovaní neodborní hlupáci, oproti tomu, že potrebujeme naštartovať stabilizáciu a rast populácie. A podpora pracujúcich je v tomto veľmi jednoduchá. Tá podpora pre deti pracujúcich nemusí byť v priamych platbách štátu ako teraz cca 20 Eur na dieťa, ale môže byť vo forme bonusov väčšieho množstva daní nie iba ďalších cca 20 Eur mesačne. Alebo možno aj celých daní a ak by to stále bolo málo aj bonusy na odvody, či dokonca platba daní a odvodov za zamestnanca platiaca zamestnávateľom môže isť rovno zamestnancovi. Je množstvo možností ako to spraviť, odkiaľ vziať potrebné miliardy už teraz. Alebo budeme čakať, pokiaľ nás bude málo alebo nás „obohatia“ migranti?
Erik Majercak
Hlavnespravy.sk