Mala to byť záchrana pre “starnúcu Európu”. Ako sa však ukazuje v čoraz viac krajinách, imigranti z Afriky a Blízkeho východu poväčšine ostávajú na sociálnych dávkach a nie sú žiadnym prínosom pre štátne kasy. Švédsky inštitút pre ekonomický výskum zverejnil analýzu, v ktorej poukazuje na to, že ak sa viac imigrantov nezapojí do trhu práce, Švédski pracujúci budú musieť platiť vyššie dane. Podobná situácia je aj v iných krajinách Európy.
Hlavná riaditeľka švédskeho Inštitútu pre ekonomický výskum, Ylva Hedén Westerdahlová, poukazuje na to, že ak sa na trhu práce vo Švédsku neobjaví viac prisťahovalcov, budú sa musieť zvýšiť dane. Švédsko má systém sociálneho zabezpečenia založený na právach, ktoré sú štedré, a zahŕňajú okrem podpory aj zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. Informoval portál Prvnizpravy.
Hedén Westerdahlová zdôraznila, že je potrebné, aby ľudia vstúpili do pracovného systému, inak súčasní pracovníci budú mať ešte väčšie daňové zaťaženie.
“V dlhšej perspektíve dôjde k veľkým rozdielom. Akonáhle dlho zostanete mimo pracovného trhu, ste nútení žiť z výhod sociálneho systému, čo zaťažuje značne verejné financie,” povedala Hedén Westerdahlová pre SVT.
Podobný problém majú aj iné európske krajiny, ktoré otvorili svoju náruč imigrantom. Napríklad v Holandsku až 85% imigrantov si ani po 2 pol roku pobytu v tejto krajine nedokázalo nájsť prácu. Navyše, veľká väčšina pracujúcich utečencov nemá stále zamestnanie na plný úväzok.
Holandský migračný výskumník Jan van de Beek pre De Telegraaf povedal, že veľa migrantov nemá dostačujúce vzdelanie. Podľa Van de Beeka najmä nízko kvalifikované pracovné miesta sú pre migrantov nepríťažlivé, pretože niekedy sociálne dávky, ktoré dostávajú, sú rovnako vysoké ako príjmy z práce s nízkou kvalifikáciou. Viac sa dočítate tu.
Samuel Gdovin
Hlavnespravy.sk