Severoatlantická aliancia zdegenerovala na nástroj snahy USA ovládať celý svet

Emil Vestenický

Dnešné NATO už dávno prestalo slúžiť obrane pred sovietskou agresiou. Mieru neslúži a slúžiť nechce, lebo je násilným nástrojom amerických finančníkov. Nanucuje svetu vládu založenú na rasizme a šovinizme. Aj keď sa na boj proti nim odvoláva, maskuje tým iba svoje postupy. Zdegenerovalo na nástroj svetovej policajnej zvole a zištnej, megalomanskej snahy USA ovládať celý svet podľa ich potrieb. Ako také už dávno nemá oprávnenie na ďalšiu existenciu a je odsúdené na zánik. Je očividné, že medzi Ruskom a USA prebieha zúrivá informačno-ekonomická vojna popreplietaná občasnými zrážkami, s cieľom získať na svoju stranu svetovú verejnú mienku. Jedna i druhá strana sa snaží prezentovať činnosť protivníka v čo najhoršom svetle. Výhodou USA je ovládanie mainstreamových médií, ktorými ľubovoľný počin Ruska prezentujú ako ohrozenie sveta. Výhodou Ruska je väčšia predvídavosť a zameranie sa na pravdivé informácie, takže sa im darí kompromitovať prekrucované správy Západu. Mimoriadnym pomocníkom Ruska je šikovná diplomacia a internet, ako aj schopnosť riešiť vyhrotené situácie konvenčnými zbraňami, čo bolo až do októbra 2015 celosvetovo spochybňované.

Americká autosugescia

Úsilie Západu vedeného USA je zamerané na obnovu jeľcinovského chaosu a získanie ruských surovín. Na Rusko sa tlačí aj prostredníctvom bývalých členských štátov ZSSR. Rozbíja sa úsilie likvidovať napätie na Ukrajine. Napriek volebnej prehre bol v Arménsku do premiérskeho kresla dosadený porazený politik. Niečo podobné dozrieva v Kazachstane a dajú sa čakať ďalšie štuchance, ak USA nebudú zbavené svojho vplyvu. Časť nesamostatných štátov sa bojí konať jednoznačne, aby ich nepostihlo nejaké „humanitárne bombardovanie“ a v nádeji na prospech takticky zatiaľ vyčkáva, ku komu sa pripojiť.

Proti vzdorujúcim síce použili sankcie, majú však dvojaký účinok. Vytvárajú podmienky na zosilnenie postihovaných a pre stratené zisky stupňujú napätie medzi samotnými strojcami a realizátormi sankcií. Sankcie neúčinkujú, hrozenie nimi je viac škodlivé než užitočné. Strojca nimi trpí viacej než postihnutý. Ja tejto americkej „demokratickej“ autosugescii neverím. Skôr očakávam zvraty, ktoré otrasú nielen USA, ale celým NATO, aj keď proamerická propaganda tvrdí opak. Nebuďme prekvapení, ak Rusko so svojimi stúpencami premení sankcie na pascu a ku koncu roka bude silnejšie ako pred ich zavedením.

Že svet nie je oáza mieru a pokoja, ukazujú aj májové a júnové cvičenia NATO a jeho ďalšie aktivity v pobaltských krajinách. Ešte horšie reakcie, pre svoju mimoriadnu rozsiahlosť, vyvolá plánované letné cvičenie vojsk v Poľsku. Možno pri plánovaní rátali s chudobnejšími výsledkami Putina v prezidentských voľbách a chystali ďalšie oslabenie zastrašovaním vojenskou silou.

Politická provokácia

Podobný stav je v Ázii. Cvičenia sú natoľko intenzívne, že ich v Moskve ani v Pekingu nemôžu ignorovať. Svet by to vnímal ako slabosť. Aj keď cvičenia nebudeme považovať za vojnové prípravy, v aktuálnej dobe rozumné nie sú. Majú viac charakter politickej provokácie než vojenskej potreby. Obzvlášť v súvislosti s rokovaniami so severnou Kóreou o likvidácii jej jadrového programu, aj v súvislosti s odstúpením dominantného štátu NATO od jadrovej zmluvy s Iránom. Propagandou i politicky sa to dá zneužiť oboma stranami a následky sú nedohľadné. Konanie USA dokazuje odhodlanie presadiť svoju vôľu stoj čo stoj. Lenže svet začína chápať liberalistický klam o skvelej budúcnosti a začína sa spamätávať z ošiaľu mohutnej propagácie NWO. Oko ľudského svedomia sa zobudilo a začalo si uvedomovať celkové následky globalizácie s dominanciou amerických finančných špičiek. Ak 1. marca 2018 Putin v štátnej dume prezentoval bojové prostriedky, ktorými Ruská federácia disponuje, a dal si záležať, aby odkaz bol dostatočný na odradenie každého od agresívnych úmyslov, situácia musela byť hrozivá. Vlastnú údernú silu síce prezentoval skromne, bez akejkoľvek bombastiky zaužívanej na Západe, ale dôrazne. Aj na podkladoch toho prejavu si môže človek sám identifikovať subjekt, ktorý svetový mier ohrozuje, i toho, kto sa snaží mier udržať. Tí, čo celú svoju politiku osnovali na klamstvách a manipuláciách, svoje ciele sami nikdy neodhalia. Vieme však všetci, že každé divadlo má svojho režiséra a nech by bolo akokoľvek poučné, realite sa nevyrovná. Bude užitočné pripomínať si to častejšie.

Výzbroj za miliardy

Ako nás v týchto podmienkach povedú naši politici? Uvedomujú si stav reality? Nechcem byť kritik z princípu a tak pripúšťam, že im začína vo svedomí svitať a našli odvahu venovať pozornosť aj stavu armády. Dúfam, že nie pre nátlak USA. SNS si zrejme posilnila pozíciu v koalícii, keď ňou nominovaný minister obrany môže začať modernizovať výzbroj za miliardy. Keby naozaj sledovali záujem obranyschopnosti SR, bol by to cenný počin. Samotné zbrane však nepomôžu, ak nebude fungovať vytrvalo otupovaná vôľa národa k obrane. Preto budú dobré učebnice pre študentov nemenej dôležité než moderné zbrane. Znova si však pripomeňme, že sme štát, ktorý vinou svojich politikov už nevlastní ani výrobné prostriedky na vlastnom území a dovolí cudzím monopolom ovládať domáci trh práce. Vzdali sme sa možnosti riadiť šírenie informácií, nekontrolujeme produkciu ani distribúciu potravín, energetické zdroje sme odstúpili cudzine a tak možno pokračovať. Ako chceme v takej situácii zmysluplne budovať armádu? Bude chcieť taká armáda bojovať? Čo pripravili štátnici pre prípad vypnutia elektriny z rozhodnutia cudziny? Veď do troch dní sa národ vzbúri a poženie každú vládu, lebo mu zosmradne mäso v mrazničkách. Ak národ nemá zaplakať, niekto začať musí, aj keby čelil najzlomyseľnejšej kritike.

Vieme, že zachovanie existencie štátu si vyžaduje nielen inteligentných, ale aj charakterných a štátu oddaných politikov. Tí musia byť životne angažovaní na jeho existencii. Lebo tí druhí, čo štát nechceli, vždy budú dokazovať, že mali pravdu, keď ho odmietali.

Zanedbaná armáda

Zanedbávať potreby armády dvadsať rokov a potom sa hroziť modernizačných nákladov je viac než pokrytecké. Len si spomeňte, kto všetko, doma i v zahraničí, na nás najprv naliehal, potom chválil za degeneračné znižovanie početných stavov armády, likvidáciu vojenskej inteligencie a zbrojnej výroby, ignorovanie špecifickej odbornosti a tým aj spôsobilosti riadiť. Spomeňte si, akými neuveriteľnými cestami bola armáda zbavovaná finančných prostriedkov, ako sa podkopávala vôľa národa brániť svoj štát a kto za tým stál. Zmenili armádu na propagačnú slúžku NATO. A div sa svet, tí istí ľudia odrazu začínajú nabádať na zlepšenie stavu, akoby niečo predsa len pochopili. Možno cítia len príležitosť opäť sa zviditeľniť. A možno sa len hlavná príčina diskusie zmenila z argumentu vojakov „Úspešnosť obrany štátu to vyžaduje“ na otázku kupcov „Kto a koľko na tom zarobí“. Má tu vôbec význam hľadať odpoveď na motív ich konania, keď nikto doteraz nepresadil zodpovednosť za chybné konanie vládcov? Asi bude lepšie zbaviť ich našej dôvery a podľa toho konať.

Verte, mierová armáda nemusí byť taká nákladná, ako nám politici nanucujú. Sú cesty efektívnejšieho riadenia aj tam, len sa musí obmedziť ústupčivosť štátnej politiky voči všetkým prísavkám a otvoriť cesta rozumných príležitostí vlastným občanom. Veľa naznačujú vedené diskusné súboje zmieňujúce zaujímavé dôvody utajenia. Z pozície boja bolo vždy významnejšie tajiť pred potenciálnym nepriateľom parametre zbrane. Podľa našich politikov sa ukazuje najvýznamnejším tajiť obchodný proces nadobúdania zbraní pred vlastným obyvateľstvom. Podivuhodný zvrat štátnického riadenia.

Opatrnosť a dôslednosť

Výber bojovej techniky je nepochybne záležitosť náročná. Len malé obídenie rozmerových limitov hrozí katastrofou napríklad nielen pre železnice, ale ohrozuje aj život osádok a obslúh pre stratu krytia. Zlý výber spôsobí nadmerné náklady, stratu času aj iných výhod. Tu býva len krôčik od reality k planým ilúziám.

Dajme slovo vojenským stratégom. Pre nich sú samozrejmé úvahy o problémoch odmietaných špecializovanými odborníkmi. Napríklad: Ktoré úlohy doktrinálne bežne prisudzované tankom, BVP, či lietadlám môžu byť riešené aj inými dostupnými prostriedkami. Výzbroj a pripravenosť armády musia nepriateľa odrádzať, paralyzovať a ak to nepôsobí, aj zničiť. To chce dobré zbrane a kto si ich nevyrobí sám, musí kúpiť oveľa drahšie.

Vo vojne častejšie umierajú horšie vycvičení a zle vyzbrojení. Preto najdôležitejším kritériom vo výbere nových zbraňových systémov sú životy vojakov. Máme ich málo a náš štát nepotrebuje mŕtvych hrdinov, ale živých víťazov. Komu je ľahostajný život dcéry či syna? Ozajstný vojak je len ten občan, ktorý je ochotný na obranu štátu naplniť slová vojenskej prísahy. Nie ten, ktorý využíva mierovú armádu ako žoldnier preto, že práve dobre platí. Aj na takéto fakty by mali pamätať štátnici a dať konečné slovo vo výbere vojakom a nie tým, čo u nich slúžia. Budú to vojaci, čo zaplatia vlastnou krvou za chyby politikov. Ľahkovážnosť a neopatrnosť sa nám vypomstí v najnevhodnejšom čase. Konajme opatrne a dôsledne. Odradiť od vojny je výhodnejšie, než ju vyhrať a mať straty. Dobrá výzbroj to umožňuje.

Emil Vestenický

(Autor je podpredseda politického subjektu Práca slovenského národa PSN, www.psn.sk)

Článok pôvodne vyšiel na portáli extraplus.sk

Hlavnespravy.sk