Pred 140 rokmi Rusi oslobodili Bulharov a ďalších južných Slovanov
a balkánskych kresťanov od islamského štátu Osmanská ríša
Sofia 4. marca 2018 (HSP/Foto:HSP)
Ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal bulharskému prezidentovi Rumenovi Radevovi a celému bulharskému národu k štátnemu sviatku – k 140. výročiu oslobodenia spod osmanského jarma.
Foto: Ruské osloboditeľské vojsko vchádza do jasajúcej Sofie
„V tieto dni spomíname na hrdinstvo ruských vojakov a bulharských dobrovoľníkov, ktorí spolu bojovali na Šipke a pod Plevenom. Vďaka ich mužnosti, vytrvalosti a sebaobetovaniu bola obnovená starobylá bulharská štátnosť,“ napísal Vladimir Putin v blahoprajnom telegrame. Ruský prezident tiež pripomenul spoločné historické tradície oboch národov, pevné putá priateľstva a vzájomnej pomoci a tiež kultúrnu a duchovnú blízkosť Bulharska a Ruska, pričom vyjadril nádej na rozvoj obojstrannej spolupráce.
Bulharsko bolo okupované tureckou Osmanskou ríšou takmer pol tisícročia – od roku 1396 do roku 1878. V roku 1876 Bulhari povstali, no Turci povstanie utopili v krvi, pričom páchali neslýchané ukrutnosti., ktoré šokovali ešte aj národy do seba zahĺbenej západnej Európy. Ruský cár Alexander II. na prosby veľkej časti ruského národa na čele s takými osobnosťami ako boli spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij prijal rozhodnutie zachrániť bulharský slovanský pravoslávny národ pred genocídou.
Po dlhých, ťažkých, úporných bojoch rusko-tureckej vojny v rokoch 1877−1878 bola 3. marca 1878 v San Stefane v blízkosti Konštantinopolu, ktorý Slovania volajú Carihrad a tureckí dobyvatelia Istanbul, podpísaná Sanstefanská mierová dohoda, vďaka ktorej sa Bulharsko stalo nezávislým štátom a ktorá priniesla nezávislosť aj pre Srbsko, Čiernu Horu a Rumunsko.
Ak by sa do situácie nezamiešalo Anglicko a ďalšie západné mocnosti, ktorým bol turecký kindžal v slovanskom chrbte vždy milší ako oslobodenie kresťanov od islamistov, bol by oslobodený aj Konštantinopol, dobytý Turkami v roku 1453. Chrám Božej Múdrosti (Hagia Sofia) by bol opäť pravoslávnym chrámom, a nie mešitou. Anglicko a ďalšie západné mocnosti si navyše neskôr vynútili prehodnotenie výsledkov rusko-tureckej vojny a podpísanie berlínskeho diktátu na takzvanom Berlínskom kongrese, ktorého cieľom bola podpora islamského štátu pod názvom Osmanská ríša s cieľom obmedzenia narastania ruského vplyvu a blokovania budovania slovanskej pravoslávnej jednoty na Balkáne.
V centre Sofie doteraz stojí katedrálny chrám svätého Alexandra Nevského, ktorý vďační Bulhari postavili ako prejav vďaky ruskému cárovi-osloboditeľovi Alexandrovi II. (sväté knieža Alenader Nevský bol jeho patrón) a celému ruskému národu. Na každej bulharskej pravoslávnej bohoslužbe sa veriaci dosiaľ modlia za zosnulého cára-osloboditeľa Alexandra.
Menšia časť Bulharov zabudla na dejiny, nechala si vymeniť srdce i hlavu a robí úklony smerom k Berlínu, Bruselu a Washingtonu. Väčšina Bulharov si však uvedomuje, že keby ruskí vojaci pred 140 rokmi neprelievali za nich krv, tak dnes neexistujú, a Rusov považujú za svojich bratov a osloboditeľov.
Vladimír Minorita, hlavnespravy.sk