Milan Benkovský

11. august 2019

V spoločnosti objektívne prebieha neustály konflikt nového so starým. Nové sa rodí, vyvíja sa, starne a zaniká. To je prirodzené. Čo však v našom spoločenskom a politickom systéme nie je prirodzené, je agresivita hraničiaca s brutalitou a nenávisťou, ktorá tento proces sprevádza.

V tomto období sa to prejavuje delením politikov na starých a nových. Starí sú všetci súčasní, sú tí, čo majú odísť aj napriek ich pripravenosti a skúsenostiam. Podľa nových sú však všetci zdiskreditovaní, patria do basy a sú nedôveryhodní. Noví sú čistí a jediní spravodliví, avšak len preto, že ešte nič v politike nerobili.

Na Slovensku stále platí stará pravda – politika je panské huncútstvo. Tragédiou je, že nové strany a ich lídri nepotrebujú víziu, program, ani členov a štruktúry. Potrebujú len peniaze. Tak sa stáva, že do politiky idú spravidla len bohatí ľudia, ako Kiska, Truban, Beblavý, Štefunko, Kolár či Matovič. Sú to ľudia bez škrupúľ a chrbtovej kosti. Preto aj tak vyzerá naša politická scéna.

Noví dravci sa bijú o kořist

Jedným z ďalších hitov súčasnosti, okrem nezávislých závislákov a chameleónov v politike sú noví politici a nové strany. Ich sloganom je boj o moc, čo zastierajú bojom dobra proti zlu. Politicky zneužívajú to, čo je pre ľudí príťažlivé v každom čase. Samozrejme, to dobro sú oni a to zlo všetci doterajší politici. Noví sa zatiaľ prejavujú len planými, všeobecnými rečami, proklamáciami o slušnosti, o boji za ľudí, proti korupcii a takmer všetkému tomu, čo tu na Slovensku máme. Zato o to viac sa títo noví derú k starým válovom, pričom chcú presvedčiť ľudí, že to budú robiť slušne a transparentne. Žiaľ, len málo ľudí uvažuje nad tým, čo bude, keby sa títo noví samozvanci bažiaci po moci dostali k vládnutiu.

Výberové konania, ako je všeobecne známe, sa robia na riaditeľov škôl, na rôzne riadiace funkcie, o štátnych ani nehovoriac, ba dokonca i na bežné profesie. Tam máme vysoké nároky a prísne kritéria. Na politikov, čo chcú riadiť štát, to však neplatí. Tam nám už nechýba požadované odborné vzdelanie, skúsenosť z riadenia, ani prax v príslušnom obore. Stačí, že sú mladí a progresívni. Sú to dravci, bezohľadní a neukojení karieristi s peknými rečami a efektným marketingom, ktorí sa bijú o korisť, ktorou nie je, žiaľ, nič iné ako Slovenská republika. To ozaj chceme, aby štát riadili ľudia v post-pubertálnom veku, ktorí viedli akurát tak auto a skúsenosti majú len z kaviarenských diskusií a žúrok?

Noví politici by mali najskôr získať aspoň základné životné skúsenosti tak, aby vedeli, ako bežní ľudia žijú a pracujú, čo ich trápi, inak totiž nielenže nebudú poznať problémy Slovenska a už vôbec ich nebudú vedieť riešiť. Predpokladám však, že to ich ani netrápi a dokonca ani nezaujíma. Ich zaujíma len moc, osobné postavenie a vlastné benefity.

Boj nových proti starým je len divadielko pre ľudí

Súčasný zápas starých a nových je len zastieracím manévrom, divadielkom na odpútavanie občanov od ich jediného cieľa, ktorým je politická a z nej vyplývajúca najmä ekonomická moc. Problém je totiž v tom, že opozícia a najmä nové strany vedia len to, čo nechcú, maximálne to, proti čomu sú. Nevedia však, čo s tým robiť, nemajú program ani spôsob riešenia problémov. Mimochodom, podobne tomu tak bolo aj po novembri 1989.

Namiesto programu riešia, kto bude nový predseda vlády. Už teraz je ich viacero. Hlásia sa najmä Truban, Kiska a Sulík. Istí sú aj podpredsedovia vlády Beblavý a Remišová, odborníci na všetko, a kandidátov na ministrov by sme ani neporátali. Zaručené zoznamy karieristov sa plnia a pritom prasa behá ešte po dvore. Preto títo experti môžu ľahko dopadnúť ako Radičová v roku 2012 a neskôr Sulík, ktorý rozhodoval o vláde pred voľbami a v deň volieb 2016 a nakoniec on a jeho kumpáni zostali v opozícii.

Som presvedčený, že aj téma boja proti korupcii je len zástupná pre jej popularitu a oprávnený hnev ľudí. Noví, ktorí sa tvária, že oni sú tí jediní správni a spravodliví, sú proti nej. Nevedia však, čo s ňou. Korupcia, podobne ako pofidérne tendre a verejné obstarávanie im totiž môže vyhovovať v prípade, ak budú vo vláde. Občan by si mal preto uvedomiť, že aj v politike platí pravidlo – svine sa vymenia, ale korytá zostanú.

 

Malé prirovnanie začiatočníka

Politický greenhorn, po slovensky neskúsený nováčik, začiatočník Truban mi pripomenul vinetuovky z mladosti. Tam greenhorn Old Shatterhand bojoval proti nespravodlivosti, za práva pôvodných obyvateľov Indiánov, proti strieľaniu bizónov, za zachovanie pokladu Apačov a vážil si starých a skúsených. Presným opakom je Truban s jeho PS/Spolu. Tí nemajú záujem ochraňovať Slovákov, ale práve naopak, migrantov. Nechránia prírodu, chcú ulúpiť poklad – Slovenskú republiku a znevažujú starých a skúsených. Nemáme byť preto z čoho nadšení, Shatterhand totiž už dávno zomrel a nový sa u nás nenarodil.

Cieľom je ukradnúť demokraciu a ovládnuť Slovensko

V súvislosti s novými politikmi a stranami treba povedať, že podľa viacerých informácií, stoja za nimi a riadia ich oligarchovia, finančné skupiny a americké nadácie cez naše mimovládky. Potvrdilo sa to v komunálnych voľbách, najmä u primátora Bratislavy Valla a ďalších, najmä v krajských mestách. Ešte výraznejšie v prezidentských voľbách, keď uspela Čaputová. Teraz chcú, cez Trubanove a Beblavého PS/Spolu či Kiskovu Za ľudí ukradnúť demokraciu, destabilizovať a následne ovládnuť Slovensko. Nie je pri tom vylúčené, že sa skopíruje scenár z Ukrajiny, kde najskôr vyhral prezidentské voľby komik Zelenskyj a teraz výrazne uspela v parlamentných voľbách jeho nová strana, mimochodom bez programu, členov a štruktúr. Nepripomína vám to niečo?

Scenár budúcoročných volieb, alebo slovenský majdan, je už pripravený. Priznal to sám Beblavý, ktorý po návrate z USA hovorí o „najdlhšej, najšpinavšej, najagresívnejšej volebnej kampani“. Možno sa len domnievať, odkiaľ vietor fúka. Cieľ je stanovený – uchopiť moc. Prostriedky z finančných skupín a zahraničia sú pripravené a aj aktéri v podobe amerických mopslíkov, ako je Čaputová, Kiska, Truban, Beblavý či Sulík. Predstavenie môže začať.

Noví už zostavujú koalície

Nové strany už zostavujú koalície, hoci voľby nie sú vyhlásené a nepoznáme ani všetkých ich aktérov. Nechápem však, s kým chcú vládnuť, keď sú všetci proti všetkým. Museli dokonca uzatvoriť pakt o neútočení, ktorý však platil len do najbližšej tlačovky. Nevedia nájsť pekné slovo a špinia sa navzájom, čoho jedným z príkladov je útok na Matovičove OĽaNO a Kolárovu Sme rodina. Navyše celá opozícia sa delí na novú a tú zlú – starú. Zároveň sú vospolok proti tým starým, ako je Smer-SD, ĽSNS, SNS a dokonca i Most Híd. Títo politickí analfabeti nielen že netušia, ako dopadnú voľby, ale ani nevedia rátať do 76, čo je väčšina v parlamente, nieto ešte zostaviť funkčnú koalíciu a riadiť štát.

Truban začína vetu, chcem byť premiérom a vzápätí povie, neviem si predstaviť spoluprácu s Matovičom, Kolárom, Bugárom. Ako vieme, už vôbec nie s Ficom, Dankom, Kotlebom, Harabinom či po novom s Mečiarom. To chce PS/Spolu vládnuť so SAS, Za ľudí a KDH, čo dovedna vydá podľa posledného prieskumu agentúry Focus do tridsaťštyri percent! Takto môže byť Truban predsedom, ale len krúžku kaviarenských flákačov, či podľa jeho nového priznania, spolku mladých fetošov.

Problémom medzi starými a novými sú aj v hodnotovej oblasti. Či sa to totiž niekomu páči, alebo nie, pokiaľ ide o kresťanské a národné hodnoty, ale i vzťah k tradičnej rodine, k migrácii a k drogám, tak strany ako SNS, KDH, OĽaNO, Sme rodina či možná Harabinova strana majú oveľa bližšie k Smeru-SD, ako Progresívnemu Slovensku, SaS či Za ľudí. Na tomto fakte bude s veľkou pravdepodobnosťou dochádzať už pred voľbami, a celom iste po nich, ku konfliktom, na ktorých sa bude lámať nová možná koalícia. Môže sa tak prevrátiť na ruby kalkulácia tých, čo sa už teraz vyhlasujú za víťazov volieb a zostavujú vládu. Preto takáto koalícia nie je žiadnou alternatívou pre Slovensko teraz, ani v budúcnosti.

Strašia ľudí, aby ich ľahšie zmanipulovali a mobilizovali

Truban a Kiska strašia ľudí možnou katastrofou v podobe ďalšej vlády Roberta Fica, či len podľa nich možnej spolupráce s Kotlebom. Pokračujú výzvami na zastavenie Danka a Bugára, na boj proti vzniku ďalších nových strán Harabina či dokonca Mečiara. Strašia, aby tak mohli ľahšie zmanipulovať a mobilizovať voličov pravice v najbližších voľbách.

Možno predpokladať, že na zastrašovanie zneužijú všetko a všetkých. Začali s Kočnerom a jeho nezmyselným spájaním so Smerom-SD. Očakáva sa ich atak k výročiu vstupu spojeneckých vojsk do bývalého Československa v auguste 1968. Pokračovať budú celkom iste, mediálnym besnením k 30. výročiu spoločensko-politického a majetkového prevratu v novembri 1989, ktorému niektorí hovoria nežná revolúcia. Výkričníkom bude priživovanie sa týchto supov na výročí vraždy novinára Kuciaka, jej politické zneužitie tak, ako tomu bolo vždy doteraz.

 

Namiesto záveru

To, čo predvádzajú noví politici a staré opozičné strany nie je politika, je to len cirkusové predstavenie. Sú to už takmer profesionálni klauni, podľa vzoru Matoviča, ktorí sa vzájomne napádajú a zosmiešňujú. Oni v čase, keď voľby ešte nie sú ani len vyhlásené, robia z voličov hlupákov a nemajú k nim ani štipku úcty. To týchto má občan voliť? To oni nám majú vládnuť?

Slovákov preto čaká ťažké obdobie, kedy by sme mali nielen pozorne počúvať, ale najmä porovnávať slová a činy, aby sme nesadli na lep hochštaplerom, ktorí nás chcú len zneužiť pri najbližších voľbách. Treba odhaľovať zámery ľudí, ktorým nejde o nič iné, ako o uchopenie moci na Slovensku.

Noveslovo.sk