Bratislava 11. mája 2019 (HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Môže to znieť neuveriteľne, ale na Slovensku sa treba doprosovať o ústavné právo vzdelávať sa v štátnom slovenskom jazyku. A pritom je to v mnohých obciach na juhu Slovenska realita. Napríklad v obci Rohovce len 30 kilometrov od Bratislavy
Ilustračné foto
Obec slovenskú školu zrušila keď školský zákon dal kompetencie obciam rozhodovať o tom, aké školy budú otvorené. Už tretí rok rodičia bojujú o to, aby sa tam znova otvorili aspoň slovenské triedy. Márne.
Už tam bol aj nový premiér a tiež bol prijatý nový zákon ktorý to mal vyriešiť. Pritom na Slovensku je v súčasnosti otvorených 25 škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré navštevuje iba od troch do deväť detí.
Slovensko sa nespráva k svojím menšinám macošsky ako napríklad Lotyšsko, Estónsko alebo najnovšie Ukrajina, kde menšinové školstvo zatvorili alebo sa zatvára. V drvivej väčšine ide o školy v ktorých sa pôvodne vyučovalo po rusky, ale na Ukrajine aj po maďarsky, poľsky alebo rumunsky.
Na druhej strane Slovensko poskytuje menšinám vysoký nadštandard (stačí si porovnať situáciu s maďarskou menšinou na Ukrajine a na Slovensku). Na Slovensku sa všetky predmety spravidla vyučujú v jazyku národnostnej menšiny, čo je skutočne zriedkavé (napríklad o slovenskom menšinovom nadštandarde Slováci v Maďarsku môžu iba snívať).
Je tiež všeobecne známe, že na Slovensku sa na školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským štátny jazyk vyučuje na nedostatočnej úrovni. Výsledkom je, že mnohí absolventi stále menej a menej ovládajú štátny jazyk.
Ale je naozaj nedôstojné a neakceptovateľné, aby rodičia na Slovensku museli doslova prosiť o to aby ich deti mohli na Slovensku chodiť do slovenskej školy. A dočkajú sa len opätovného odmietnutia a rôznych častokrát absurdných výhovoriek, lebo nie je ochota otvoriť slovenskú školu alebo aj len triedy. Pritom počet záujemcov o slovenskú školu častokrát prevyšuje počet žiakov v školách s maďarským vyučovacím jazykom, ako ukazujú horeuvedené príklady.
Slovenské školy chýbajú všade na južnom Slovensku, ale najpálčivejšia je asi situácia na juh od Bratislavy. Navyše, školy so slovenským vyučovacím jazykom navštevuje asi dvakrát viac žiakov na školu ako je priemer na školách s vyučovacím jazykom maďarským.
Čiastkové opatrenia ako to že v školskom obvode má byť v prípade záujmu dostupná škola v okruhu šiestich kilometrov, alebo aj vyčlenenie štátom financií na stavbu slovenskej školy, vec zásadným spôsobom neriešia, lebo napríklad dotyčné obce nie sú ochotné dať pozemok na stavbu slovenskej školy.
Vie si niekto z kompetentných predstaviť, akí zúfalí môžu byť rodičia v takejto situácii? Veď musia v prvom rade pracovať a zarábať na živobytie. A starať sa o chod domácnosti a výchovu svojich detí. A pritom ešte majú voziť svoje deti desiatky kilometrov denne do školy a prosíkať, aby sa ich deti mohli vzdelávať v štátnom jazyku? Toto je nielen absurdné ale aj nedôstojné a neakceptovateľné.
Čo to je za štát, ktorý nevie zabezpečiť výučbu v štátnom jazyku na vlastnom území pre všetkých tých čo sa v ňom chcú vzdelávať? Či skutočne štát nemá možnosti na to, aby to zabezpečil? A čo tie rozhádané a hašteriace sa tzv. slovenské strany? Nevedia sa dohodnúť ani na tom ako zabezpečiť výučbu v štátnom jazyku na celom Slovensku pre tých ktorí majú o to záujem? Je množstvo spôsobov ako to zabezpečiť. Stačí len mať vôľu a dohodnúť sa na zákone, vyhláške ………… !!!!
Niekto môže povedať že týmto by sa rozdúchavali národnostné vášne. Že by sa utláčali menšiny. Naozaj? Je to skutočne tak? Ako už bolo uvedené, Slovensko dodržiava vysoký nadštandard vo vzťahu k menšinám a tento nadštandard by aj mal byť zachovaný. Nech sa naše menšiny cítia konfortne. Nech zostanú otvorené školy pre národnostné menšiny s počtom menej ako desať žiakov.
Ale je neakceptovateľné aby sa na Slovensku rodičia doprosovali, aby sa ich deti mohli vzdelávať v štátnom jazyku. Štát má povinnosť zabezpečiť vzdelávanie v štátnom jazyku pre všetkých záujemcov bez výnimky. A štát to nie je len vláda, ale aj parlament, ktorý prijíma zákony.
Dezider Štefunko