Nemci naznačujú, že Slovensko má právo rozhodovať o nemeckom rozpočte,

 napríklad o tom, koľko dávajú migrantom

Berlín 6. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Seth Wenig)

Nemecký minister zahraničných vecí si myslí, že ak Nemecko prispieva do európskeho rozpočtu viac ako iní, môže druhým potom hovoriť do toho, ako s financiami nakladajú. Podľa tejto logiky sme to však my ako čistí platcovia, kto má Nemcom právo hovoriť, na čo majú míňať peniaze.

„EÚ je spoločenstvom hodnôt, nielen vnútorným trhom. To sa potom musí odrážať aj v rozpočtoch EÚ,“ je presvedčený námestník nemeckého ministra zahraničia pre európske otázky Michael Roth. Plány Európskej komisie na spojenie dodržiavania hodnôt a európskych financií podporuje aj nemecký minister zahraničia Heiko Maas (SPD). „Argumentácia je jednoduchá. Keď už je Nemecko, ako dalo najavo, pripravené do budúcnosti viac prispievať do rozpočtu EÚ, potom chce Berlín tiež hovoriť do toho, ako sa peniaze budú míňať.“ Túto správu z novín Der Spiegel priniesli pred pár dňami naše tlačové agentúry. Chudobnejším, teda najmä postkomunistickým krajinám chcú krátiť eurofondy, keď sa im bude zdať, že čo si vo svojich krajinách robíme, je „proti európskym hodnotám“.

Je to zaujímavá logika zo strany ministra zahraničných vecí najsilnejšej krajiny EÚ. Treba si zapamätať, že tento spôsob uvažovania je odteraz v Európe legitímny. A poďme ho aplikovať dôsledne.

Významný francúzsky ekonóm Thomas Piketty tvrdí, že krajiny Východnej Európy sú v rámci Európskej únie čistými platcami. „Priepasť medzi východom a západom Európy sa nezmenšuje. Naopak ju prehlbuje rastúci odliv prostriedkov z východu a stenčujúci sa prúd európskych dotácií zo západu.” Deje sa to cez odvádzanie ziskov dcérskych spoločností na východe do západných centrál. Európske dotácie teda sú len akási náplasť pre východnú Európu.

Za týchto okolností sme to teda my, kto má morálne právo hovoriť Nemcom do toho, čo robia so svojimi peniazmi, ak sa nám zdá, že je ich konanie v rozpore s európskymi hodnotami. Položme si otázku: koľko Slovákov si myslí, že je v súlade s európskymi hodnotami napriek platným dohovorom napozývať do Európy milióny negramotných poberateľov finančných dávok a potom ich chcieť nasilu nanútiť susedom? Koľko percent Slovákov si myslí, že je v súlade s európskymi hodnotami dávať týmto príchodzim z tretieho sveta za ničnerobenie čiastku, ktorá je oveľa vyššia než mzda, za ktorú pracuje väčšina Slovákov (o dôchodkoch ani nehovoriac)? A koľko Slovákov si myslí, že je v súlade s európskymi hodnotami držať na európskom území cudziu okupačnú armádu s jadrovými zbraňami aj 73 rokov po vojne?

Dovolím si odhadnúť, že veľké percento Slovákov si o uvedenom myslí, že to v súlade s európskymi hodnotami nie je. Za týchto okolností teda treba konštatovať, že sú splnené podmienky, aby sme to boli my, kto niektorým konkrétnym európskym krajinám, vrátane Nemecka zadrží platby. Kým sa nepostarajú o nápravu do normálneho stavu, môžeme im napríklad zakázať vyvážať zisk ich dcérskych firiem zo slovenského územia – nemecký minister zahraničných vecí naznačil, že s tým bude súhlasiť.

Ivan Lhotský, hlavnespravy.sk