K a K štúdio ostáva verné svojej povesti a opäť prináša tému, ktorej sa nevenuje žiadne iné médium, ani zo skupiny médií hlavného prúdu, ani z alternatívnych médií. Táto téma je žalostne opomínaná aj (pseudo)národnými politickými subjektmi alebo organizáciami, ktoré medzi svoje ciele zaraďujú posilnenie slovenského vlastenectva (až na drobné výnimky, tieto subjekty však často daný problém riešia s nedostatočnou razanciou). Nasledujúci článok je prvým článkom po dlhoročnej vynútenej, aj keď nechcenej pauze tohto blogu, spôsobenej problémami rôzneho druhu. Jedným z dôvodov dlhej prestávky blogu je stupňujúci sa perfekcionizmus autora, ktorý sa prejavuje tým, že každá téma je rozobratá do najmenších detailov, z čoho vyplýva dlhý interval vznikania (približne 10 – 15 hodín na jeden článok) a veľký rozsah jednotlivých článkov. Treba len dúfať, že tento perfekcionistický prístup posunie blog ešte na vyššiu úroveň. Tento článok pojednáva o maďarizácii Slovenska, ktorú si nikto nevšíma…

Skrytá maďarizácia Slovenska pokračuje! Najprv pribudli tabule označujúce železničné stanice maďarským názvom a neskôr sme sa dočkali („hurá, hurá“) tabúľ s názvami obcí v jazyku národnostnej menšiny, ktoré budú po novom rovnako veľké, ako tie v slovenčine. Po tomto kroku sa dá predpokladať, že o pár rokov dosiahneme ďalší progres a tabuľa s maďarským nápisom bude na prvom mieste, väčším písmom a pod ňou bude na malej tabuľke malými písmenami napísaný slovenský názov. Neskôr slovenský názov úplne zmizne a nahradí ho maďarská štátna vlajočka. Slováci však namiesto toho aby protestovali proti novým maďarským tabuliam, s nápadom nacionalistického maďarského ministra Dopravy a výstavby SR, ktorého myslenie zjavne zamrzlo v Uhorsku, súhlasia a schvaľujú ho. Ide totiž vraj o prejav úcty a tolerancie k národnostnej menšine, ktorú treba všemožne podporovať. Čo na tom, že Maďari slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku podporovali tak veľmi a vrúcne, až úplne zanikla. Takže keď Maďari v Maďarsku úplne asimilovali tamojšiu slovenskú menšinu, Slovensko neprotestovalo, nepovedalo k tomu ani pol slova. Pretože veď sa predsa nepatrí miešať sa do záležitosti cudzieho štátu a blablabla, podobné diplomatické a protislovenské frázičky. A maďarská menšina na Slovensku ktorá má najväčšie právomoci zo všetkých národnostných menšín v rámci národnostných menšín v krajinách celého sveta, namiesto toho, aby ďakovala, hundre, že je tu utláčaná, týraná, asimilovaná, že Maďari sa na Slovensku boja aj vyjsť von, aby ich xenofóbni Slováci slovne nenapadli.

Vývoj smerom k „európskym štandardom“

Áno niekde v iných štátoch majú označenie názvu obce v jazyku národnostnej menšiny uvedený rovnako veľkým písmom ako označenie obce v jazyku štátotvorného národa. Ako napríklad v takom Nemecku. Napríklad názov obce Bautzen (slovensky: Budyšín) je na vstupnej tabuli a tabuli označujúcej koniec obce uvedený najprv v nemčine: Bautzen a potom rovnakým písmom v jazyku národnostnej menšiny: Budyšin, v tomto prípade v jazyku Lužických Srbov, v lužickej srbčine. Lenže v tomto nemeckom príklade ide o podvod a ilúziu nadštandardných práv národnostných menšín v Nemecku. Nemci svoje menšiny vo väčšine prípadov tiež úspešne asimilovali. A ako teda zabezpečiť, aby sa o tom svet nedozvedel a aby sme vyzerali ako najväčší ochrancovia národnostných menšín? Ahaa, budeme uvádzať názvy obce aj v jazyku národnostných menšín, a to rovnakým písmom ako v štátnom nemeckom jazyku. Svet si potom povie: Hmmm tí Nemčúri sa príkladne starajú o tých Lužických Srbov, veď ešte aj názov obce vo svojom jazyku, majú napísaný rovnako veľkým písmom ako názov obce v nemčine. Tak to teda hej, treba Merkelovej udeliť zlatý odznak ochrancu Lužických Srbov.“ Pritom to nie je nič iné, ako len hra na ochranu práv národnostných menšín. Je to ilúzia, presný opak reality. Nemci totiž v skutočnosti väčšinu Lužických Srbov dávno asimilovali. V Nemecku ich ostalo už len cca 50 000, pričom lužickú srbčinu už neovláda takmer nikto. (ZDROJE: Oficiálny odhad počtu Lužických Srbov,

Dvojjazyčná tabuľa označujúca začiatok obce Budyšín) Ide presne o rovnaký prípad ako pri Slovákoch v Maďarsku. Maďari pred svetom ukazujú akí sú ochrancovia tam žijúcej slovenskej národnostnej menšiny, ich premiér sa ukazuje na slovenských podujatiach v Maďarsku, usmieva sa, hovorí o tom, ako mu záleží na Slovákoch žijúcich v Maďarsku. A takto úspešne vytvára obraz Maďarska ako šľachetného ochrancu slovenskej národnostnej menšiny. V realite sú však už Slováci (v národnom význame) vyhubení. Z pôvodných 500 000 ich ostalo 15 000. Z toho po slovensky už nevie skoro nikto. (ZDROJE: Conférence de la paix 1919-1920. Recueil des actes de la conférence. Partie IV., Maďarský centrálny štatistický úrad – Etnické menšiny v Maďarsku)

Keď sú teda v nejakej krajine nápisy na tabuliach označujúcich začiatok a koniec obce v jazyku národnostnej menšiny uvedené rovnako veľkým písmom ako nápisy vymedzujúce územie obce uvedené v štátnom jazyku, je to znak toho, že daná národnostná menšina už bola z 99 % asimilovaná a jediné čo po nej ostalo sú tie spomínané nápisy, ktorým už v súčasnosti ani bývalí príslušníci (dnes takmer úplne asimilovanej) národnostnej menšiny nerozumejú (smutný paradox) a ktoré slúžia ako veľké svietiace propagandistické bilbordy, ktoré chcú všetky oči sveta, presvedčiť o klamstve, že daný štátotvorný národ je nasledovaniahodný hrdý ochranca národnostných menšín, ktorým zabezpečuje nadštandardné práva. Hmm a v skutočnosti namiesto ochrany národnostných menšín chráni už len tie tabule s názvami obcí v jazyku národnostných menšín… Takže týmto Mosťácko-hídovsko-Érsekovským, plazivo maďarizačným krokom, keď nápisy na tabuliach označujúcich začiatok a koniec obcí budú v jazyku národnostnej menšiny uvedené rovnako veľkým písmom ako názvy obcí v slovenčine, týmto nám chcú Maďari odkázať, aby sme začali s ich brutálnou asimiláciou?…

Práva národnostných menšín na Slovensku ďaleko presahujú štandardné práva pre menšiny zavedené v krajinách Európskej únie. Maďari pritom majú na Slovensku dvojjazyčné tabule obcí, tabule s názvami železničných staníc v maďarčine, nápisy v maďarčine v obchodoch, maďarčinu na úradoch, beztrestne si v obecných rozhlasoch môžu hlásiť oznamy len v maďarčine (alebo najprv v maďarčine a až potom v slovenčine, ehm v skomolenej slovenčine), môžu si vytláčať a distribuovať propagačné letáky napísané len po maďarsky, môžu si na bilbordy veselo len v maďarčine, napísať text: chceme autonómiu, majú možnosť si naladiť maďarské rádiá, ktoré na južnom Slovensku majú lepší signál ako tie slovenské, domáci operátori im ponúkajú maďarské televízne stanice, majú možnosť si kúpiť maďarské noviny a časopisy, maďarské knihy, dokonca existujú aj maďarské kníhkupectvá, majú názvy ulíc v maďarčine, v uliciach sochy maďarských dejateľov, takýchto maďarských sôch je pritom celkovo viac ako tých slovenských a nové sochy slovenských dejateľov nemôžu pribúdať, pretože to sa Maďarom nepáči (viď. zákaz od Maďarov postaviť na Slovensku sochu slovenského dejateľa Ľudovíta Štúra), majú vysielanie v maďarčine vo verejnoprávnej televízií (a to dokonca v najlepších časoch, nie v nejakých podradných nočných hodinách), majú maďarskú rozhlasovú stanicu, patriacu tiež pod verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska, majú zriadené Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, patriace pod Slovenské národné múzeum, majú možnosť beztrestne nadávať na Slovákov a slovenčinu, verejne prezentovať protislovenské heslá a heslá volajúce po obnovení Uhorska a vytvorení maďarskej autonómie a mávať vlajkami Uhorska a Maďarska (napríklad na futbalových zápasoch), majú maďarských starostov a primátorov, maďarskú stranu v parlamente, ktorá je aj vládnou stranou, troch ministrov maďarskej národnosti, štátnych tajomníkov maďarskej národnosti, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity maďarskej národnosti, splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny maďarskej národnosti, najprívetivejší zákon/jeden z najprívetivejších o národnostných menšinách na svete (možnosť používať jazyk národnostnej menšiny, ak národnostná menšina v danej obci tvorí aspoň 15 % obyvateľstva, v minulosti to bolo 20 %, do budúcna môžeme očakávať ďalšie zníženie, pritom aj keby počet príslušníkov národnostnej menšiny v nejakej obci klesol pod 15 %, vyradiť ho zo zoznamu obcí s národnostnou menšinou bude možné až po roku 2031!, ale obec, ktorá doteraz nemala 15 % obyvateľov národnostnej menšiny a neskôr toto % dosiahne, môže byť pridaná do zoznamu už v roku 2021) (ZDROJE: Zákon o používaní jazykov národnostných menšín – http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-184#p2, http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/8450/uzemna-posobnost-zakona-o-pouzivani-jazykov-narodnostnych-mensin-a-pouzivanie/), ďalej majú maďarské kultúrne podujatie a maďarské podujatia iného druhu s finančným príspevkom štátu, kultúrnu autonómiu (od roku 2017 – Maďari si sami môžu zvoliť, na aké maďarské projekty pôjdu peniaze od štátu) + stovky ďalších vecí a vymožeností. V neposlednom rade majú aj maďarské materské školy, maďarské základné školy, maďarské stredné školy, maďarskú univerzitu. Výučba na nich prebieha výlučne v maďarčine, slovenčina sa učí len ako cudzí jazyk (na univerzite v Komárne, nie je žiadny predmet vyučovaný v slovenčine). Slovenčina sa však na maďarských základných a stredných školách aj tak vyučuje len akože a povrchne, pretože väčšina Maďarov na Slovensku po slovensky nevie. A ani vedieť nechce.

Hádam nikde inde na svete neexistuje takto neprispôsobivá národnostná menšina, ktorá sa nechce naučiť štátny jazyk. Nikde inde na svete neexistuje situácia, že štátotvorný národ sa na území svojho štátu nedorozumie vo svojom štátnom jazyku. Na Slovensku je to možné! Slovák sa na južnom území Slovenska nedorozumie po slovensky! Maďari si tam veselo rečnia v maďarčine. Slováka vysmejú a počastujú ho tými skvelými heslami, s ktorými sa na výročie Trianonu prezentujú po Budapešti, s fakľami behajúci maďarskí extrémisti, že: „Slováci, navždy budete našimi otrokmi!“ Alebo: „Nenávidíme ťa Slovensko.“ Keby tak títo nešťastníci tušili, že ich predkovia boli Slováci. Takí istí Slováci, ktorých teraz tak horlivo nenávidia. Dobre predsa vieme, že na území dnešného Maďarska žili pred príchodom Maďarov Slováci, ktorí sa vtedy nazývali Slovenmi (Sloveni – staršie pomenovanie pre Slovákov). Maďari, napriek tomu, že boli v menšine, potom týchto prispôsobivých Slovákov asimilovali, a tak sa z nich stali hrdí Maďari. Potvrdzujú to aj genetické výskumy. Maďari majú len 1,7 % „maďarských“ -mongoloidných/východoeurázijských génov. (ZDROJE: B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. v: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3) Čo je v podstate skoro nič. Navyše rovnaké, zanedbateľné percento týchto génov sa nachádza aj u ostatných slovanských národov, pri ktorých, rovnako ako u Maďarov, zvyšok tvoria väčšinou slovanské gény. Z genetického hľadiska sa Maďari neodlišujú od Slovákov, ani od iných slovanských národov. Teda Maďari sú pomaďarčení Slováci. To nie je žiadna provokácia, len pravda. Maďari toto však netušia, oni majú svoju vlastnú vymyslenú históriu, ktorá je v ich krajine považovaná aj za oficiálnu históriu maďarského národa. V nej nájdeme tri navzájom sa vylučujúce verzie (to ale zrejme nikomu neprekáža) o príchode starých Maďarov na Veľkú Moravu. V prvej verzii sa tvrdí, že Slováci v 9. storočí ešte neexistovali. Pretože starí Maďari na území nášho veľkomoravského slovenského štátu, nenašli ani jedného človeka. A tak obsadili túto ľudoprázdnu vlasť. V druhej verzii famózne porazili pôvodné obyvateľstvo, ktorého však bolo strašne málo a neboli to Slováci, ani Slovania, ale Avari. V poslednej verzii zaujali vlasť bez boja. Pretože prekabátili psychicky narušeného avarského vodcu Svätopluka, ktorý súhlasil s ich ponukou, že im daruje celú svoju ríšu, za jedného bieleho koňa. Keď spojíme tieto tri prapodivné verzie staromaďarského zaujatia vlasti, vznikne nám asi takáto verzia, že: „Starí Maďari nebojácne prišli do strednej Európy, kde našli ľudoprázdnu vlasť, kde sa usadili. Ešte predtým však museli vojensky poraziť tam žijúcu hŕstku Avarov a ich vodcov, aby mohli túto vlasť bez ľudí, kde pobývali Avari, získať bez boja, tak, že ľstivo oklamú pomäteného avarského vodcu Svätopluka.“ Super. Inak nezabudnime, že aj sebavedomý príchod starých Maďarov ku nám, je klamstvom. To nebolo nejaké cieľavedomé obsadzovanie územia, s cieľom rozšíriť Maďarskú ríšu. Maďari ani nechceli odísť zo svojej vlasti. Oni boli nútení odísť, lebo keby ostali, boli by zrejme zabití. Ich príchod do strednej Európy bol obyčajným vynúteným útekom z ich pôvodného územia, odkiaľ ich vyhnali Pečenehovia a ďalšie kmene. A pri úplne prvej vlne príchodu starí Maďari nikoho neporazili. Ako vystrašení kočovníci poprosili kráľa Svätopluka, nech im dovolí sa usadiť na Veľkej Morave, pretože v ich pôvodnej vlasti im ide o život. A tak im kráľ Svätopluk dovolil ostať (čo sa však samozrejme neskôr ukázalo ako fatálna chyba), pod podmienkou, že budú bojovať spolu s veľkomoravským vojskom. Prvé roky boli starí Maďari skutočne oddaní kráľovi Svätoplukovi, pri prvej príležitosti, keď boli posilnení o svojich nových staromaďarských migrantov, však porušili svoj sľub a začali bojovať proti ríši, ktorá im prostredníctvom veľkomoravského kráľa zachránila život…

Späť do súčasnosti. Maďari sa teda sťažujú, že sú Slovákmi utláčaní, pritom majú úplne všetko, majú zabezpečené veci, o ktorých sa iným národnostným menšinám v iných štátoch, môže len snívať. Naopak, na dennom poriadku na Slovensku je, že nie národnostná menšina je utláčaná štátotvorným národom, ale štátotvorný národ je utláčaný národnostnou menšinou!! Slovenské deti sa na juhu Slovenska nemôžu vzdelávať v štátnom jazyku, v slovenčine, keďže sú tam zriadené len školy v ktorých výučba prebieha v maďarčine. A maďarskí poslanci, nechcú dovoliť otvoriť triedu s vyučovacím jazykom slovenským. Nakoniec musel zasiahnuť premiér SR Peter Pellegrini, ktorý konečne zabezpečil, že sa slovenské deti na Slovensku budú môcť vzdelávať v ich rodnom slovenskom jazyku. (ZDROJE: https://www.webnoviny.sk/rodicia-bojuju-o-zriadenie-slovenskej-skoly-v-rohovciach-situaciu-riesil-premier-aj-ministerstvo/, https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/482627-skolstvo-je-len-spolovice-v-rukach-statu-a-vlady-sr-povedal-premier-pellegrini/) Maďarská národnostná menšina vydiera Slovákov a Slovensko. Kde inde vo svete ešte existuje takáto bizarná situácia, keď národnostná menšina utláča štátotvorný národ a ešte k tomu sa to (väčšine?) štátotvorného národa páči, prípadne sa k tomu stavia indiferentne, teda ľahostajne?

Maďari na Slovensku majú v určitých oblastiach väčšie právomoci ako samotní Slováci. Už len treba čakať, kedy vedúci predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny začnú v rámci priblíženia sa k európskym štandardom, vyžadovať možnosť komunikovať vo verejnom styku po maďarsky a umiestnenie maďarských nápisov aj na tých miestach Slovenska, kde Maďari nežijú. Recepčné v hoteloch a ďalší pracovníci v cestovnom ruchu sa budú musieť naučiť maďarčinu, lebo čo ak si naši Maďari zmyslia, že pôjdu na dovolenku do Tatier? A ako sa tam majú dohovoriť? Po anglicky, po nemecky? Alebo nebodaj v štátnom jazyku štátu, v ktorom žijú, po slovensky? A vlastne prečo doteraz nie sú na turistických smerovníkoch uvedené názvy štítov aj v maďarčine? Ako oni potom trafia na Kriváň alebo niektorý z iných štítov? A dokonca už aj podľa terajšieho jazykového zákona nápisy v maďarskom jazyku môžu byť umiestnené nielen na Maďarmi obývaných územiach, ale po celom území Slovenska. Takže už len čakať na uvedenie do praxe…

Slováci sú utláčaní na vlastnom území. Kde sú teda teraz naše protesto-revolúciochtivé samozvané osobnosti, samozvaní intelektuáli a veční revolucionári? Niekde ticho v kúte pijú svoju kávičku, vedú mudrlandské reči alebo si dávajú svoju pravidelnú dávku kokaínu, tváriac sa pritom, akí sú vďaka tomu špičkoví umelci. Do protestov sa tentokrát nikto z nich nehrnie. Nevadí im maďarizácia Slovenska, nevadí im premrhanie státisícov €, ktoré sa minú na nové tabule s maďarskými názvami obcí. Prečo asi? Pretože oni nikdy v živote neprotestovali a nikdy v živote nebudú protestovať na podporu vlasteneckých vecí a na obhajobu štátnej suverenity Slovenska, pretože oni sú priamo proti slovenskému vlastenectvu, vždy sú proti návrhom podporujúcim slovenské vlastenectvo alebo štátnu suverenitu. Naopak, vždy sa angažujú len v protivlasteneckých, a teda protislovenských protestoch a pochodoch. Protestovali proti umiestneniu sochy kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade, proti povinnému hraniu slovenskej hymny na začiatku a na konci školského roka na slovenských školách, proti umiesteniu štátneho znaku a textu slovenskej hymny v každej triede slovenských škôl, proti povinnému hraniu slovenskej hudby v slovenských rádiách, proti snahe zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch obchodov nachádzajúcich sa na Slovensku, proti prekladu názvov miest v zahraničí do slovenčiny v službe Google mapy (ZDROJ: https://refresher.sk/53070-Google-mapy-sa-poslovencili-Nazvy-cudzich-miest-dostali-nase-tradicne-jazykove-ekvivalenty). Nenávidia Slovensko a všetko slovenské. Prezentujú sa rečami o tom, ako je vlastenectvo chorobou. Ospevujú cudzie národy a národnostné menšiny. Namiesto dovolenky na Slovensku (ich slovami: čo by tu robili, keď tu nič nie je, všetko sa rozpadáva a úroveň služieb je na mizivej úrovni, nie ako v iných štátoch) volia dovolenku v zahraničí, cielene sa vyhýbajú nákupu slovenských potravín, radšej si kúpia zahraničné alebo nakupujú priamo v cudzine, namiesto trička so slovenským štátnym znakom nosia na sebe americký (alebo iný zahraničný) štátny znak, prípadne sa uchýlia k hanobeniu slovenského štátneho znaku, nosením oblečenia, na ktorých je náš slovenský štátny znak vkreslený do ženského pohlavného orgánu, do svojej slovenčiny pchajú anglicizmy (až im niekedy nevie zísť na um slovenský ekvivalent anglického slova (príklad – kandidáti na riaditeľa RTVS používali pri prezentáciách svojich kandidačných projektov namiesto slovíčka mediálny obsah, slovo mediálny content a v okamihu, keď si uvedomili, že by to už aj mohli preložiť do slovenčiny sa zrazu len zajakali, že: Mediálny content, čiže eeeeehh, noo, ako sa to povie po slovensky, vypadlo mi to slovo…. Ehhh. Mediááálny.. Obsah.). A namiesto slovenskej štátnej vlajky si do svojej izby alebo pracovne vyvesia americkú štátnu vlajku (pretože vyvesenie slovenskej štátnej vlajky je divné a ide o extrémistický čin). Všakže pán Lampa, či Huba, či Hrb, či Hríb, či čo za priezvisko to má.

A náš jazykový zákon, proti ktorému Maďari tak horlivo protestovali, lebo vraj, to je ďalší nástroj na asimiláciu ich národnostnej menšiny, sme nakoniec aj tak upravili presne podľa ich požiadaviek. Takže teraz to je také, akoby sme ani žiadny jazykový zákon nemali. Pretože aj keď sú určité veci oficiálne zakázané, sú zároveň všeobecne povolené, pretože za porušenie zákona nehrozí žiadna pokuta. Pokuty sa môžu udeľovať už len v jedinom prípade a to vtedy, ak by sa v štátnom jazyku nezverejnili informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR. Avšak tieto pokuty sa neudeľujú, pretože nie sú povinné. Dokonca zamestnanci dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníci neštátnych hasičských jednotiek nemusia používať a ovládať štátny jazyk a v obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva, sa bude môcť používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk. Neplatí povinnosť uvádzať v reklamných textoch umiestnených na verejne prístupných miestach informáciu v štátnom jazyku na prvom mieste, teda pred textom v maďarčine. Maďarský nápis môže mať rovnakú veľkosť ako slovenský nápis a môže byť umiestnený ako prvý v poradí a to po celom území Slovenska. Ale nápis v maďarčine, by nemal byť väčší ako slovenský nápis. No, nemal by, ale v praxi sa stretávame s tým, že v prípade reklám aj bilbordov, ktoré sú umiestnené po celom Slovensku, bez ohľadu na to, či v danej oblasti žijú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, je veselo uvedený nápis len v maďarčine bez akéhokoľvek slovenského prekladu alebo je maďarský nápis uvedený ako prvý, veľkým písmom a pod ním, len tak, aby sa nepovedalo, sa nachádza maličkým písmom, ktoré ani poriadne nevidno (viditeľnosť je asi taká, ako keď si sadne na bilbord mucha) slovenský preklad textu. Veď čo. Aj tak sa nič nestane, keďže pokuty za porušenie zákona nie sú. Pokuty hrozia nie za nepoužívanie slovenčiny, ale za nepoužívanie maďarčiny! (ZDROJE: https://snn.sk/news/za-nepouzivanie-madarskych-nazvov-pokuty/, http://madari.sk/otazky-a-odpovede/jazykove-otazky/mozu-sa-po-madarsky-vypisat-aj-neuradne-napisy-a-oznamy-na-slovensku, Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky – http://www.epi.sk/zz/1995-270#f2263041)

Boli vymenované všetky veci, ktoré majú Maďari žijúci na Slovensku. Teraz sa pre porovnanie pozrime čo majú Slováci v Maďarsku? Nič, pretože ich Maďari asimilovali. Za 80 rokov klesol počet Slovákov v Maďarsku o takmer 96%! Tomu sa hovorí neskutočne rýchla maďarizácia. To je asi svetová rarita rozdrvenia národnostnej menšiny. Kedysi totiž v Maďarsku žilo cca 500 000 Slovákov, toľko isto ako na Slovensku Maďarov. A dnes je na Slovensku stále približne 500 000 Maďarov, ale v Maďarsku ostalo len 10 000 Slovákov, z toho po slovensky už nevie takmer nikto. Označujú sa síce za Slovákov, ale rozprávajú po maďarsky. Pritom, Slováci tvorili v roku 1790 väčšinu vo vtedajšej Peštianskej župe, v 52 % z celkového počtu obyvateľstva tvorili Slováci. V Budapešti sa ešte v roku 1829 50 % obyvateľstva hlásilo k slovenskej národnosti. Na území medzi Budapešťou a dnešnými slovenskými hranicami žili ešte v roku 1880/1890 asi v polovici obcí Slováci, vo viacerých oblastiach tvorili vyše 50 % alebo 100 %. Ale oficiálna verzia aj tak znie, že Maďari príkladne ochraňujú svoje národnostné menšiny, kým u nás na Slovensku dochádza k ich brutálnej asimilácii. (Zdroj: Sčítania obyvateľov, Conférence de la paix 1919-1920. Recueil des actes de la conférence. Partie IV., Marko A., Martinický P.. Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch)

Zhrnuté. V súvislosti s národnostnými menšinami existuje na Slovensku niekoľko javov, ktoré nenájdeme nikde inde na svete. Štátotvorný národ nenávidí sám seba, namiesto toho s úctou vzhliada k svojej najväčšej národnostnej menšine. Jazykový zákon, ktorý všade inde na svete, slúži na ochranu štátneho jazyka, je u nás nástrojom na ochranu jazyka národnostných menšín, vytvorením kultúrnej autonómie sami prispievame k autonomistickým snahám maďarskej národnostnej menšiny a k ohrozeniu územnej celistvosti Slovenska. Na Slovensku ako v jedinom štáte sveta tolerujeme nadradenosť a separáciu maďarskej národnostnej menšiny, podporujeme jej časté útoky proti nášmu národu a živíme jej predstavu, že je v nadradenom postavení voči slovenskému štátotvornému národu, a preto má právo tvoriť si zákony s prihliadaním na svoje záujmy a možnosť zakazovať slovenskému národu organizovať aktivity smerujúce k posilneniu slovenského vlastenectva (napr. spomínaný zákaz osadenia sochy Štúra v Štúrove, od tam žijúcich Maďarov). Maďarská národnostná menšina na Slovensku, sa aj pričinením slovenskej politiky stala najneprispôsobivejšou národnostnou menšinou v rámci národnostných menšín celého sveta a je zrejme jedinou národnostnou menšinou, ktorá neovláda úradný jazyk štátu, v ktorom žije a ktorej pre takéto opovrhovanie štátotvorným národom a neprispôsobilosť nehrozia žiadne sankcie, ale naopak štátotvorný národ, ktorý nenávidia, podporuje ich protištátne správanie a pravidelne posilňuje ich národnostné právomoci.

***

Chcete mať informácie o nových článkoch K a K štúdia ako prví?

Pridajte sa na Facebook stránku K a K štúdia – oázu pokoja v zradných vodách hnusných sociálnych sietí……

VYSVETLENIE: K a K štúdio píše šokujúco pravdivé a spravodlivé kritické články, v rámci ktorých môže dôjsť aj ku kritike určitých predstaviteľov národov. Nikdy sa však nejedná o kritizovanie celého národa ako takého. Ide o oprávnené kritizovanie predmetných organizácií, konkrétnych osôb, skupín osôb, ľudských vlastností alebo vlastností národov. K a K štúdio nikdy nijakým spôsobom nehaní, ani neznevažuje žiadny národ, ani jeho občanov…8. septembra 2018 19:48

Přišlo e-mailem od Javinoslav Kocel

http://filmstudio.blog.pravda.sk/2018/09/08/madarizacia-slovenska-pokracuje