Mária Václavjaková

Lipa má v mytológii a v živote Slovanov významné postavenie. Podľa našich predkov len dobrí duchovia vyhľadávali lipu. Symbol lipy sa používa v štátnych a iných znakoch Slovenska, Česka, Slovinska a Lužických Srbov. „Hlavne Slováci sú veľkí ctitelia lipy“, uvádza Josef Kořenský v diele Rostlinstvo v národních písních, pověstech, bájích a obyčejích, vydanom v roku 1878 v Prahe.

Lipa vrástla do života a tvorby ľudu Slovenska a Čiech. Krásnou rozložitou korunou nás víta takmer v každej osade. V tieni voňavého stromu sa schádzali susedia, aby spoločne zdieľali radosti a starosti života. Počúvali omamný bzukot včiel a možno práve tam vznikali krásne lyrické piesne.

Básnik Ján Kollár je známy skladbou Slávy dcéra. Ale Ján Kollár zanechal ešte jeden vzácny poklad, rozsiahle zbierky ľudových piesní pod názvom Národnie spievanky, kde nájdeme veľa piesní s námetom lipy. Piesne, ktoré on zozbieral, dodnes znejú Slovenskom. Spievala ich moja matka a my deti s ňou. Vtedy som netušila, že sa o zachovanie ľudových piesní zaslúžil rodák z neďalekých Mošoviec. Ján Kollár vytvoril pre lipu nový názov – slavostrom, keď píše: „Pod lipkou ma pochovajte a na hrob miesto mramoru slavostrom ten zasadiť mi dajte.”

Na Všeslovanskom zjazde v roku 1848 bola lipa vyhlásená za symbol Slovanstva. Devätnáste storočie bolo dobou snahy o zachovanie národnej identity a práve lipa sa stala symbolom týchto snáh. Takmer všetci významní slovenskí básnici 19. storočia písali o nej básne. Spomeniem tých najznámejších: J. Kollára, A. Sládkoviča, J. Bottu, P. O. Hviezdoslava, J. Kráľa a Ľ. Štúra.

Po vytvorení Československa v roku 1918 sa na území novej republiky sadili lipy hlavne na prvé, desiate a dvadsiate výročie. Možno naši predkovia stále verili v dobrých duchov slavostromu.

Lipa rastie stovky rokov. Najstaršiu známu lipu na Slovensku zasadil Matúš Čák Trenčiansky pred zámkom Bojnice v roku 1301. Počas štúdia na gymnáziu som pracovala v zámku a pozorovala, ako lipa vzdoruje nepriazni času. Staré vetvy boli ohnuté až k zemi a drevené podpery bránili ich úplnému zlomeniu. Vtedy som neverila v jej záchranu. Prešli dlhé roky, zostal iba pôvodný kmeň a dnes z neho vyrastajú opäť mladé vetvy. Lipa ďalej žije, ako stála nádej a odkaz potomkom. Stačí sa na chvíľu pri nej zastaviť a premýšľať.

Naši básnici v ťažkých časoch používali často motív lipy. Nájdeme ho aj v básni Ľudovíta Štúra z roku 1853.

Uvítanie

Už sa Tatra stará pred očami veží,

to moje rodisko v jej údolí leží.

Dávno som mrel po ňom v ďalekej cudzine,

teraz ma už drahá rodina privinie.

Leťteže k nej, vetry, šepotajte dvorom,

že už koniec dlhým rozlúčenia bôľom.

Tatra sa do jasna vypína vysoko,

lež jej syna smutné blúdi po nej oko.

„Čo ti je tak smutno?" ona sa spytuje.

,,Že nad naše strany búrka doťahuje.

Z dolu víchor letí, orol skrýšu hľadá

a na tvoje vrchy čierne mračno sadá.

Po našich to nivách lejaky sa spustia,

po našich to krajoch bude biť hrom zhusta.

A tá naša lipa či pred ním obstojí?

Ona na doline povieva v pokoji.

Ale nech sa leje, nechže hromy bijú,

len keď ma tu stánky rodiny prikryjú.“

Na Slovensku a v Čechách tradícia sadenia líp pokračuje. Nezabudnuteľné podujatie spojené s výsadbou líp zorganizovala Spoločnosť slovensko-indického priateľstva v Jakubovanoch na Liptove. Dňa 1. augusta 2019, pri príležitosti 150. výročia narodenia Mahátma Gándhího bola vysadená aleja 150 stromov. Podujatia sa zúčastnila aktívne aj skupina esperantistov. Tvorca jazyka esperanto L. L. Zamenhof vedel dobre, prečo novému jazyku dal názov „dúfajúci“. Veril, že pomocou spoločného jazyka sa ľudia vzájomne pochopia.

Túto myšlienku a jazyk esperanto zdieľali mnohé osobnosti slovenských a českých dejín. Spomeniem iba niekoľko mien. Na Slovensku to bol lekár a spisovateľ Albert Škarvan, ktorý sa odmietol zúčastniť vojnového šialenstva a utiekol do Ruska k L. N. Tolstému, tiež esperantistovi. Podobne sa zachoval kňaz a spisovateľ Ján Maliarik, keď vystúpil v Národnom divadle v Prahe v roku 1916 s proklamáciou na zastavenie vojny, za čo bol odsúdený na smrť. Zachránil ho iba následný pobyt v psychiatrickom ústave. Z českých esperantistov spomeniem slobodomyseľného básnika S. K. Neumanna a nezabudnuteľného národného umelca Karla Högra.

V Jakubovanoch na Liptove bola vysadená jedna z najväčších alejí líp na Slovensku. Možno budú lipy vo večernom tichu šepkať o priateľstve a súčasne pripomínať pocestným slová Mahátma Gándhího a našich predkov: „Budúcnosť závisí od toho, čo urobíme v súčasnosti.“

LUK

Ročník 2019

33/2019 - 28. srpna 2019

Přišlo e-poštou MN