Grónsko už dávno odišlo z Európskej únie. A neľutuje.
27.04.2018 Tichá väčšina obyvateľov mnohých európskych krajín, ktorá je nespokojná s členstvom v čoraz autoritárskejšej Európskej únii, no váha s volaním po vystúpení, drží aspoň palce Britom. Na budúci rok odchádzajú a čaká ich vraj nezávideniahodný osud plný neistôt a pochybností. Existuje však krajina, ktorá sa s Bruselom rozlúčila už dávnejšie. Neskrachovala, darí sa jej a v mnohom inšpiruje.
Malá veľká krajina
Je ňou Grónsko, pre ktoré sa náramne hodí prívlastok malá veľká krajina na ďalekom severe. Malá je z pohľadu počtu obyvateľov. Žije v nej 56 tisíc osôb a tretina z nich v hlavnom meste Nuuk. To by z Grónska robilo zanedbateľný ostrovný štátik, keby nebol taký obrovský a strategicky dôležitý.
Grónsko leží medzi Severnou Amerikou a Európou a je najväčším ostrovom na svete. Je 40-krát väčší ako Slovensko. Spravuje ho päťapol-miliónové a mocensky bezvýznamné Dánsko, ktoré je z vojensko-strategického hľadiska klientskou krajinou Spojených štátov prostredníctvom vojenského paktu NATO.
Dánsko poskytlo už pred desaťročiami svojej atlantickej ostrovnej dŕžave dostatočnú mieru autonómie na to, aby si Gróni smeli usporiadať vo februári 1982 referendum o členstve v Európskom hospodárskom spoločenstve, neskoršej Európskej únii. Vyše 53 percent povedalo Dovidenia!. Vláda v Kodani bola natoľko charakterná, že nenútila Grónčanov opakovať plebiscit, „kým sa neumúdria“, a tak sa o tri roky striasli ujarmenia.
S Bruselom ako centrálou EÚ a NATO ich viaže štátny zväzok s Dánskom. Vláda v Kodani poskytla Grónsku v dohode o samospráve z júna 2009 ďalekosiahly stupeň samostatnosti. Ponechala si však rozhodovacie právomoci v kľúčových rezortoch obrany a zahraničnej politiky.
Má to výhody a nevýhody. Grónčania si smú sami určovať hospodársky kurz svojej obrovskej krajiny a uzatvárať dvojstranné hospodárske a obchodné zmluvy. To aj robia. Nesmierne surovinové bohatstvo obrieho ostrova s polohou na okraji Arktídy láka zahraničné štátne, pološtátne a nadnárodné korporácie. Nepočetná populácia ostrova hospodári zatiaľ prevažne z výnosov lovu rýb a z rodiaceho sa turistického ruchu. Príjmy však nenapĺňajú štátny rozpočet ani z polovice. Dánska vláda ho dotuje nemalou čiastkou takmer 500 miliónovo eur ročne.
Ako na to
Grónska samosprávna vláda nevystupuje voči Kodani ako prosebník, ale ako partner, ktorý má alternatívy. Len čo sa dostatočne rozbehne domáci ťažobný priemysel, vymizne potreba subvencií. Vlani kapitálovo vstúpila do Grónska nórska banská spoločnosť LNS Group a tento rok to bude kanadská Hudson Resource. Mnohomiliardové investície do vybudovanie cestných a vzdušných komunikácií a potrebných infraštruktúr ponúka Čína, ktorá s tým má bohaté skúsenosti po celej Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.
To znepokojilo Spojené štáty, keďže súperia s Čínou o kontrolu nad globálnymi zdrojmi. Washington pritlačil na Brusel a ten na Kodaň, aby ostrovanov v Nuuku odradil od otvárania ekonomiky čínskym investíciám. Priame nástroje na to Kodaň nemá a môže sa oháňať iba vojensko-politickými floskulami z propagandistickej dielne Studenej vojny 2.0. Západ však nedokáže predkladať Grónsku také rozsiahle investičné ponuky ako Čína. Apelovanie z ďalekej Kodane o nutnosti solidárnej súdržnosti frázami ako „Čína nemá v Grónsku co pohledávat. Vůči našemu největšímu spojenci, Spojeným státům, máme velkou zodpovědnost, které musíme dostát“ Grónčanov len irituje.
Neprekvapuje preto, že predvolebným témam v Grónsku dominovalo volanie po plnom osamostatnení od dánskej monarchie. Podľa toho dopadli aj voľby. Všetky strany sľubovali politickú nezávislosť. Líšili sa len v spôsobe a tempe jej dosiahnutia. Vládnuca Pokroková strana premiéra Kima Kielsena, ktorá je prepojená s Kodaňou a preto pôsobí váhavo, síce získala najviac hlasov a bude mať v 31-člennom parlamente najviac – deväť – kresiel, ale oproti predošlým voľbám pred štyrmi rokmi si o dve pohoršila. Ľavicovo-ochranárska strana Inuitské spoločenstvo, ktoré dosiaľ tvorilo koaličnú vládu s Pokrokármi, tiež prišlo o hlasy a kreslá v dôsledku prílišnej váhavosti voči hospodárskemu rozmachu cestou búrlivého rozvoja ťažby surovín a energonosičov. Výrazne poskočili stredopraví Demokrati. K doterajším štyrom mandátom si pridajú dva. Vysvetlenie úspechu poskytuje titulok správy tlačovej kancelárie Reuters, ktorý charakterizuje Demokratov ako pro-ťažobnú stranu („Pro-mining party!).
V konečnom dôsledku sa Grónčania nemusia obávať o svoju budúcnosť. Nadnárodné investičné kruhy potrebujú a chcú rozširovať prístup ku grónskym prírodným zdrojom. Vláda v Nuuku môže bez obáv zrušiť zostávajúce zväzky s Dánskom a tým aj Bruselom, pretože o získanie jej priazne súperia Washington s Pekingom. Bude síce diplomaticky náročné, ale nie nemožné, aby si Grónsko držalo obe superveľmoci rovnako ďaleko od tela.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.
https://zemavek.sk/gronsko-uz-davno-odislo-z-europskej-unie-a-nelutuje/
