Dnes už neexistuje „starý dobrý“ Západ

V. Klaus

Praha 25. apríla 2018 (HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Václav Klaus vystúpil 22. apríla 2018 na konferencii v bavorskom Freilassingu, kde prezentoval svoje myšlienky o smerovaní dnešnej podoby Európskej únie

Na snímke Václav Klaus

Klaus v úvode svojho prejavu poznamenáva, že “predniesť kritickú reč k EÚ dnes už nie je hrdinským činom, pretože už je normálne alebo dokonca až povinné Európsku úniu kritizovať a robia to skoro všetci s výnimkou bruselskej administratívy a na ňu napojených skupín de facto aktivistov v jednotlivých členských krajinách”. Podľa neho teraz treba nemalú statočnosť skôr k obhajovaniu EÚ, keďže len vzdorovitý a necitlivý by nezbadal jej tragické defekty. “Tak statočný zase nie som,” dodáva.

Svoj odlišný pohľad oproti politickej korektnosti nachádza v tom, že dlhodobo diskutované defekty EÚ označuje za “vrodené vady”, ktoré “nie je možné vyriešiť dobre mienenými, ale v starých koľajách idúcimi reformami EÚ”.

Klaus prežil väčšinu svojho života v komunistickom Československu, po roku 1989 pôsobil v najvyšších politických funkciách, takže bol v intenzívnom kontakte s problematikou EÚ a vie, o čom hovorí. “V komunistickej ére sme, aspoň niektorí z nás, ostro vnímali nielen neslobodu a ponižujúci osobný útlak, ale aj arogantný konštruktivizmus ľudskej spoločnosti, hrubú manipulciu ľudí, intenzívnu indoktrináciu mladých generácií a v neposlednom rade revolučné ambície vytvoriť „nového komunistického človeka“,” spomína si Klaus. A niečo podobné podľa neho prežívame aj v dnešnej Európskej únii, možno miernejšie, ale tendencia je vcelku jednoznačná.

Samotná podstata “starého dobrého” západného sveta sa podľa Klausa začala meniť už 60. rokoch, ale vtedy to ešte nebolo tak dostatočne brané do úvahy. Až v 90. rokoch, “po našom tzv. návrate do Európy”, sme zistili, že to už nie je ten “starý dobrý” Západ. Sám Klaus ako minister financií chcel “trhovú ekonomiku” a nie nemecký “soziale Marktwirtschaft”, ale zistil, že trhová ekonomika v zmysle Misesa, Hayeka, Erharda alebo Euckena však v dnešnej Európe neexistuje.

“Chceli sme aj klasickú parlamentnú demokraciu s ideologicky jasne definovanými politickými stranami, nie post-demokratické inštitúcie Európskej únie. Dnešná realita v našej krajine, v Nemecku a v celej Európe je pre mňa preto veľkým sklamaním,” vyznáva sa Klaus.

Neočakával, že skutočná politická súťaž ideí a politických programov bude nahradená politickou korektnosťou, moralistickými výrokmi “dobrých ľudí, nafúkaných Gutmenschen”, enormnou mediálnou manipuláciou a naopak mlčaním, resp. nereagovaním v zásadných veciach. Čoraz viac monoideologický svet je prezentovaný ako svet “neideologický” a dominuje “kultúrny marxizmus frankfurtskej školy”.

V demokratickom deficite dnešnej EÚ jej protagonisti a ideológovia nenachádzajú negatívum, ale naopak obrovskú výhodu, pretože im to umožňuje uskutočňovať svoje nedemokratické plány bez ohľadu na názory občanov európskych krajín. K tomu ešte Klaus dodáva: “Európsky démos, ľud v politickom zmysle slova, nielen nepotrebujú, ale ani nechcú. Ten by im ich plány znemožňoval. A pretože politický ľud existuje len v národných štátoch, „staré“ európske štáty sú hlavným predmetom ataku dnešných európskych progresivistov. Preto sa zo všetkých síl snažia tieto štáty maximálne oslabiť.”

Ak by podľa Klausa mala mať Európska únia v budúcnosti ešte akýkoľvek zmysel, “musí uskutočniť nielen malé zmeny, ale radikálny obrat”.

Hlavnespravy.sk