Ilustračný obrázok: Shutterstock
Obkľúčovanie Ruska nebolo prvým projektom 20. storočia, ale začalo ešte pred 250 rokmi. Motorom tejto agresívnej politiky bola Veľká Británia, ktorej frontové línie často prebiehali strednou Európou.
Sedemročná vojna (1756 – 1763) medzi Ruskom a Pruskom sa nekonala len medzi menovanými štátmi, ale bola svetovou vojnou. Na pruskej strane bola Veľká Británia a niektoré talianske kniežatá, na ruskej strane bolo Francúzsko. Pridalo sa i Švédsko a Dánsko. A vznikla preto, lebo Viedeň poprosila Rusko o obranu proti Prusku, ktoré dobylo Sliezsko.
Prvá Železná opona
Francúzsko túto vojnu prehralo a stratilo územia v Indii. Ľudovít XV. potom napísal: „Jediným cieľom mojej politiky proti Rusku je držať ho čo najďalej od európskych záležitostí.“ A tak zorganizoval dohodu so Švédskom, Poľskom a Osmanskou ríšou. Tento projekt sa volal: „Vytvorenie Východnej bariéry“, teda akejsi „cordon sanitaire“ alebo Železnej opony.
Západ sa doteraz prizeral na Železnú oponu ako na „iniciatívu sovietskej Moskvy“. Pritom už v roku 1919 navrhol francúzsky premiér Georges Clemenceau „vybudovať okolo boľševizmu železnú oponu, aby boľševici nerušili civilizovanú Európu“. V tom čase žiadal aj známy demokrat Winston Churchil: „Sovietske Rusko musí byť obkĺúčené zúrivými a útočnými susedmi.“
Ako vďaku za ruskú pomoc v Sedemročnej vojne sa pokúsilo nielen Rakúsko, ale aj Turecko nezohľadňovať záujmy Ruska, ale správať sa voči nemu agresívne. No Veľká Británia prekročila všetky rekordy, keď sa pokúsila dohnať Turecko, Poľsko, Švédsko a Rakúsko k agresívnej pozícii proti Rusku (1787).
V období napoleonských vojen (1812) tvorili armádu proti Rusku spolovice Francúzi, no 2. polovica pozostávala z vojakov Rakúska a Pruska. Príspevok Ruska k porážke Napoleona sa v tejto vojne nevyzdvihuje. Práve naopak. V roku 1814 podpísalo Francúzsko, Veľká Británia a Rakúsko zmluvu o spojenectve s cieľom zahnať Rusko za svoje hranice, „za česť, spravodlivosť a budúcnosť Európy“.
Ruské revolúcie
Kto rozpútal vojnu Japonska proti Rusku v rokoch 1904-1905? Veľká Británia! A postavila lode pre japonské námorníctvo, ktorých stavbu zase financovali americké banky. V rámci vojny sa Anglicko pokúsilo dostať pod svoju kontrolu najprv Tibet, neskôr Bhután a Nepál. V kontexte tejto vojny si regulovali USA a Japonsko svoje záležitosti. Tak dostalo Japonsko Kóreu, za porušenia amerických garancií pre Kóreu, a USA dostali Filipíny. Táto „demokratizácia“ pripravila ostrovné štáty o tretinu obyvateľstva. Preto je na Filipínach taká protiamerická nálada.
Prvá ruská revolúcia 1905 až 1907 bola financovaná Japonskom, ktoré malo podporu aj Britov a Francúzov. Pád cára Mikuláša II. podporovalo britské veľvyslanectvo aj finančne. Jeden z predpokladov na rozpútanie 1. svetovej vojny bol splnený. Rusko už nemalo byť nebezpečné pre britské kráľovstvo. A kto zastrelil Rasputina? Agent americkej tajnej služby!
Stalin a Nemecko
Mnohí registrujeme pripomienky, že Rusko (ZSSR) neurobilo to alebo ono. Stalinovu politiku pred 2. svetovou vojnou alebo počas nej mnohí často nechápu. Reakcia Hitlera bola podobná ako reakcia Wilhelma II. Pred 1. svetovou vojnou. Cár Mikuláš tiež plánoval v roku 1913 reformu svojej armády, ktorá začala v roku 1914, ale v roku 1917 musela byť skončená. Wilhelm II. totiž reagoval: „Načo by sme čakali, kým bude Rusko silné, mali by sme jednať čo najskôr.“ V novembri 1941 hrozila situácia, že keby Moskva padla, vyhlásili by Japonci vojnu. Turci by sa pričlenili so svojimi 27 divíziami a Švédsko by sa tiež pridalo na stranu Hitlera.
Už na konferencii v Teheráne v roku 1943 rozvíjali Churchill a Roosevelt teóriu o rozdelení Nemecka. Potom v Jalte. Stalin sa vždy vyhol priamej odpovedi. Aj na Postupimskej konferencii 1945 mal Západ rozličné modely o delení Nemecka. Stalinov postoj bol: „Žiadne politické ani hospodárske delenie, Nemecko má zostať jedným štátom.“ Západ tiež odmietol ruské návrhy na spoločné nemecké odbory, slobodné médiá a odluku cirkvi.
Prečo sa nehovorí o zamietnutí Stalinovho návrhu spolkovému kancelárovi Konrádovi Adenauerovi z roku 1950 o návrate nemeckých vojnových zajatcov cez Červený kríž? Adenauerovou reakciou bol totálny zákaz kontaktov s nemeckým Červeným krížom. Túto cynickú rezolúciu Adenauera si možno prečítať v archíve. Už v roku 1946 navrhol ZSSR počas jednaní štyroch mocností slobodné demokratické voľby, vytvorenie vlády, mierovú zmluvu a po dvoch rokoch odsun všetkých obsadzovacích jednotiek. Odpoveď USA v roku 1947 znela: „Nemáme žiadnu príčinu veriť demokratickej vôli Nemcov. Nanútime Nemcom až potom mierovú zmluvu, keď to bude správne pre americké záujmy.“
Na pamiatku sovietsko-ruského veľvyslanca, pôsobiaceho v rokoch 1971-1978 na veľvyslanectve ZSSR v Bonne. Autor článku Valentin Michajlovič Falin, narodený v roku 1926, zomrel pred mesiacom, 22. 2. 2018 v Moskve. Časopis Zem&Vek už priniesol jeho článok: /Valentin Falin: Američania nás vždy chceli zničiť – ZEM & VEK.
Preklad: M.Hutirová. Zdroj: V. Falin: Schlachtfeld Deutschland, www.compact-online.de
27.03.2018