Tak, ako sa koncom 80. rokov minulého storočia po Európe prevalila vlna „nežných“ revolúcií, v súčasnosti svetové slniečkarstvo šíri vlnu „majdanov“. Do presadzovania demokracie autori, sponzori a šéfovia liberálnych projektov nasadili médiá, štedro platené mimovládky a „piatu kolónu“ – pomýlenú a podvedenú časť mládeže a ostatné sily, vhodné na organizáciu „nežných farebných majdanov“

Túto situáciu dopodrobna zanalyzoval novinár Alexander Rogers, ktorý si vo svojom článku „O ukážkovom výprasku „majdanov“  v Moskve a Hongkongu“ všíma pozoruhodnú synchrónnosť, rovnakosť scenárov a podobnosť dôvodov vyvolania protestov v Moskve a Hongkongu. Prízvukuje, že všetko to jasne svedčí o tom, kto zorganizoval, objednal a riadi tieto „šou“. „Situácia je jasná, strategické spojenectvo Ruska a Číny mimoriadne rýchlo likviduje zostatky americkej dominancie,“ vysvetľuje Alexander Rogers.

Pripomenul, že pred pár dňami počas stretnutia so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom čínsky minister zahraničia Wang Yi otvorene vyhlásil, že čínska vláda má obrovský záujem na úzkej spolupráci s Ruskom za účelom zabezpečenia mieru a poriadku na planéte. Dodal, že iba niekoľko dní predtým Rusko a Čína podpísali dohodu o strategickom obrannom partnerstve.

„Chápete, čo to znamená? Správne: americká dominancia, založená na hrubej vojenskej sile, vydieraní a vyhrážkach, sa skončila. Sýriu Spojeným štátom nedali, Severnú Kóreu tiež nedarovali, vo Venezuele a v Iráne Spojené štáty tiež nepochodili. A jediné, čo dokáže Trump, je, že sa môže na Twitteri zúrivo hádať s Francúzskom a Švédskom, ale aj tam ho masovo posielajú kade ľahšie,“ prízvukuje Alexander Rogers.

„Úbohosť USA je zvlášť zreteľne viditeľná na príklade Turecka. „Nekupujte S-400, lebo uvalíme na vás sankcie!“ – „Už ste si tie systémy kúpili?.. Tak potom ich nezapínajte, lebo uvalíme na vás sankcie!“ – „Už ste ich zapli?.. Tak potom nezostreľujte naše lietadlá, lebo uvalíme na vás sankcie!..“ atď. Pochopili ste? Je to totálna impotencia – ako diplomatická a vojenská, tak aj zmyslová. Spojené štáty už nemajú čo ponúknuť svetu,“ hovorí Rogers.

Ako ďalej uvádza, Moskva a Peking otvorene hovoria, že spoločným úsilím týchto dvoch krajín je ochrana všetkých, a prízvukuje, že to už aj robia. Podotýka, že Washington s obavami posiela do posledného boja zostatky svojich agentov v Rusku a Číne. A robí to v rovnakom  čase: v ostatných mesiacoch mítingy v Moskve a v Hongkongu sa konajú neuveriteľne paralelne – súčasne, ako načasovaná bomba.

„Začneme Hongkongom. Dôvod zvolený pre protesty je tam otvorene hlúpy: sopľaví degeneráti a ich šéfovia protestujú proti zákonu o extradícii do kontinentálnej Číny. Zákon treba schváliť, pretože chlapec z Číny prišiel s priateľkou (dcérou bohatých rodičov) na ostrovy, tam ju zabil zvlášť brutálnym spôsobom a potom niekoľko mesiacov žil, používajúc jej kreditné karty, kým neodhalili vraždu. A aby sa tohto vraha dalo odsúdiť, musia ho deportovať do kontinentálnej Číny. Práve preto schvaľujú daný zákon – aby sa zločinci nemohli v Hongkongu schovávať pred spravodlivosťou. A „protestujúci“ fakticky obhajujú brutálneho vraha,“ vysvetľuje analytik.

Poukazuje na to, že „patrioti Hongkongu“, ako sami seba nazývajú, začali robiť neporiadok v uliciach, rabovať, obsadili a vylúpili budovu radnice, porozbíjali tam všetky okná a počítačovú techniku, pomaľovali všetky steny hanlivými obrázkami, zvesili mestský erb a na jeho mieste zavesili britskú koloniálnu zástavu a pod. Ako prízvukuje Alexander Rogers, „aby nikto nemal pochybnosti, kto sú ich skutoční šéfovia. Čiže sa zaoberajú vandalizmom a špinia vo vlastnom dome.“

Vysvetľuje, že na pomoc polícii, ktorá nedokázala urobiť poriadok, poslali elitné jednotky Čínskej armády – skúsených trénovaných vojakov. Poukazuje na skutočnosť, že „mierumilovní“ demonštranti prišli na míting vyzbrojení palicami a štítmi, presne, ako „nebeská stovka Majdanu“, a konali rovnako, ako ukrajinskí radikáli v Kyjeve. Scenáre sa nemenia: hádzali na policajtov úlomky tehál a ťažké a ostré predmety. Polícia ich rozohnala slzotvorným plynom. „Nik s nimi nezaobchádzal v rukavičkách,“ podotýka Alexander Rogers.

Poukázal na to, že „protesty“ v Moskve zorganizovali z rovnako vymyslených dôvodov: „Poslušná opozícia Chodorkovského v osobe Ľudmily Soboľovej a iných „detí Navalného“ vôbec nemienila sa zúčastniť na komunálnych voľbách. V opačnom prípade by tak otvorene „nespláchla“ podpisovú kampaň. A preto „mierumilovní protestujúci“ aktívne sa zapojili do provokácií. Hádzali na policajtov kusy dlažby, striekali na nich slzotvorný plyn (kvôli čomu mali problémy viacerí okoloidúci), napádali príslušníkov polície a pod. A ich výkriky typu „Poliši je to hanba Ruska“ sa absolútne zhodujú s podobnými ukrajinskými „heslami“ v období „euromajdanu“, upozorňuje analytik.

Pripomenul, že príslušníci polície či Ruskej gardy nepripustili, aby demonštranti začali rabovať a podpaľovať podniky a auta, ničiť verejný majetok, ako to robia demonštranti v Nemecku či Francúzsku. Rýchlo urobili rázny koniec protestujúcich. „Celkovo sa na mítingu zúčastnilo približne 3,5 tisíc ľudí, z ktorých vyše 700 boli domáci a zahraniční novinári, ktorí sa snažili spropagovať túto akciu. Pre porovnanie: v rovnakom čase sa na veselých podujatiach v susednom parku Gorkého zabávalo vyše 120 tisíc ľudí. Polícia počas demonštrácie zadržala 1074 protestujúcich. Je to úbohá skupina „skokanov“, ako na Majdane, ktorá sa však snaží vystupovať v mene celého národa,“ prízvukuje Alexander Rogers.

Poukazuje na to, ako klamú domáce opozičné a zahraničné média, ktoré zvýrazňujú brutalitu polície, ktorá zaútočila na demonštrantov, popisujú, aké úrazy dostali. Zverejnil fotografiu, ktorú zatknutí demonštranti vyložili na sociálne siete, keď sa nachádzali v cele predbežného zadržania. Všetci sa usmievajú, sú v úplnom poriadku a sú spokojní so svojou „akciou“. Alexander Rogers sarkasticky podotýka: „Všetci sú strašne zmlátení a majú zlomeniny…“

Prízvukuje, že podobné demonštrácie v Rusku sprevádzajú hlučné mediálne „PR-šou“, ktoré organizujú domáce opozičné a zahraničné média. Poukázal na to, že mnohí „vodcovia opozície“, ktorí volali ľudí na protestné akcie v Moskve, v tom čase boli v zahraničí alebo vôbec trvalo tam žijú. Mnohí z opozičníkov, ktorí vyvolávali protesty a chaos, sami sa v uliciach neukázali…

Oponuje organizátorom protestov, ktorí hovoria o „brutalite“ polície a úradov: „Jašin, ktorý volal ľudí na Trubné námestie, potom vyhlásil: „Vláda sa zbláznila!“ Nie, hlupák, vláda by sa  práve vtedy zbláznila, keby vám povolila vyliezť si na chrbát a tam skákať, ako na Majdane. A keďže vás zatýkajú a dávajú do chládku, vláda má mozgy v úplnom poriadku,“ podčiarkuje Alexander Rogers.

„Chlapi, veď ste svorne kričali, že chcete, aby všetko bolo, ako vo Francúzsku. Ale vo Francúzsku proti demonštrantom používajú slzotvorný plyn, vodomety, gumové projektily, mlátia obuškami po chrbte a kopú vojenskými čižmami do rebier – toto chcete mať aj u nás? Ruská polícia pracuje oveľa humanistickejšie a jemnejšie. Ale keď trváte, aby to bolo, ako vo Francúzsku, prečo nie?“ ironizuje novinár.

Uvádza recept, ako zažehnať neporiadok. „Aby sa dalo zneškodniť tieto „národné protesty“ pár tisíc prozápadných poberateľov grantov a „potláčaných sexuálnych menšín“, postačí uzavrieť kanály zahraničného financovania a na kratšie obdobie ponechať v chládku lídrov organizácií „požieračov“ grantov. Je to koniec, čas Anglosasov a ich priviazaných na reťazi marionetiek sa kráti. Nestihli urobiť štátny prevrat v Rusku a Číne, kým ich americkí a britskí šéfovia mali silu, a teraz ich určite nečaká nič dobré,“ predpovedá analytik.

„Svet sa zmenil, anglosaské zástavy sú spustené na znak smútku, vychádza slnko Ruska a Číny. A málopočetní somári, ktorí sa z posledných síl snažia skákať na povel svojich západných patrónov, sa prepočítali a vybrali si tú nesprávnu stranu: ich šéfovia už prehrali,“ uzatvára svoj komentár analytik a novinár Alexander Rogers.

Nuž, máme také obdobie. Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia valila vlna „nežných“ revolúcií, začiatkom tohto tisícročia postsovietske krajiny otriasali „oranžové“ a revolúcie iných farieb, tu a tam vybuchli rôzne „arabské jari“, pred piatimi rokmi prišlo obdobie „majdanov.“ Slniečkari, liberáli a presadzovatelia „západných hodnôt a slobôd“ pracujú, ako včeličky, ibaže produkujú jedovatý med.

Vo viacerých krajinách triezvo zmýšľajúci ľudia vzdorujú všetkým týmto „majdanom“ a prehnitým „hodnotám“. História ľudstva svedčí jednoznačne: po všetkých „chorobách a nákazách“ spoločenstva trochu skôr či neskôr prichádza uzdravenie. Žijeme v období, keď sa tie „choroby“ akosi premnožili, ale niet pochýb, že to očakávané uzdravenie predsa príde – a to aj napriek všetkým snahám slniečkarov, „liberálnych demokratov“ a zástancov „západných hodnôt“. Jednoducho ľudstvo sa z nich predsa uzdraví…

Eugen Rusnák

Přišlo e-poštou