Zvyk je zelezná košeľa


Televízia JOJ odvysielala 15. marca 2010 vo svojich prvých správach propagandistický príspevok, v ktorom slovenskej verejnosti ukázala ako malé deti – škôlkari – oslavovali v Komárne 162. výročie vypuknutia (zdôrazňujem) maďarskej revolúcie z roku 1848. Ako je to už na južnom Slovensku zvykom, deti prišli na oslavu ovešané maďarskými kokardami, v rukách držali zástavky a mávadlá v maďarských farbách a hlavy in zdobili papierové vojenské čapice. Celé toto nacionalistické divadlo v štýle „die kleine Hitlerjungend“ sa odohrávalo pod sochami maďarského husára a generála Klapku – známeho slobodomurára.


Pre mesto Komárno je príznačné, že je prešpikované sochami a inými symbolmi veľkomaďarstva. Podľa TV JOJ škôlkari prišli oslavovať veľký maďarský sviatok dobrovoľne a bez nátlaku. Takým spôsobom sa vraj prejavuje vlastenectvo a láska k vlasti (pochopiteľne k tej maďarskej vlasti) a deti k tomu vraj ani nepotrebovali nejaký vlastenecký zákon. Tak si myslím: „Aha Slováci to čumíte!?!. Poter iredenty je cieľavedome pripravovaný na svoje budúce úlohy a „kaviarenskí demokrati“ neslušne mlčia.


Autorovi tohto televízneho paškvilu vôbec neprekážala do očí bijúca skutočnosť, že deti použili. Tieto malé detičky určite neprišli na námestie predchnuté myšlienkou maďarskej revolúcie – prišli v sprievode svojich rodičov a učiteľov. Neverím tomu, že dotyčné detičky doma vrieskali a hádzali sa o zem, keď ich na onú demonštráciu ich občiansky a európsky založení rodičia nechceli pustiť. Akúže uvedomelosť a dobrovoľnú účasť na demonštrácii možno očakávať od škôlkarov? Zato si však redaktorka mohla kopnúť do vlasteneckého zákona a štvanica proti slovenskému vlastenectvu mohla pokračovať aj takto.


Alebo tu ide o prípravu na deň, keď dnešní škôlkari maďarskej národnosti na Slovensku prevezmú kolík iredenty a ich hra na vlastencov a vojakov (zatiaľ len s papierovými čiapkami) sa zmení na realitu a stanú sa z nich pochodujúci maďarskí gardisti? TV JOJ dokonca svoj príspevok vo večerných správach doplnila informáciou, že na spomínané podujatie prišiel aj zástupca strany Jobbik a niekoľko členov maďarskej gardy. Z láskavého tónu pani redaktorky človek mohol nadobudnúť dojem, že na Slovensko zavítala veľmi priateľsky naklonená zahraničná delegácia. O prítomnosti maďarských extrémistov, o vejúcich maďarských zástavách a podivných transparentoch nepadlo ani slovo.

Zvyk je železná košeľa. Deti slovenských občanov maďarskej národnosti pravidelne a plnými dúškami nasávajú atmosféru veľkomaďarského šovinizmu a maďarskí nacionalisti sa môže na Slovensku vyšantiť do sýta a bez následkov. Veď Slováci si zvyknú a keď nie, tak ich (za aktívnej pomoci ochotných hlupákov slovenskej národnosti) patrične onálepkujú a označia za xenofóbny neeurópsky živel, endemických antisemitov, prípadne použijú aj iné nálepky. Boľševickým spôsobom aplikovaná goebbelsovčina sa veselo uplatňuje v praxi. Spolupráca a zohratosť veľkomaďarských šovinistov a servilné miništrovanie médií na Slovensku sú súčasťou štedro dotovaného scenára – to je zrejmé.


Som presvedčený, že takúto udalosť treba zaznamenať a z času na čas pripomínať aj zábudlivcom typu učiteľa ruštiny a insitného historika, že extrémizmus má rôzne podoby.



JUDr. Fedor Lajda,

podpredseda Panslovanskej únie

Webové stránky: www.ceskenarodnilisty.cz