Spojené štáty a Európska únia sú pripravené dokončiť vojnu, ktorú v roku 1999 vyvolali proti Srbsku. Po tom, čo odtrhli Kosovo od Srbska, chcú odtrhnúť aj Vojvodinu. Tu teraz menia obyvateľstvo, dosadzujú k moci nový tím v susednom Chorvátsku a kupujú všetky médiá v Srbsku.
Keď Európska únia a NATO dosiahnu svoje ciele, bude srbská provincia Vojvodina ako ďalšia náhrada (podľa anglického textu) nezávislého štátu na Balkáne, cestou Kosova, ktoré bolo predtým Európskou úniou a NATO od Srbska odtrhnuté, aby sa stalo etnicky albánske, teroristami z Oslobodzovacej armády Kosova (ASL) ovládaným štátom.
Po odtrhnutí srbskej provincie Kosovo jednotkami NATO, vďaka machináciám Európskej únie, stratí Srbsko teraz svoju úrodnú provinciu Dunajskej kotliny – Vojvodinu vďaka „tvorcom nových hraníc“ z Bruselu. Ak by najnovšie komentáre bývalej zastupkyne generálneho tajomníka NATO pre verejnú diplomaciu, ako aj prezidentku Chorvátska Kolindu Grabar-Kitarovićovú mali poslúžiť ako leitmotív, bude Chorvatsko čoskoro hrať v plánoch NATO úlohu bastionu, aby tento región (Vojvodinu) zbavilo srbskej kontroly. Táto bude vyhlásená za multietnickú a viacjazyčnú provinciu, za nezávislú „domovinu“ Maďarov, Rómov, Slovákov, Chorvátov, Rumunov, ako aj albánskych utečencov, ktorí budú Európskou úniou z južnej časti bývalej Juhoslávie transportovaní autobusmi do tohto regiónu.
Vojvodina je už teraz označovaná médiami a George Sorosom financovanými NGO (MVO) ako „Maďarské Kosovo”, hoci 66 % obyvateľov tejto provincie sú Srbi. S 25 rozličnými etnickými skupinami je jednou z etnicky najrozmanitejších regiónov Európy. Pre stratégov NATO a sorošovských demografických inžinierov je Vojvodina úrodnou pôdou pre etnické konflikty a ďalšie trieštenie Balkánu.
Maďari sú len 13 % obyvateľstva, zatiaľ čo Chorvati predstavujú 2,7 % a Slováci 2,6 %. Soros a neokonzervatívne manipulatívne médiá určili Vojvodinu za domovinu Rómov (“cigánsky” ľud). Romovia však predstavujú nie viac, ako 2,1 % obyvateľstva. Iredentistické nároky Rumunov na túto provinciu sú smiešne, ak si uvedomíme, že predstavujú len maličkú časť 1,3 % obyvateľstva Vojvodiny. Bunjevači (ktorí sa zrovnávajú s Chorvátmi) a Rusi predstavujú ešte menší podiel na celkovom obyvateľstve.
Kolinda Grabar-Kitarovićová prežila celé detstvo v Spojených štátoch. 1993 nastúpila na chorvátske Ministerstvo zahraničia a v roku 2003 bola zvolená do Parlamentu. Stala sa ministerskou pre európsku integráciu, potom veľvyslankyňou v Spojených štátoch a nakoniec zástupkyňou generálneho tajomníka NATO. Bola zvolená za prezidentku Chorvátska, túto funkciu vykonáva od 15. februára 2015. Je členkou Trilaterálnej komisie.
Po veľmi tesnom víťazstve nad doterajším chorvátskym prezidentom Ivo Josipovićom so sporným predstihom, niektorí by povedali, že je to ako 50-49 percentná sadzba vypracovaná Sorosom, nestarácala Grabar-Kitarovićová žiadny čas, aby vo svojej volebnej reči Srbsku hodila rukavicu. Povedala, že bude bojovať za autonómiu Chorvátov vo Vojvodine, v „kódovanej reči“, t.j., že bude podporovať odtrhnutie tohto územia od Srbska. Grabar-Kitarovićová aj oznámila, že obnoví znovu vzťahy s Nemeckom, čo nie je vôbec veľmi zvláštne z hladiska historického vzájomného pôsobenia jej strany, HDZ – Chorvatskeho demokratického spoločenstva, strany chorvátskych Ustašovcov, ktorí vytvorili pod „Treťou ríšou“ bábkový štát. Iredentizmus Grabar-Kitarovićovej vzhľadom na vojvodinských Chorvátov, predovšetkým v okolí chorvátskej väčšiny v Srieme a v Hercegovine, v aktuálnej Bosne a Hercegovine predstavuje to, čo sa v aktuálnom Chorvátsku označuje ako neo-Ustašizmus.
Grabar-Kitarovićová naviac negatívne reaguje na najnovšie rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora (IGH) v Den Haagu, ktorý zamietol žalobu voči Srbsku za genocídu počas vojny z 1991-1995 medzi Chorvátmi a vtedy Srbmi dominovanej Spolkovej republiky Juhoslávie. IGH odmietol tak aj protižalobu Srbska voči genocíde Chorvátmi, genocída chorvátskými jednotkami, podporovaná žoldniermi USA, uskutočnená počas operácie “Tempest”. Táto blesková vojna chorvátskych jednotiek a ich poradcov z USA voči Srbskej republike Krajina na východe Chorvátska, bola uskutočnená, aby sa etnicky vyčistili východné chorvátske regióny od Srbov.
Politická poradkyňa Grabar-Kitarovićovej, vedúca prechodnej moci a dokumentárna filmárka Jadranka Jureško-Kero – taktiež implantát USA vo vládnych štruktúrach vo Východnej Európe, vášnivo podporuje Izrael a sionistickú vec. Jureško-Kero bývala od roku 1990 na Upper East-Side na Manhattane a je vydatá za Domagoj Keroa. Vie sa, že v prípade, že HDZ bude v nastávajúcich parlamentných voľbách triumfovať, urobí Grabar-Kitarovićová pani Jureškovú svojou predsedkyňou vlády, čo dá národu ženský vládny duet. Keď bola veľvyslankyňou v Spojených štátoch, uzavrele Grabar-Kitarovićová obchodnú dohodu medzi veľkou chorvátskou potravinárskou firmou Podravka a obchodníkmi USA pre chorvátsky hovädzí guláš a hydinové paštéty. Zhodou okolností to dobre sadlo, že severoamerické aktivity Podravky viedol manžel Jadranky Jureško-Kero, Domagoj Kero, bývalý chorvátsky generálny konzul v New Yorku.
Grabar-Kitarovićová a jej neokonzervatívni spojenci opakujú dnes častejšie vo Vojvodine počuteľný refrén, podľa ktorého tento región nikdy nebol srbský, ale pred prvou svetovou vojnou patril rakúsko-uhorskej monarchii. A v istom „remake“ diania na východnej Ukrajine, je srbská reč a cyrilická abeceda vo Vojvodine na prianie ne-Srbov zatienená, aby sa tento región prebudoval na nemecko-maďarský národ s italickou abecedou. Pritom majú vojvodinskí separatisti otvorenú podporu Viktora Orbána a od nového rumunského prezidenta nemeckého pôvodu, Klausa Iohannisa.
Všetko nasvedčuje tomu, že Vojvodina bude nasledovným cieľom aliancie neokonzervatívcov a Sorosa, to je jasné. Európska únia preloží Albáncov z Kosova, z Macedónska a Čiernej hory do tohto regiónu. Keď prídete do Nového Sadu, “hlavného mesta” Vojvodiny, dávajú partneri rozhovorov EÚ Albáncom 35 euro na taxi, aby sa niekde v provicii usadili a mohli podať žiadosť pre trvalý pobyt. Posledné sčítanie ľudu vydalo len 3.360 muslimov v provincii. Transplantácia albánskych muslimov z iných častí bývalej Juhoslávie prostredníctvom EÚ bude len liatie oleja do ohňa, aby sa vyvolalo pro-nezávislé povstanie v štýle vtedajšieho Kosova.
Rozličné agentúry Sorosa a Neoconov sú vo Vojvodine vysokoaktívne. Sú to National Endowment for Democracy [NED] a Sorosove Open Society Institute. Bojan Pajtić, prezident provinčnej vlády Vojvodiny, ktorý hovorí plynulo maďarsky a anglicky, má dobrý vzťah s vedúcimi silami Sorosom a CIA financovanými NGO. Tieto NGO spolupracujú úzko so zastupujúcou štátnou tajomníčkou pre Európske záležitosti, Victoriou Nulandovou, ktorá napomohla Grabar-Kitarovićovej v Chorvátsku k víťazstvu a je pripravená, s partiou profesionálnych provokatérov, ktorí prednedávnom prišli z Rumunska, Maďarska, Albánska a z rómskych táborov na Balkáne, rozpútať vojnu za nezávislosť Vojvodiny.
Ak by Ukrajina bola pre to akýmsi modelom, čo Nulandová a jej neo-konzervatívci majú s Vojvodinou za lubom, tak to budú etnické čistky provincie od Srbov a vytvorenie spriatelenej krajiny pre západné ropné a plynové spoločnosti na využitie existujúcich uhľovodíkových rezerv vo východnej Vojvodine, regióne menom Banát.
Presne tak, ako bolo Kosovo vytrhnuté Srbsku, aby sa uľahčilo vedenie Trans-balkánskeho plynovodu a prihralo Spojeným štátom permanentnú vojenskú základňu v Camp Bondsteel, má nezávislá Vojvodina zásobovať NATO zo zásob ropy a plynu v Banáte a úrodná Dunajská kotlina slúžiť pre produkciu geneticko-technicky pozmenených potravín. Tak ako Ukrajina, je aj Vojvodina cielom západných vojensko-obchodných komplexov pre expolatáciu uhľovodíkových látok a pre agro-biznis Monsanta.
Čo sa teraz deje vo Vojvodine, nie je nič iného, ako demografická manipulácia; pokus, srbské obyvateľstvo vyčleniť takým spôsobom, ako v enklávach žijúcich Srbov v Zubin Potoku, Zvečane a Kosovskej Mitrovici a Leposavići na severe Kosova celkom zabudnúť, potom ako EÚ prekotne deklarovalo Kosovo za nezávislý albánsky štát.
Ak neokonzervatívci, ako Grabar-Kitarovićová, Jureško-Kerová a Nulandová dosiahnu svoj cieľ, budú čoskoro prinášané historky o krviprelievaní z Noveho Sadu, Sremskej Mitrovice, Kanjizi a Subotice, z miest, ktoré ležia na etnicky deliacej línii vo Vojvodine.
Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Wayne Madsen
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz