Viktorie
-
Irena Itisová

V dánském časopise Berlingske uvřejnili článek - dokumentovaný fotografiemi ­o osmnáctiměsíční holčičce trpící vodnatelností mozku (hydrocephalus), jak leží opuštěná v dětské nemocnici v nepálském Kathmandu. Dali jí na židli, stranou vší lékařské péče. Ani postýlku pro ní nemají, ani čas zabývat se dítětem, které nemá naději přežít. Občas jí někdo nakrmí mlékem z kojenecké lahve. Říkají jí Ghane (velká hlava).

Ten článek si přečetla Cecilie Hansenová, ředitelka náborového oddělení olejářské dopravní firmy Maersk. Je sama maminkou. Má malého chlapečka Sebastiana, ještě mu není rok. Mateřské city mladé ženy se většinou promítají na všechny děti. Cítí bytostně, že láska a péče je živnou půdou pro zdárný vývoj křehkého nově narozeného tvorečka. Chce jí dát i cizímu nemocnému dítěti, které jí potřebuje v tím větší míře.

Příběh malé Ghane nedal Cecilii spát. Spojila se s fotoreportérem Mads Nissenem, od něhož se dozvěděla, že holčička je inteligentní, sleduje očima, co se děje kolem, usmívá se, když na ní někdo promluví nebo se jí dotkne. Rozhodla se: "Když nikdo jiný tomu dítěti nepomůže, musím já". Za pár dní odjela doprovázena Nissenem do Nepálu. V Kathmandu v nemocnici vzala do náručí malou Ghane, která poprvé co je na světě slyšela něžná a laskavá slova a pocítila konejšivé mateřské obětí... .

Cecílie potom obstarala soukromou kliniku, našla neurochirurga, projednala s ním možnosti operace s tím, že bude vše sama financovat včetně pobytu v nemocnici. Holčičku pojmenovala Viktorie. Věřila ve vítězství. Na EHG se ukázalo, že elektronické impulsy ve Viktoriině mozku jsou podobné jako u normálního dítěte. Byla naděje!

Chirurg proponoval dvě operace. Po dobu té první zůstala Cecílie v Kathmandu. Pak se musela vrátit do Dánska. Za týden proběhla druhá operace. Byla nesmírně náročná, trvala 6 hodin. Viktorie zápasila o život do druhého dne... pak ale zemřela na selhání srdce.(19.listopadu 2010).

Cecílie dostala do Dánska telegram: Buďte statečná. Snažila jste se. Všichni jsme dělali, co jsme mohli. Byl to její úděl. Netrapte se.

- Na otázku, zda má pochybnosti jestli její jednání bylo správné, Hansenová odpověděla: "Nemám vůbec žádné. Viktorie dostala několik týdnů laskavé péče. Nenechala jsem jí zemřít na té židli. Člověk nemůže zachránit celý svět, ale přece jen jsem někomu maličko pomohla".

Londýn, 5.března 2011

O zdravotnictví v USA:

»Je k vzteku platit každý měsíc 300 dolarů na zdravotní pojištění, které spolkne čtvrtinu vaší výplaty, a ještě u doktora stovky dolarů doplácet, protože spousta typů pojištění neuhradí účet stoprocentně. Vlastně většina. Je k vzteku přijít do nemocnice, kde vám sestra na příjmu řekne: ´Je mi líto, vaše pojistka péči u nás nekryje. Pokud neumíráte, musím vás požádat, abyste odešla.´ Je k vzteku, když jste nemocní a u vaší postele se najednou zjeví nemocniční úředník, který vám vysvětlí, jaké léky potřebujete a jaké léky kryje vaše pojistka – zejména, když se ty dvě položky skoro nepřekrývají. Je k vzteku, že těch pár veřejných nemocnic v každém státě má nadbytek pacientů a nedostatek peněz, takže sice můžou mít celá oddělení s prázdnými postelemi, a přesto musejí odmítat nemocné, protože není na zaplacení elektřiny a na odděleních se nedá topit ani svítit….

Musela jsem si odpustit víc než jen pár obědů, abych si byla schopna platit nadstandardní zdravotní pojištění, a když jsem ho pak využila, stejně jsem si na doplatky musela půjčovat, přestože jsem měla všechny účty zaplacené. …

Slyšela jsem pár reakcí: ´No a co? Jen ať jdou.´ … Nechápu, jak může být někdo tak zabedněný, když jde o zásadní věc. Jako by si někteří z vás mysleli, že vás doktor musí léčit. Že je to jeho povinnost, přestože strávil půl života ve škole a teď bere míň než autobusák. Jistě: jeho studium šlo z vašich daní, ale z mých daní se zase platí vaše vzdělání, případně vašich dětí a nijak mi to nevadí. …

Nejspíš by měl přijít někdo zvenku a vysvětlit vám, co vlastně máte. Proto říkám: český systém zdravotní péče je moderní, efektivní, levný a upřímně řečeno záviděníhodný. Možná není dokonalý, ale ve srovnání s jinými možnostmi je nejlepší, jaký můžete mít. Pevně doufám, že se o tuhle světlou výjimku nepřipravíte jen proto, že to pár lidí považuje za samozřejmost. Představte si, že musíte zaplatit 200 000 korun za hospitalizaci. Nebo hůř – představte si, že vás odmítnou léčit kvůli špatně zvolenému pojištění.«

Emma BRANNAN je učitelkou angličtiny a již několik roků žije v Praze

Připravil Ing. J. Mikš

John Virapen - "odpadlik farmacie"

Len málokedy sa do prvej trojky bestsellerov dostane literatúra faktu od úplne neznámeho autora. Johnovi Virapenovi sa to podarilo, čim len dokázal, že téma, o ktorej sa rozhodol písať a zasvätiť jej život, je výsostne aktuálna a pre ľudí zaujímavá. Jeho bestseller Nežiaduci účinok: Smrť je šokujúcim priznaním bývalého riaditeľa farmaceutického priemyslu, ktoré odhaľuje zločiny páchané dennodenne v odvetí, ktoré by sa malo starať o zdravie ľudí. A keďže John Virapen bol hosťom na tohtoročnej Bibliotéke, niet divu, že som neodolal jedinečnej príležitosti spraviť s ním rozhovor.

Dobrý deň, pán Virapen. V anotácii k Vašej knihe sa píše, že ste strávili dlhé roky pôsobením vo farmaceutickom priemysle.

Áno, presne tak. Bolo to dlhých 35 rokov. Robil som pre niekoľko veľkých spoločností. Začínal som ako obchodný zástupca a postupne som si vyskúšal všetky oddelenia. Chcel som sa naučiť čo najviac a bol som úspešný. Vďaka tomu som sa dostal až úplne na vrchol a stal sa generálnym riaditeľom pre švédsku pobočku spoločnosti Eli Lilly & Company. A potom sa začali diať rôzne veci. Všimol som si, že spoločnosti vôbec nezaujíma predstavovanie nových liekov, ktoré by pomohli  ľuďom. Keď sa pozriete na celý farmaceutických priemysel, ich jediným cieľom je potláčať symptómy, oni nechcú liečiť choroby.

Takže ich cieľom je potlačiť symptómy, aby sa ľuďom zdalo, že ich lieky pomohli?

Nie. Ich jediným cieľom je zarobiť veľa peňazí. Čo myslíte, prečo ešte nevynašli liek na AIDS?

Budem hádať, nechcú?

Samozrejme! Veď ide o miliardy dolárov. Alebo taká cukrovka! Kto by ju chcel vyliečiť? Veď tí, čo ňou trpia, si musia kupovať lieky každý deň až do smrti. A to isté sa týka napríklad Parkinsona.

Takže vy tvrdíte, že ak by chceli, tak by tieto choroby mohli liečiť? Alebo minimálne by vedeli vynájsť lieky na ich vyliečenie?

Áno, presne tak.

A bolo to takto vždy? Vždy išlo farmaceutickým firmám iba o zisk, alebo sa niečo zmenilo postupom času?

Myslím, že chlapíci, ktorí založili tieto spoločnosti, to jest chlapíci, ktorí boli prevažne lekárnici a chemici, boli čestní ľudia, ktorí chceli ľuďom skutočne pomôcť, ale potom prišli draví a výkonní riaditelia. Super mozgy s titulmi z Harvardu a podobne a jediné, čo ich skutočne zaujímalo bolo: “Ako môžem zarobiť veľa peňazí?” A keďže investori, ktorí investujú obrovské prostriedky do ich spoločností sa zaujímajú iba o návratnosť svojich investícií, farmaceutické spoločnosti sa musia zaujímať o zisky investorov, nie o ľudí, ktorí sú chorí.

Ale to je dosť smutné…

To je veľmi smutné! Pozrite sa napríklad na najväčší podvod, ktorý robia už dlhé roky – očkovanie. Peniaze prichádzajú od daňových poplatníkov, v podvode je zahrnutá aj vláda…

Podľa vás teda očkovanie nefunguje? Alebo nie je potrebné?

Je to odpad!

Čo napríklad taká žltačka? Žiadne očkovanie nie je účinné? Ľudia predsa nedostanú žltačku, keď sú zaočkovaní, nie?

Ale oni by ju nedostali, ani keby neboli zaočkovaní! Žltačka alebo taká detská obrna sú však veľmi špecifické choroby, ktoré majú veľmi špecifických prenášačov. Ale napríklad chrípka, ktorú dostanete každú jeseň. Kto už len potrebuje očkovanie proti chrípke?

Starí ľudia? Deti?

Nie! A nie! Takáto chrípka je prirodzený fenomén.

Čiže očkovanie je podľa vás zbytočné aj v takýchto prípadoch? Lebo všeobecne sa tvrdí, že dostať chrípku v pokročilom veku môže byť veľmi nebezpečné.

Áno, presne to nám tvrdia. Ale vy skutočne veríte všetkému, čo vám tvrdia médiá?

To samozrejme nie, ale o mňa predsa ani nejde. Ja som ešte relatívne mladý a očkovanie proti chrípke nepotrebujem. Ale ak mi bude doktor tvrdiť, že moja babička potrebuje očkovanie, aby náhodou nezomrela na bežnú chrípku, tak ju k tomu doktorovi snáď aj vyženiem.

Ale veď tu nejde ani o babičku! Oni nám všetkým v prvom rade tvrdia, že by sme mali očkovať deti. A to je problém!

Áno, deti sú samozrejme druhou časťou všeobecnej osvety.

Ale deti predsa nepotrebujú očkovanie! Myslíte, že keď Boh stvoril človeka, tak povedal: “OK, chlapci. tak tu ste, ale nezabudnite sa občas zaočkovať?” Nie, on nám dal spôsob, ako sa ochrániť, je to náš imunitný systém. Ale my sa o seba nestaráme. Všetci vy, mladí ľudia… Ničenie životného prostredia… Nevraviac o smažených kuriatkách z Kentucky alebo takom Burger Kingovi…

Áno, rozumiem. Ale na našu obranu musím prehlásiť, že na Slovensku nemáme Burger King. (áno, som si plne vedomý dvoch prevádzok BK v Bratislave. Pri tomto rozhovore som na ne však akosi pozabudol, ospravedlňujem sa všetkým fanúšikom Whoppera. pozn. -jš-)

(smiech) No aspoň niečo. Takže keď chce spoločnosť zarobiť obrovské peniaze, tak sa dá na výrobu vakcín. Ale ak má byť vakcína komerčne úspešná, tak do nej musí spoločnosť napchať množstvo chemikálií, ktoré sa volajú adjuvanty. Ich úlohou je nakopnúť vakcínu, aby fungovala. Aj keď v skutočnosti len nakopnú váš imunitný systém. A to je hlúposť. Pretože tieto chemikálie majú množstvo vedľajších účinkov. Účinkov, ktoré zabíjajú ľudí, prípadne ešte viac zhoršujú ich zdravotný stav. A keď ochoriete, tak samozrejme zarobia ešte viac peňazí.

Takže tým, že sa necháme zaočkovať, riskujeme množstvo vedľajších účinkov, ktoré nám spôsobia ďalšie zdravotné komplikácie, ktoré bude následne liečiť tá istá spoločnosť, ktorá ich spôsobila a výsledkom bude jej vyšší zisk?

Presne tak. Vy si to asi nepamätáte, ale pred pár rokmi, a nie je to tak dávno, sa dávala deťom vakcína Thimerosal, ktorá obsahovala ortuť.

Vážne? A nie je ortuť jedovatá?

Samozrejme, že je! Veď to je základná vlastnosť ortuti! No a u tisícov a tisícov detí po celom svete spôsobila autizmus. Teraz sa to snažia ututlať a tvrdia, že ich autizmus nebol zapríčinený touto vakcínou, ale existujú hodnoverné štúdie, ktoré dokazujú, že práve táto prekliata vakcína, obsahujúca ortuť, môže za prudký nárast autizmu u týchto detí.

Ako potom spoločnosti riešia tieto prípady? Rodičia postihnutých detí sa určite ozývajú.

Nuž, riešenie je jednoduché. Proste povedia, že rodičia sa zbláznili. A ľudia im veria. Pretože oni vlastne platia ľuďom za to, aby im verili. Pozrite. Určite ste počuli o prasacej chrípke.

Iste.

Minulý rok som bol v Belgicku na stretnutí so sekretárom ministerstva zdravotníctva. Počas stretnutia na chvíľu opustil miestnosť a ja som si na jeho stole všimol dokumenty. Nedalo mi to a prezrel som si ich. V tých dokumentoch jasne stálo, že spoločnosť GlaxoSmithKline (štvrtá najväčšia farmaceutická spoločnosť na svete pozn. -jš-) jedná s belgickou vládou o cene vakcíny proti prasacej chrípke. A to bolo v januári 2009. Debata o potrebe očkovania proti tejto chrípke začala v máji 2009.

Takže sa pripravovali na potenciálnu epidémiu, o ktorej ešte nikto ani nevedel?

Asi tak. Nejaký bacil sa “náááhodou” objavil v Mexiku. Oni ho tam doviezli. Ale nikdy sa z toho nestala pandémia. Rozumiete?

Hm, ale to sa mohlo ľahko stať, nie? Nie je to príliš nebezpečné, zahrávať sa takto s nebezpečnými vírusmi? Čo ak by naozaj vypukla pandémia?

No ak by naozaj vypukla, potom by samozrejme museli dodať nejaký reálne fungujúci liek, ale rozhodne by to nebola tá vakcína, ktorú bežne ponúkali. Spomínate si na vtáčiu chrípku?

To asi každý. Ďalší hoax?

Vtedy sa vyrobilo nepredstaviteľné množstvo vakcín, ale čo s nimi? Zaočkujú vtákov?

Vakcína bola predsa určená ľuďom, nie?

Áno, ale tá vakcína nebola neskutočným očkovaním. Lebo ani vtáčia chrípka v skutočnosti neexistovala!

Tvrdíte, že vtáčia chrípka nebola nebezpečná, alebo že vôbec neexistovala?

To druhé! Bol to celé jeden veľký podvod!

A čo na to WHO (Svetová zdravotnícka organizácia)? Tým takéto maniere nevadia?

WHO je banda k***v. A určite to tam napíšte!

(smiech) Vidím, že ste presvedčený o zbytočnosti tejto organizácie…

Absolútne! To, čo skutočne potrebujeme, sú nezávislé skupiny, ustanovené jednotlivými vládami, ktoré by vytvorili systém regulácie, ktorý by bol schopný kontrolovať, čo robia títo ľudia.

Je to vôbec možné? Veď títo ľudia majú obrovské finančné prostriedky…

Veď práve. Skutočne neviem, či je to možné. Títo ľudia platia politikov, diktujú im legislatívu, vlastnia takmer celý výskum. 70% výskumu vlastnia a riadia farmaceutické spoločnosti. Len pred nedávnom poslala jedna z najväčších spoločností list všetkým významným profesorom, ktorí niečo znamenajú v oblasti farmaceutického výskumu, aby ho podpísali. A oni to spravili. Všetci do jedného.

A čo bolo obsahom toho listu?

Obrovská kopa marketingových žvástov! Ten list nepísal žiadny odborník, ale nejaký marketingový expert. Na tom však predsa nezáleží, keď za jeden podpis dostanete deväť miliónov dolárov, však?

Deväť miliónov za jeden podpis?

Áno. Za jeden podpis.

Robí vôbec ešte niekto farmaceutický výskum okrem farmaceutických spoločností?

Farmaceutické spoločnosti nič neskúmajú. Len vedci môžu skúmať.

V poriadku, ale spoločnosti tento výskum platia, nie?

Áno.

Ale v tom prípade je v poriadku, že chcú byť na tom výskume ziskoví, nie? Veď ho platia.

Nie, nie je to v poriadku! Pretože oni nefinancujú výskum, oni diktujú vedcom, čo musia vynájsť. Bez ohľadu na reálne výsledky!

Takže tieto výskumy nemajú žiadne reálne výsledky? Alebo sa reálne výsledky nikdy nedostanú na trh?

Reálne výsledky výskumov sa nikdy nedostanú na trh. Teda ak im nevyhovujú. Nemajú problém zatajovať výsledky výskumov, ktoré im nevyhovujú. Pred časom sa odohral súdny proces, pri ktorom musela istá farmaceutická spoločnosť zaplatiť pokutu 1,4 miliardy dolárov, pretože zatajovali rôzne skutočnosti a hlavne predávali liek bez legálneho povolenia. Vedľajšie účinky tohto lieku boli obrovské. Ten liek zarába 4,5 miliardy dolárov ročne! Mimochodom, volá sa Zyprexa a spoločnosť ho nikdy neprestala predávať. Napriek pokute 1,4 miliardy dolárov! A zákon im ani nekáže, aby tak spravili. Dostali pokutu a tým to hasne. Jediný, kto by to mohol spraviť, je FD A (Food and Drug Administration – americká Správa potravín a liečiv pozn. -jš-), ale tí to nespravia, lebo sú podplatení.

Je vôbec na svete nejaká krajina, kde situácia nie je natoľko kritická? Kde legislatíva reálne funguje? Alebo je to všade na svete rovnaké?

Všade je to rovnaké. Kedysi bolo aspoň Švédsko krajinou, ktorá na tom nebola tak zle, ale v súčasnosti sú už rovnako skorumpovaní ako všetci. Veď ja sám, osobne, som podplácal švédsku vládu, aby schválila psychoaktívny liek. Pokojne to tam napíšte.

To sa spoľahnite. A museli ste? Nútil vás niekto?

Nuž, ak som chcel dosiahnuť výsledky, tak som musel.

Kto robí tieto rozhodnutia? Sú do nich zahrnuté celé spoločnosti, alebo o podplácaní rozhoduje len top manažment?

Len manažment. Viete, musíte byť šikovný ako ja. Jednoducho som prišiel za vedením a povedal som im: “Ak chcete, aby bol tento liek schválený, budeme ich musieť podplatiť” A oni povedali: “V poriadku, spravte to.” Keď si pozrel špecifikáciu lieku zodpovedný profesor a vedec, tak sa smial. Sám prehlásil, že ten liek je úplne na nič. Ale peniaze mu boli sympatické, tak nám pomohol liek schváliť.

Ach… Je teda vôbec na trhu nejaký liek, ktorý skutočne funguje? Oplatí sa vôbec niečo kupovať?

Nie. Všetky bežne podávané chemické lieky môžete vziať a hodiť ich do rieky.

A čo napríklad lieky na potláčanie bolesti?

Ajáááj, to sú tie najhoršie!

Prečo? Veď fungujú!

To kto povedal?

Ja! Keď ma bolí hlava, prehltnem zázračnú ružovú pilulku a hlava už ma nebolí!

(sústrastný pohľad)

Ale nie! Nevravte mi, že je to len placebo! Veď to už nebude teraz fungovať!

Nebojte sa, bude. Stačí, ak tomu budete aj naďalej pevne veriť.  Ale ak vás už aj bolí hlava, stojí to za to, vziať si liek s množstvom negatívnych účinkov, na ktorom môžete ostať závislí do konca života?

Tak to, že si občas vezmem tabletku proti bolesti neznamená, že sa na nich stanem závislý.

To možno nie, ale riskujete napríklad vnútorné krvácanie. To je reálna hrozba takého acylpyrínu.

Acylpyrín je nebezpečný?

Veľmi nebezpečný!

Ale veď acylpyrín je považovaný za jeden z najbezpečnejších liekov. Jediné, čo vlastne robí je, že zrieďuje krv, nie?

Áno, presne tak. Ale ak prídete do lekárne s bolesťou hlavy a vaša krv je normálna a nepotrebuje zriediť, tak môžete byť mŕtvy skôr, než dorazíte k dverám. Ak by ste dnes išli do akejkoľvek krajiny na svete a snažili sa zaregistrovať liek, ako je acylpyrín, nikde by vám ho neschválili. Pretože klinické dáta tohto lieku sú tak zlé, že by to neriskovali nikde na svete.

Takže ak by bol acylpyrín objavený až teraz, nikdy by sa na trhu nezjavil? Samozrejme ak si odmyslíme očividne bežnú prax úplatkov.

Presne tak. Ale úplatky a pokuty nie sú pre farmaceutické spoločnosti problém. Napríklad liek Zyprexa, ktorý sme už spomínali. Spoločnosť zaň dostala pokutu 1,4 miliardy dolárov. Hneď ten istý mesiac zdvihla cenu tohto lieku o 11,9%. Takže kto nakoniec zaplatil tú pokutu?

A čo si myslíte o liekoch, ktoré sa používajú v chirurgii, alebo na chemoterapiu a podobne? Ani tie nefungujú?

To je niečo iné! Ja celý čas hovorím o liekoch, ktoré si bežne kupujete v lekárňach, prípadne vám ich predpisuje doktor. Nemám nič proti liekom používaným v chirurgii. Ale lieky na predpis? Doktori sú uplácaní, aby vám predpisovali konkrétne lieky.

Myslím, že to je všeobecne známe, že doktori sú platení, aby predpisovali konkrétne lieky.

Áno, ja viem. Veď som sa im čosi naplatil. Ale dám vám radu. Ak sa chcete dožiť môjho veku, tak sa na ich lieky vykašlite. Inak nebudete mať šancu.

Čo teda radíte? Čo by mali ľudia robiť, keď dostanú napríklad chrípku?

Choďte a zoberte si príručku vašej babičky. V nej určite nájdete, že si máte dať horúcu polievku, ostať v posteli a oddýchnuť si. To vám skutočne pomôže. A nie ako dnešní mladí ľudia, ktorí si radšej zoberú nejaké svinstvo, aby mohli ísť v sobotu večer von s kamarátmi piť pivo a vymýšľať blbosti.

Ale veď to funguje. V sobotu je ich vždy plné mesto!

Áno, teraz to funguje. Ale do desiatich rokov ich to zabije.  Ale opäť – je to ich rozhodnutie. Mňa viac trápi napríklad štatistika, koľkým deťom sú už v útlom veku podávané psychoaktívne látky! To je to, čo ma skutočne trápi a čo je podstatou môjho boja proti farmaceutickým spoločnostiam. Mnohí si myslia, že som túto knihu napísal len kvôli peniazom, ale to nie je pravda. Samozrejme, ak sa bude kniha predávať, tak z nej budem mať zisk, ale ten sotva pokryje náklady, ktoré som do jej vydania investoval. Keď kniha vyšla prvýkrát, tak vydavateľstvo, ktoré ju vydalo, do mesiaca skrachovalo, len tak z ničoho nič. A na problémy narážam neustále.</ span>

Nie je to nebezpečné, vydať takúto knihu? Keď môžu nechať zbankrotovať vydavateľstvo, prečo to nespravia aj vám?

Veď aj spravili. Finančne som na dne. Z prvých troch vydaní tejto knihy som nevidel ani cent kvôli podozrivým bankrotom, súdnym sporom, a tak ďalej. Má to však aj výhodu – teraz už mi nemôžu nič spraviť. Stal som sa jedným z najznámejších predstaviteľov boja proti týmto spoločnostiam. Som príliš populárny. Nevraviac o tom, že mám fyzické dôkazy, že všetko, čo tvrdím, je pravda.

Takže hlavným cieľom boja sú deti. Kedy ste sa rozhodli zmeniť stranu a prejsť “k nepriateľovi”? A prečo?

Pred šiestimi rokmi, keď sa mi narodil syn.

Čiže vaše jediné dieťa zmenilo váš postoj?

Áno, presne tak. Vo veku 62 rokov sa mi narodil syn a ten všetko zmenil.

(nasledoval môj pád zo stoličky) Takže vy máte teraz 69 rokov? Skutočne na svoj vek nevyzeráte.

Ďakujem, to preto lebo neužívam lieky. (smiech) Takže, keď som uvidel svojho syna a videl som, aké svinstvá chcú do neho pchať pod zámienkou, že ide o neškodné očkovania, tak som si spomenul na všetko, čo som v tomto priemysle zažil. Na všetko, čo sme spravili. Na všetku tú korupciu. Lebo o tom to je – o korupcii a výbornom plate. Nové auto každý rok, množstvo dobrého jedla a pitia, ženy, sex, všetko. Asi si viete predstaviť, ako takýto korporátni chlapci fungujú. A ja som bol jeden z nich. Ale syn to všetko zmenil. Už som nechcel viac spávať s mladými slečinkami a viesť takýto život. A tak som dva roky strávil písa ním tejto knihy, stálo ma to celý môj majetok, ale ja sa nevzdám. Kvôli nemu. Môjmu synovi.

Želám vám veľa úspechov vo vašom boji a osvete. Ďakujem za rozhovor.

John Virapen – sa narodil v roku 1943. Pracoval viac ako 35 rokov vo farmaceutickom priemysle. Bol výkonným riaditeľom švédskej pobočky Eli Lilly & Company, jednej z najväčších medzinárodne činných farmaceutických spoločností. Zapojil sa do rozvoja agresívnych marketingových stratégií, ktoré vo viacerých prípadoch zahŕňali nesmiernu korupciu. V súčasnosti sa venuje odhaleniu farmaceutických praktík a vytvoreniu povedomia o tom, ako farmaceutický priemysel pracuje s prvoradým cieľom, ktorým je jeho vlastný záujem. Svoju prv&ua cute; knihu o činnosti manažéra vo farmaceutickom priemysle pod názvom Rubiove rozhovory – Príbeh farmaceutického znalca napísal v roku 2006 pod pseudonymom John Rengen. Teraz je známy ako profesionálny informátor o nezdravých praktikách farmaceutického priemyslu.

Připravil Ing. J. Mikš

Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz