Líbya a technika doublethink
Irina Lebedova, 10.5.2011
Blogeri na celom svete, znepokojený z bombardovaním Afriky za "mierumilovné" rétoriky bombometčíka NATO, nemohli nespomenúť George Orwella a jeho vynikajúce "vojna je mier". Veď aj francúzsky analytický portál "Reseau Voltaire", ktorý umiestnil na stránky na obranu Líbye a Kaddáfího eseje talianskeho profesora univerzity Urbino (1), uviedol v hlavičke meno tohto britského autora: "Orwell, NATO a vojna proti Líbyi". Ihneď sa ohradíme, že táto "obrana" je nevhodná, a žasneme, ako hlboko prenikla do západného vedomia táto zmes vzájomne sa vylučujúcich pojmov, ktoré Orwell nazval "doublethink".
"V r. 1949 - píše taliansky sociológ Domenico Lozurdo - keď hrozilo, že studená vojna prejde do jadrového holokoustu, vydal Orwell svoj posledný a najlepší román," 1984 ". Ak názov obsahoval prognózu, tak za cieľ bol jasne označený Sovietsky zväz, predstavený ako totalitný "veľký brat", ktorý robí márnym akýkoľvek pokus o komunikáciu a vytvára "newspeak", v ktorom majú všetky výrazy presne opačný význam. Pretože román vydal v rok založenia NATO (vojenskej organizácie, ktorá aspirovala tiež na obranu veci morálky a pravdy), prispel aj Orwell do kampane začatej západom. Nedokázal si predstaviť, že už niekoľko rokov po roku 1984, po skončení studenej vojny a triumfu USA, nebude už nielen vojenská, ale aj multimediálny moc západu mať zábran a dosahovanie pravdy sa bude vykonávať pomocou nekonečných a silných náletov, za sprievodu úplne totalitných médií . To sa stalo nanajvýš jasným počas súčasnej vojny v Líbyi ... ". Koniec citátu.
Líbya a technika doublethink
Druhá časť
Americké Africkej veliteľstvo (Africom), ktoré si teraz skúša silu na Líbyu, je súčasťou mašinérie veľkej vojny, v súlade s plánmi, ktoré vytvorilo "severoatlantickej spoločenstiev". Africom se vyčlenilo z Evropského velitelství (Eucom). Africom sa vyčlenilo z Európskeho veliteľstva (EUCO). Veliteľstvo USA-NATO rozdeľujú celú zemeguľu na "zóny zodpovednosti". V r. 2007, kedy bolo Africom oficiálne vytvorené, patrilo do zóny zodpovednosti Európskeho veliteľstva 93 krajín a území, vrátane celej Európy, veľkej časti Afriky a Ruska.
Obzvlášť a predovšetkým s policajkou funkciou atlantisti, začali tým, že Afrika bola vyčlenená ako osobitný zóna zodpovednosti. Prvé nácviky Africom na africkej pôde veľmi pripomínali programy NATO "partnerstvo za mier" v krajinách bývalého ZSSR. Je dôležité poznamenať, že hlavným argumentom v prospech nutnosti vytvorenia osobitne vyčleneného Afrického veliteľstvo bolo ... Rusko, a prudký obrat atlantistů k intervenčnej stratégii bol motivovaný úspechy, ktoré dosiahla "z kolien dvíhajúca sa" krajiny prezidenta V. Putina v čase jeho prvého funkčného obdobia.
Myšlienky na aktivizáciu politiky USA a NATO na Blízkom východe a v Afrike boli presadzované izraelskou loby v Pentagone a analytickým centrom Institute for Advanced and Political Studies (IAPS) v Jeruzaleme. Ako jeden z hlavných úloh IAPS sa vytipovalo skrotenie "imperiálnych ambícií" Ruska. Autori už v r. 2001 vypracovanej štúdie IAPS "Rusko a vákuum na Blízkom východe" sa zaoberali otázkou: prečo už prvé kroky "putinovského Ruska" pri obnove vzťahov sa "sovietskou klientelou" v krajinách "tretieho sveta" boli "drvivo úspešné", bez ohľadu na pokusy "pre amerických elementov v ruskej vláde" túto politiku neutralizovať?
Líbya a technika doublethink
Tretia časť
Líbya, ako sa domnievajú niektorí analytici, bola od samého počiatku hlavným cieľom pri pre rozdeľovaní Afriky, aj keď silu odporu Libyjcania, a predovšetkým samotného Muammara Kaddáfího, tohto prirodzeného a mimoriadneho vodcu, organizátori "krížovej výpravy" podcenili.
Kaddafi bol v podstate blízko vytvorenie "Spojených štátov afrických", v r. 2009 mu členovia Africkej únie, ktorí si zvolili vodcu Líbyjské socialistickej džamahírija za svojho šéfa, udelili mimo predsednícke funkcie aj titul "kráľ kráľov". Líbyjský vodca doslova zarazil "osina" do tela "nového svetového poriadku": vytvoril nezávislý bankový systém, odvrátil sa od dolára, hodlal prejsť na zlatý dinár, realizoval rozsiahle projekty v oblasti poľnohospodárstva a vodných zdrojov, ktoré zabezpečovali africkému kontinentu potravinovú bezpečnosť ...
Ako poznamenal Machajl Deljagin v správe "Svetová kríza a Rusko", nápor kapitalistického západu ako na ZSSR, tak na socialistickú Líbyi bol všeobecne vedený v logike zničenie "zlých príkladov", kedy sa vymoženosti môžu poskytovať ľuďom zadarmo. Bolo potreba neodkladne "prepísať históriu" a vymazať z nej "zlé príklady". Do toho bol zahrnutý aj mechanizmus NATO. Severoatlantická aliancia uzavrela okamžite po skončení druhej svetovej vojny sa spojenci tajné dohody o opatreniach s cieľom nepripustiť základné sociálne transformáciu, pomocou využívanie rôznych "preventívnych" mimoriadnych opatrení.
Svetovú politiku už dávno neurčujú národné štáty a ich vedenie, a dokonca ani medzinárodné organizácie, ale akási sieťová štruktúra, ktorú možno nazvať "globálnej vládnucej triedou" (M. Deljagin). Týmto "novým nomádom", hovorí M. Deljagin, ku ktorým by chcela patriť prevažná časť ruskej "elity", sa prieči každá svojráznosť, pretože "nomádi" handlují s vlastnou agendou, predávajú obraz života a zarábajú práve na tom. Musí zamedziť akýmkoľvek pokusom "domorodcov" o finančnú nezávislosť a nasmerovať finančné toky, vznikajúce v krajinách bohatých na zdroje, do potrebných korýt - do kasy "hlavných nomádov“. (Súvislosti)
M. Kaddáfi
Slobodu ubránime
Text tohto vystúpenie Líbyjského vodcu Muammara Kaddáfiho, sa nedostal do redakcie "Завтра" z veľvyslanectva Líbye. V redakcii bol preložený do ruského jazyka a redakcia ho sprístupnila na svojej internetovej stránke v plnom znení. V preklade to teraz poskytujeme aj slovenským čitateľom.
Moji
bratia a sestry!
Dnes je pre mňa radostný a pamätný deň. V dnešný deň, pred mnohými rokmi, v bitke u Al-Gadabii padol môj dedo. Padol spoločne zo stovkami ďalších Líbyjcov. Teraz, takmer po sto rokoch sa Taliansko znovu vracia, prináša zlo do našej krajiny. Som smutný, že dnes na to musím myslieť. Chcel som na to zabudnúť.
Chcem sa opýtať Berluskóniho: Silvio, kde je naše priateľstvo o ktorom si tak veľa hovoril? Kde je taliansky parlament, v ktorom sa tiež tak veľa hovorilo o družbe? Kde ste vy všetci? Taliansko spôsobilo veľké bolesti Líbyjcom. Líbyjčania boli veľmi dotknutí tým, čo Taliansko spôsobilo a ja nemám žiadne právo veta zabrániť našim občanom v prežívaní bolesti a zášť.
Taliani nám hovorili: - my sa chceme a budem sa priateliť. Klamali. Včera Taliansko bombardovalo Sirt.
Tí, ktorí si hovorili, že sú mojimi priateľmi : - predstavitelia Ruska, Nigérie, Južnej Afriky, ,Portugálska, - pýtam sa Vás: - o čom sa vlastne píše v rezolúcii BR OSN č. 1973? Tam sa hovorí o vytvorení bez letovej zóny, alebo je daný súhlas na bombardovanie našim miest a líbyjského obyvateľstva?
Líbyu bombardujú bez prestávky. Znemožnili nám prístup k rope, ničia nám prístavy, bombardujú obytné domy, zatvárajú vodovodné potrubia pre obyvateľstvo, bombardujú rokovacie miestnosti kde sa vedú rozhovory s predstaviteľmi druhých krajín. Všetko toto volajú „BEZLETOVOU ZÓNOU“! Už predtým som premýšľal čo to je „bez letová zóna“, má to byť oblasť kde nelietajú lietadlá ani jednej znepriatelených strán, to je vtedy, keď nelietajú len líbyjské lietadlá a vaše lietajú a bombardujú, bombardujú čo len chcú a kde chcú.
Stanovy a uznesenia BR OSN, čo to je a pre koho?
Kvôli čomu bola prijatá rezolúcia BR OSN č. 1973: - aby zabránila letom, alebo aby umorila Líbyjcov hladom? Kde a v akej rezolúcii je povedané: - „možno zabíjať“? Kde je povedané: - „môžete odpojiť, zničiť spojenia a vodovody“? Kde je to?
Nie som s tých, ktorí prosia, obyčajne prosia mňa a ja ich prosby neodmietam. No v teraz ja prosím celá svet: - vážení, my si musíme sadnúť a pozhovárať sa, verejne a načisto, tak aby svet počul aj náš hlas.
Ja prosím, osobitne prosím Vás Vladimír Putin, aby ste sa stali sprostredkovateľom. Vy to môžete urobiť. Ja som o tom presvedčený. Sme radi, že odzneli Vaše slová o tom, je je bombardovanie nutné zastaviť, veď všetkým je známe, že Al-Kajda pohŕda medzinárodným právom. Vyzývam vás: - pozrite sa, kto vedie útoky keď ja vyzývam k zmiereniu. Mier nie je možný vtedy, keď útoky preruší len jedna strana.
Líbyjci nikdy nebojovali medzi sebou. To, čo sa v súčasnosti deje, - to je vojna proti Líbyi a nie občianska vojna.
Žiadam svetové spoločenstvo: - príďte, posúďte, urobte všetko aby sa zastavilo bombardovanie civilistov. Tu nikto nepotrebuje vojnu. Líbyjčania – to sú moje deti, Líbyjci nebojujú proti mne a ja nebojujem proti nim. Pozrite sa: - my pomáhame ľuďom ktorí všetko stratili, všetko to čo získali tvrdou prácou.
Žiadal predstaviteľov Afrického spoločenstva príďte k nám a popozerajte sa, kto to bojuje proti nám. Prečo cudzinci z Afganistanu, Tunisu, Egypta a z iných krajín sa vydávajú za občanov Adžádu? Zachráňte toto mesto od tých, ktorí ho obsadili!
A teraz počúvajte vy, obyvatelia krajín NATO!
Vy bombardujete steny, ktoré zabraňovali prieniku afgánskych migrantov do Európy, stenu, ktorá Európu oddeľovala od bojovníkov Al-Kajdy. Touto stenou bola Líbya. Vy teraz ničíte túto stenu. Stratili ste rozum? Za desaťtisíce migrantov z Afriky, za podporu Al-Kajdy Vás budú páliť v pekle. Tak sa to aj stane.
Nikdy neklamem. Neklamem ani teraz.
Sú štyri chyby ktorých sa nesmiete dopustiť. Štyri chyby pri ktorých Vám nepomôže žiaden bombardér.
Prvá: - vnútorný život Líbye, jej spoločenstvo. Riešiť tieto otázky môže a bude len líbyjský národ. Len on. Zapamätajte si: - nie vy a už vôbec nie ja: Len samotní Líbyjci môžu, ak chcú, zmeniť svoj politický systém vlády.
Druhá: - ja Muammad Kaddáfi. Mám ujsť, alebo nie – to nebudete riešiť vy. Vy ste nikto. Vládna moc v Líbyi už 40 rokov sa nachádza v rukách Líbyjcov. Moja stará mama a starý otec, moji rodičia, boli zabití za líbyjskú krajinu, ale oni nikdy neopustili Líbyu – svoju vlasť!
Vy ste smiešni zo svojimi požiadavkami. Ste smiešni. Ja nie som prezidentom Líbye, no ak by to bolo možné, som presvedčený, že národ by si vybral mňa. Áno, moji ľudia ma ľúbia. Chcete vedieť prečo? Preto, lebo ja Vás nemám rám.
Tretia: - ropa. Ani o tom nesnívajte. Ani nesnívajte o tom, že vy zoberiete našim deťom právo mať to, čo oni mali za posledných 40 rokov. Ja vás ubezpečujem, že my nebudeme sedieť a pozerať sa ako okrádajú naše deti. Samozrejme, môžeme sa pozhovárať o tom, čo urobiť, aby Váš obchod s Líbyou bol pre vás úspešnejší ako predtým. Veď vy potrebujete najmä to!
Štvrtá: - Líbya. Bielu zástavy nezodvihne. Nikdy. Ak vstúpite na našu zem, všetci Líbyjci zoberú zbrane a budú bojovať.
Život bez slobody nemá zmysel. Buď ubránime svoju slobodu, alebo umrieme!
Skutečně potřebujeme Mezinárodní trestní soud?
Diana Johnstone
Před něco více než čtyřmi lety uveřejnil CounterPunch článek, který jsem napsala na základě mé návštěvy mezinárodní konference konané v Tripolisu, o Mezinárodním trestním soudu. V okamžiku, kdy se ICC začal používat, kdy lze předvídat, že bude použit pro ospravedlnění agrese NATO vůči Libyi, včetně cíleného pokusu zavraždit Muammara Kaddáfího nebo pozemní invaze s cílem ho zajmout, je myslím vhodná situace se k tomuto článku vrátit – DJ
Rok za rokem jsou lidé v arabských zemích bezmocnými diváky pokračující destrukce Iráku a Palestiny prováděné Spojenými státy a Izraelem. Jsou svědky toho, jak jsou vražděny bombami rodiny v Afghánistánu, Iráku a Libanonu. Vidí, jak jsou Arabové mučeni a ponižováni v Abu Ghraib a na Guantanamu. Vidí, jak Izrael pravidelně provádí „cílené“ vraždy na okupovaných územích (kdy rozsévá smrt kolem údajných cílů), zatímco rozšiřuje své ilegální osady na půdě patřící Palestincům. Pravděpodobně nikdo jiný nemá větší důvod toužit po nestranném systému mezinárodní spravedlnosti. Ale kde ho hledat?
No, a co Mezinárodní trestní soud (ICC)? ICC má údajně trestat pachatele válečných zločinů a zločiny proti lidskosti. Funguje od července 2002, ale jen zřídka se mu dostane tolik pozornosti, jako během sympózia pořádaného v polovině ledna v Akademii postgraduálních studií v libyjském hlavním městě Tripolisu. Základem dvoudenních diskusí o „ambicích, realitě a budoucích vyhlídkách“ ICC byla otázka: Je ICC prvním dětským krůčkem k mezinárodní spravedlnosti? Nebo je to pouze další prvek západní „měkké moci“ uplatňované na malé země?
Ačkoliv libyjský vůdce Muammar Kaddáfí vyjádřil posledně uvedený názor, většina právních expertů a akademiků – z Libye a dalších arabských zemí, ale také z Evropy, Číny a jižní Ameriky – měla tendenci klonit se k prvně uvedenému názoru. Ačkoliv nikdo nepopřel evidentní nedostatky ICC, právníci a právní teoretici obecně to považují za „lepší než nic“ a poukazují na to, že demokratické právní systémy se vyvinuly z institucionalizovaných mocenských vztahů směrem k větší spravedlnosti.
Selektivnost
Mezitím se otevřela nová válečná fronta. Na nátlak Spojených států provedla Etiopie invazi do Somálska, aby tam obnovila pořádek. Americká vojenská letadla bombardovala prchající členy Islámské soudní rady, kterým se teprve nedávno podařilo ukončit klanové boje, které pustošily Mogadišu zhruba patnáct let. Nově dosazený USA podporovaný prezident, 73 letý Abdulli Yusuf Ahmed, oznámil, že s poraženými islamisty žádné „rozhovory“ nebudou a musí být zlikvidováni.
A nyní byl mezi válečné zločiny uvedené v Římském statutu, kterým se ICC řídí, zařazen tento (článek 8.2.b.xii): „Prohlášení, že nebude udělena milost“. To je přesně to, co dělali Etiopií a USA podporovaní dobyvatelé. Ale nebyla šance, že by se ICC tímto posledním projevem mezinárodního zločinného jednání zabýval.
Skutečně, po čtyř a půl letech existence vzal ICC do vazby pouze jednoho podezřelého: Thomase Lubangu Dyilo, šéfe povstaleckých milicí v neproniknutelném pralese Ituri ve východní části Demokratické republiky Kongo (bývalém Zaire). Je zadržován podle článku 8 (válečné zločiny), paragrafu 2.e.vii, na základě obvinění, že verboval děti mladší 15 let pro boj v jeho milicích. (Súvislosti.eu)
Sýria – kto je za protestným hnutím
Výroba záminky pro „humanitární intervenci“ USA-NATO.Existují důkazy o obrovské mediální manipulaci a falsifikaci od prvopočátku protestního hnutí v jižní Sýrii, od 17. března.
Západní média prezentovala události v Sýrii jako součást širšího arabského pro-demokratického protestního hnutí, šířícího se spontánně z Tunisu do Egypta a z Libye do Sýrie.
Mediální zpravodajství se soustředilo na syrskou policii a ozbrojené síly, které jsou obviňovány z nevybíravého střílení a vraždění neozbrojených „pro-demokratických“ demonstrantů. Zatímco k takové policejní střelbě skutečně došlo, média se zapomněla zmínit o tom, že mezi demonstranty byli ozbrojení střelci a odstřelovači, kteří stříleli jak na bezpečnostní složky, tak na protestující.
Počty mrtvých předkládané ve zprávách jsou často neopodstatněné. Mnohé zprávy jsou „podle svědků“. Obrázky a videa vysílaná na Al Jazeera a CNN ne vždy odpovídají událostem, o kterých se v těchto zprávách informuje.
Příčiny pro sociální nepokoje a masové protesty v Sýrii zcela jistě existují: nezaměstnanost v posledních letech vzrostla, sociální podmínky se zhoršily, obzvláště po přijetí rozsáhlých ekonomických reforem pod vedením MMF v r. 2006. Do „ekonomické medicíny“ MMF patří úsporná opatření, zmrazení mezd, deregulace finančního systému, obchodní reforma a privatizace. (Viz MMF Syrská arabská republika – MMF, článek IV, závěrečné výroky konzultantské mise, http://www.imf.org/external/np/ms/2006/051406.htm, 2006).
Protože ve vládě převažují menšinoví alavité (odnož šíitského islámu), není Sýrie co se týká občanských práv a svobody projevu „ukázkovou společností“. Nicméně představuje jediný (zbývající) nezávislý sekulární stát v arabském světě. Svoji populistickou, anti-imperialistickou a sekulární základnu zdědila po straně Baath, která integruje muslimy, křesťany a drúzy.
Navíc na rozdíl od Egypta a Tunisu má v Sýrii prezident Bashar Al Assad značnou lidovou podporu. Velké shromáždění v Damašku 29. března, kterého se zúčastnily desítky tisíc stoupenců prezidenta Al Assada (Reuters) je zmiňováno zřídka. Přesto byl neobvyklý překroucený mix, obrázky a video z několika pro-vládních událostí, použit západními médii pro přesvědčení mezinárodního veřejného mínění, že prezident je konfrontován s masovými proti-vládními shromážděními.
„Epicentrum“ protestního hnutí: Daraa: malé pohraniční město v jižní Sýrii
Jaká je povaha protestního hnutí? Z jakých sektorů syrské společnosti vychází? Co spustilo násilnosti.
Jaké jsou příčiny úmrtí?
Existence organizované vzpoury tvořené gangy zapojených do vraždění a žhářství byla západními médii popřena, navzdory důkazům o opaku.
Demonstrace nezačaly v Damašku, v hlavním městě. Od počátku nebyly protesty integrovány masovým hnutím občanů v syrském hlavním městě.
Demonstrace začaly v Daraa, malém pohraničním městě se 75,000 obyvateli, na syrsko-jordánské hranici, a nikoliv v Damašku nebo Aleppo, kde se nachází hlavní základny organizované politické opozice a sociálních hnutí. (Daraa je malé pohraniční město porovnatelné např. s Plattsburghem NY na americko-kanadské hranici).
Sýriu pripravují podle libyjského scenára
Biely dom je rozhodnutý urobiť koniec s mnohoročným vládnutím prezidenta Bashara al-Assada v Sýrii. Podľa informácií Associated Press, ktoré sa odvoláva na dôverné informácie zo svojich zdrojov z blízkeho kruhu Baraka Obamu, administratíva prezidenta USA sa chystá k vyhláseniu nelegitímnosti režimu Assada.
„Už sme k tomu veľmi blízko“, - povedal zdroj v Bielom dome a podčiarkol, že takýto krok povedie USA a ich západných spojencov k rozhodujúcim krokom. Podľa dostupných zdrojov, rozhodujúcim motívom pre USA, je nevyhnutnosť výmeny vládnej moci v tejto arabskej krajine na ktorej je zainteresované „medzinárodné spoločenstvo“.
Prebiehajúce debaty v administratíve amerického prezidenta sa začali na základe následkov tvrdého potlačenia nepokojov v Sýrii. Podľa organizácie pre ľudské práva, od začiatku hromadného nepokojov v tejto krajine bolo zabitých viac ako 750 civilistov a uväznil z politických dôvodov bolo viac ako deväť tisíc ľudí.
„Vyzývame vládu Sýrie, aby skončila zo zabíjaním protestujúcich, povolila organizovanie pokojných demonštrácií a aby zastavila prenasledovanie disidentov a prešla ku konštruktívnemu dialógu (s opozíciou), "- povedal v súvislosti s týmto oficiálnym U. S. štátu hovorca ministerstva Marek Toner. Ďalej doplnil, že Assad má všetky možnosti napraviť svoju vinu, v opačnom prípade sa pred ním dvere zatvárajú“.
Napriek tomu, nehľadiac na opakované výzvy Západu k zastaveniu násilia, režim Assada pokračuje v politike silového riešenia vnútorných konfliktov. Takým spôsobom, podľa tvrdenia zdroja, „stavia USA do ťažkej situácie“. Teraz Biely dom musí buď prijať opatrenia na záchranu občanov, tak ako sa to deje v Líbyi, alebo sa zmieriť s postupom sýrskej vlády a tým ukázať svojim spôsobom svoju slabosť pred celým arabským svetom.
Podľa názoru vysoko postaveného spolupracovníka prezidenta USA, oficiálna reakcia Bieleho domu na udalosti v Sýrii je v súčasnosti „pomerne mäkká“ a pozostáva v aktívnej podpore odporcom režimu.
Podľa názoru analytikov, Sýria sa stala obeťou informačnej vojny, konečným cieľom ktorej je rozdeliť obyvateľstvo krajiny na dva nepriateľské tábory podľa líbyjského scenára a takým spôsobom uskutočniť zmenu politického režimu.
Převzato z internetového portálu Súvislosti.eu
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz