Od: prop
US-RussiaAutor: Finian Cunningham
USA sú pripravené uvrhnúť Európu do vojny s Ruskom, aby si Washington zachoval svoju hegemóniu nad transatlantickou osou.
Kľúčovými záležitosťami je zabránenie Rusku a Európe vyvinúť užšie obchodné a politické väzby – čo vyplýva primárne z obrovského obchodu s palivami pre energiu; a po druhé, prežitie amerického dolára ako svetovej rezervnej meny.
Pre americkú hegemóniu sú tieto záležitosti také dôležité, že Washington je pripravený obetovať milióny životov vo vojne medzi Ruskom a svojím takzvaným európskym „spojencom“.
Toto šokujúce odhalenie pochádza od bývalého veliteľa NATO. Podľa Christofa Lehmanna, redaktora spravodajskej a analytickej stránky nsnbc international dostal európsky vojenský úradník ponuré varovanie od svojich amerických náprotivkov na brífingu, ktorý nebol zaznamenaný.
Európsky veliteľ, teraz na výsluhovom dôchodku, sa následne podelil o túto informáciu s Lehmannom, podľa ktorého je napätá situácia kvôli Ukrajine medzi Ruskom a Západným mocnosťami zhodná s touto americkou skrytou hrozbou.
Pôvodná hrozba bola odhalená v 80-tych rokoch, no nie je dôvod veriť, že by sa americká politika podnecovania vojny v Európe odvtedy zmenila. Je to preto, lebo strategický dôvod pre americkú bojovú logiku zostal rovnaký. A nedávne udalosti na Ukrajine silne naznačujú, že deštruktívne plány Washingtonu sú stále na svojom mieste.
Lehmann hovorí: „Podľa vrcholného európskeho veliteľa NATO mu americkí kolegovia koncom 80-tych rokov povedali, že USA a UK by neváhali rozpútať novú európsku vojnu, ak by došlo ku situácii, kedy by si Európa a Rusko, vtedy ZSSR, vyvinuli užšie vzťahy.“
Ústredným problémom amerického odôvodnenia bol – a je aj naďalej – problém s palivom pre energie. Washington nechce vidieť integráciu európskej a ruskej ekonomiky kvôli dôležitému problému obchodu s ropou a plynom, ktoré sú základom pre ekonomický a spoločenský vývoj.
V posledných dvoch desaťročiach od konca Studenej vojny medzi Západom vedeným USA a bývalým Sovietskym zväzom videla Európa a Rusko základné urovnanie svojich ekonomík, primárne kvôli obrovským ropným a plynovým dodávkam poskytovaných Moskvou. európsko-ruský bilaterálny obchod dosahuje ročnú úroveň viac ako 1 bilión dolárov a predstavuje asi desaťnásobok americko-ruského obchodu.
Rusko je dodávateľom približne tretiny z celkovej spotreby fosílnych palív v Európe. V Nemecku, najväčšej európskej ekonomike dosahuje toto číslo 40 %. S novými potrubiami North Stream a momentálne budovaným South Stream-om porastie v nasledujúcich desaťročiach úloha Ruska ako hlavného dodávateľa energií ešte viac.
Lehmann dodáva: „Americká dominancia nad atlantickou osou so Západnou Európou je ohrozená týmto vývojom užších ekonomických väzieb medzi Európou a Ruskom. Nemecko a Česká republika si od konca Studenej vojny vyvinuli úzke ekonomické a iné vzťahy s Ruskom. Obe krajiny spolu s Rakúskom a Talianskom pretláčajú trend smerom k ešte užším vzťahom s Moskvou.“
Tento trend sa vždy považoval za strategické nebezpečenstvo pre Washington. Dá sa argumentovať, že Studená vojna od roku 1945 do roku 1990 bola zámerne podnietená Spojenými štátmi ako ochrana pred prirodzene naklonenou obchodnou integráciou medzi Európou a Ruskom, v dôsledku obrovských ruských zásob energie a jeho kontinentálnej blízkosti.
Strategické nebezpečenstvo pre USA je dvojaké. Po prvé, úzke vzťahy medzi Moskvou a Európou by odstránili dôvod pre americkú vojenskú rolu v NATO a tým aj jej politického vplyvu v Európe. Druhým dôvodom je, že európsko-ruské obchody s energiami podkopávajú úlohu amerického dolára ako svetovej rezervnej meny. Výmena v takom kľúčovom svetovom trhu nevyhnutne povedie k používaniu eura/rubľov, čo by znamenalo koniec americkej globálnej finančnej hegemónie a s tým koniec monštruózne zadlženej americkej ekonomiky.
Americká ekonomika už balansuje na hranici bankrotu s celkovým dlhom 17 biliónov dolárov a špirálovito rastie. Americký bankrot a spoločenská implózia je možnosť, ktorá sa odkladá kvôli tomu, že dolár je aj naďalej štandardnou menou pre medzinárodný obchod s palivom a de facto kvôli licencii pre americkú Federálnu rezervu, aby pokračovala v tlačení peňazí bez toho, aby to malo nejaký ekonomický základ.
Lehmann hovorí: „Vývoj rusko-európskeho partnerstva by ponechal USA politicky, kultúrne a ekonomicky izolované v priebehu menej než 25 rokov. Znamenalo by to tiež, že USA by boli čoraz viac izolované pokiaľ ide o vojenstvo a strategické obkľučovanie Ruska a Číny. Dolár by sa zrútil.“
Dôležitou vedľajšou poznámkou je zákerná úloha Británie. Ako odhalil vrcholný európsky veliteľ NATO, Británia podporila americké vojnové plány pre Európu. Čiastočne z dôvodu historickej spoluzávislosti anglo-amerického kapitalizmu a tiež, ako poznamenal Lehmann, „oslabená atlantická os by znamenala významnú stratu britského vplyvu nad Nemeckom a Francúzskom.“
Toto je v pozadí toho, prečo sa Washington snažil vytvoriť krízu nedávnymi udalosťami na Ukrajine. Washington hral kľúčovú úlohu v podnecovaní zmeny režimu na Ukrajine, kde sme boli svedkami vzostupu nevolenej fašistickej chunty v Kyjeve, ktorá predstavuje pre Rusko vážnu hrozbu.
Kyjevskí demagógovia otvorene hovorili o podnecovaní terorizmu a masových vrážd proti Rusku a sú ochotní inštalovať americké strely na svojej východnej hranici s Ruskom.
Debakel viedol ku najhoršej diplomatickej kríze medzi európskymi hlavnými mestami a Moskvou od konca Studenej vojny. Možnosť vojny medzi jadrovými veľmocami môže na teraz pominúť, no hrozba takej katastrofy zostáva.
Tento víkendy sa ruský minister zahraničia Sergej Lavrov stretol v Paríži na naliehavých rokovaniach so svojím náprotivkom Johnom Kerrym. Kerry údajne zvolal míting na „de-eskalovanie napätej situácie“ medzi Ruskom a Západom. V skutočnosti Washington urobil všetko pre to, aby eskaloval tento konflikt, konkrétne medzi Ruskom a Európou, pre svoje vlastné sebecké strategické záujmy. Tieto záujmy počítajú – pokiaľ to budú pyromani vo Washingtone považovať za nevyhnutné – aj roznietenie totálnej vojny v Európe.
Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: PressTV
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz