Staré európske národy práve páchajú kolektívnu samovraždu. Sme svedkami dobrovoľnej kapitulácie celej civilizácie
Takto začína článok, ktorý vyšiel v dánskom denníku Jyllandsposten 22. augusta 2015 a ktorého autorom je emeritný profesor histórie Bent Jensen. Pôvodný článok v dánčine je tu. Prinášam vám ho v slovenskom preklade:
V nasledovných riadkoch vychádzam z opodstatneného dojmu, že staré európske národy práve páchajú kolektívnu samovraždu. Znie to drasticky a ak by si niekto myslel, že ide o prejav hystérie, môže kľukne tento článok preskočiť. Ale to by pre vlastné dobro nemal, pretože určité fakty sú už dlho nepopierateľné. Ide o realistickú prognózu. Pri pohľade z okna domu alebo auta ešte stále veľa vecí vyzerá stabilne a povedome, no iba úplne neinformovaný človek alebo taký, čo stratil schopnosť vnímať realitu, nevidí výkričník: (západo)európske elity rezignovali na obranu európskej kultúry a civilizácie. Do Európy prúdia cez jej nechránené hranice dňom i nocou obrovské množstvá ľudí bez identifikačných dokladov alebo s dokladmi falošnými. Za starých čias t. j. ešte pred pár rokmi by ich zastavila polícia, hraničná kontrola alebo armáda a poslala by ich späť. V dnešných dňoch však európske vojnové lode nelegálnych imigrantov bezpečne eskortujú do najbližšieho prístavu, kde migranti dostanú jedlo, pitie, ubytovanie a možnosť vyplniť azylové formuláre v najväčšom pohodlí. Štátni predstavitelia dobre vedia, že medzi nezvanými imigrantmi sú teroristi s vojnovými skúsenosťami z organizácií, ktoré roky podrezávajú hrdlá mierumilovnim ľuďom, na ktorých im nezáleží. No teroristom aj mierumilovnejším prekračovateľom hraníc je povolené neobmedzene cestovať ďalej do tej krajiny EÚ, kde z toho môžu vyťažiť najviac. A aj tam sa môžu zdržiavať voľne a bez kontroly. Sťahovanie národov bolo kedysi pre Dánov čosi, čo sa odohrávalo vo veľmi dávnej dobe a o čom sme sa učili v škole Kimbrovia, Teutóni, Góti a iné germánske kmene tiahli na juh a zničili Rímsku ríšu. Našťastie sme teraz dlhšiu dobu žili v mierových podmienkach, pričom dánski i európski občania boli proti hrozbám zvonka chránení armádou a proti hrozbám zvnútra zas políciou. Neskôr samozrejme existovali ďalšie sťahovania národov. Istým spôsobom ním bola aj emigrácia z Európy do USA, Kanady a Austrálie, no táto prebiehala usporiadaným spôsobom. Človek nemohol jednoducho prísť a požadovať, aby ho vzali. Musel mať v poriadku papiere, musel byť pracovitý. Tí, ktorí sa do krajiny chceli prisťahovať, boli starostlivo kontrolovaní. Navyše nemali k dispozícii už od prvého dňa rozsiahly sociálny systém platený obyvateľmi prijímacej krajiny. Človek sa musel o svoje živobytie postarať sám. Toto platilo aj pre ľudí, ktorí sa prisťahovali do Dánska, napríklad židia z východnej Európy pred prvou svetovou vojnou. V 20. storočí dochádzalo aj v rámci Európy k veľkému sťahovaniu či presunu národov: po prvej svetovej vojne boli grécki kresťania vyhnaní z Turecka; Rusi museli vo veľkom opustiť Rusko po občianskej vojne v rokoch 1918-1920; sovietski občania boli v miliónových počtoch deportovaní v rámci Sovietskeho zväzu; milióny európskych židov bolo vyvezených do vyhladzovacích táborov; milióny Nemcov utiekli alebo ich vyhnali v súvislosti s porážkou Nemecka v druhej svetovej vojne; preživší židia utiekli z Európy do Izraela; počas vojny proti novému židovskému štátu utekali Arabi do okolitých arabských krajín. Na tom, že ľudia sa vo veľkých množstvách presúvajú alebo sú presúvaní z miesta na miesto, teda nie je nič nové. Ale sťahovanie národov, ktoré momentálne prebieha, sa od tých predchádzajúcich líši vo viacerých bodoch.
Po prvé sa jedná o ľudí z kultúry, ktorá sa radikálne líši od tej európskej, pričom títo ľudia si neželajú a nie sú ochotní sa asimilovať, ale práve naopak, kladú si požiadavky, aby sa s nimi zaobchádzalo osobitným spôsobom.
Po druhé sa jedná o potenciálne neprehľadné toky ľudí, ktorí európske spoločnosti zničia, ak tieto nekontrolované prúdy nezastavíme. Súčasné sťahovanie národov je výsledkom troch základných faktorov: 1) Populačná explózia, v dejinách ľudstva doteraz nevídaná, v oblastiach blízko evropy, oblastiach s rozpadnutými alebo rozpadajúcimi sa štátmi a zároveň ideologickými/náboženskými konfliktmi a občianskymi vojnami. 2) Dobrá doprava do Európy a komerčne organizované odosielanie migrantov z krajín pôvodu. 3) Európa bez hraníc a schopnosti brániť sa, ktorá sa tvári ako dobre obložený samoobslužný pult, z ktorého si môže každý, kto príde, vziať práva, aké chce. Prostredníctvom internetu a mobilného telefónu si ktokoľvek môže zistiť, aké práva dostane v momente, keď vstúpi na pôdu cieľovej krajiny. Rozsiahla sieť oficiálnych a súkromných organizácií stojí pripravená pomáhať, radiť a starať sa o prichád zajúcich. Tí dostanú ubytovanie, šatstvo, peniaze, lekárske ošetrenie, tlmočníka, advokáta, atď. Kritické hlasy v cieľových krajinách sú okamžite umlčané elitami v politike a médiách, ak treba, tak aj pomocou trestného zákona. Nedávno mi jedna pani škodoradostne povedala, že teraz iba doplácame na náš kolonializmus. To je nezmysel, ktorý nemá oporu v histórii, a je to prejav masochistického komplexu viny, kŕmeného vzdelávacím systémom. Ale aj keby to pravda bola, nijak to nerieši tie neprekonateľné problémy, ktoré vytvára migračný prúd a pasívni politici. Dalo by sa povedať, že sme na vine preľudneniu na Blízkom východe a v severnej Afrike v tom zmysle, že za obrovské pokroky v zdravotníctve môžu európske koloniálne veľmoci. To môžeme vidieť napríklad na zdravých a dobre živených mladíkoch, ktorí tvoria podstatnú časť toho predvoja, ktorý momentálne vidíme prichádzať.
Inými slovami, nejde o sťahovanie národov alebo utečencov v tradičnom zmysle slova. Ide o to, že Európania sa bez odporu nechávajú kolonizovať ľuďmi z cudzej kultúry, ktorí do Európy nepatria, ale radi by pozbierali ovocie šikovnosti a tvorivosti Európanov. Ale keď už je natoľko zrejmé, že Európania páchajú kolektívnu samovraždu, prečo sa jednoducho nepozbierajú a nezabránia tej katastrofe, ktorá tu európske národy čaká, ibaže v trochu dlhodobejšej perspektíve? Falošný komplex viny, hodnotový nihilizmus, neznalosť histórie a naivitu elít sme už spomenuli. Odpoveď na túto otázku dostaneme, keď sa lepšie pozrieme na desivý vývoj vo Švédsku. Švédsko je osobitná kategória, no švédsky mor je príznačný pre všetky západoeurópske krajiny. Vo Švédsku sa bohapustej aliancii ľudomilných politikov a (voči Švédom) netolerantných médií podarilo spoločnosť natoľko tyranizovať, až ju umlčali, a kedysi tak usporiadaná krajina sa zmenila na miesto, kde si už nik nemôže byť ničím istý. Nedávna vražda ženy a jej syna na verejnosti je iba posledný dramatický príklad pomerov, ktoré vo Švédsku panujú. Podobné veci sa dejú v Dánsku, Holandsku, Francúzsku a Anglicku. Vo Francúzsku hliadkujú po uliciach a námestiach tisícky špeciálne trénovaných policajných zložiek, aby zabránili násiliu a teroru. Anglicko pripravuje podobné opatrenia. Občianska vojna v Európe sa totiž už dávno začala, ako súčasť tretej svetovej vojny medzi Európou/Západom a agresívnymi moslimskými teroristickými organizáciami. Vlastne by nás nemalo prekvapovať, že v európskych mestách nastávajú blízkovýchodné pomery, keď si sem importujeme milióny moslimov z Blízkeh o východu a severnej Afriky. Ale európska elita, jej légie expertov a predstaviteľov mašinérie ľudskosti, si stále myslí, že sa môže z problémov vyhovoriť a vykúpiť (s peniazmi daňových poplatníkov, ako ináč) ešte väčšou sumou peňazí, ešte väčším počtom pedagógov a ešte väčšou integráciou. Sme svedkami niečoho v histórii nevídaného: dobrovoľnej kapitulácie jednej civilizácie.
Preklad (c) Ľubomíra Kuzmová