První máj - Bratrství Čechů a Slováků

Ribbentrop se snaží ospravedlnit obsazení Norska – Thyssenův útěk z Německa

1. května 1940

Keď dnes k vám hovorím, bratia Slováci, neznačí to, že si osobujem vaším menom a za vás hovoriť. Ale ako viete, po starom otci z Nitrianskej a od detstva do Turčianskej prifarený, ufám, že sa nebudete hnevať, keď vás pozdravím.

Máme dnes prvého mája, spomíname na to, že sa 1. mája r. 1918 zišlo v Lipt. Sv. Mikuláši veľké Ľudove shromaždenie, na ktorom bola prijatá rezolúcia, obsahujúca v podstate tieto požiadavky: 1. Žiadame slobodu pre všetky národy Európy. 2. Žiadame bezpodmienečné uznanie sebaurčovacieho práva všetkých národov Rakúsko-Uhorska, teda aj uhorskej vetve československého kmeňa. 3. Žiadame uzákonenie všeobecného tajného práva hlasovacieho. 4. Žiadame slobodu tlače a slova. 5. Konečne žiadame zaistenie osmihod. pracovného času zákonom.

Dnes nemôžete slobodne prehovoriť, nemeckí vrahovia vám to nedovolia. Hlásajú, že vám slobodu priniesli - nech vás pred takou slobodou Pán Boh chráni. Ale je dobré pripomenúť si rok 1918 a porovnať jej s r. 1940. Môj nebohý otec povedal o májovej deklarácii mikulášskej: ,,Radostná bola pre mňa zpráva o prvom odbojnom činu Slovákov v Lipt. Sv. Mikuláši/4 A ja vám zdôrazňujem dnes pripomínaním, abyste ducha ľudového zhromaždenia 1. mája 1918 nosili vo svojich srdciach. Verte, že príde doba, keď znovu oslávime 1. mája ako národný pamätný deň, sviatok práce v slobodnom štáte Čechov a Slovákov - v Československej republike demokratickej.

Skoro príde nová chvíľa, keď jednako svetu povieme, že sloboda československá značí slobodu Európy. Otrokmi nezostaneme a nielen Hitlera, ale aj tých falošných prorokov vyduríme von z nášho krásneho kraja. Pieseň vraví: „Zaspievalo ptáča na kosodrevine - ej čo Ti súdzené veru Ťa nemine.“ Zapamätajte si to, Tisovci - súdiť budeme my, slobodný národ Čechov a Slovákov.

Tak ma niekedy u srdca pichne, keď si uvedomím, že po Turčianskych holiach gestapáci chodia - bodaj by zhoreli!

Pre mňa je Turiec môj domov, tam som zažil najkrajšie chvíle svojej mladosti a tam sa chcem na staré kolena vrátiť - no a moje sestra Alice tá vám za Bystričkou banuje, že až ochorela, ale Bohu vďaka, je jej trocha lepšie.

Keď čítam o nórskej vojne, vždy mi na um prichodia naše slávne krásne hory. Oslobodené Nórsko - oslobodené Československo. Duch Björnsonov a Masarykov nám budú pomáhať.

Páleňkár Ribbentrop rozprával predvčerom v Berlíne, že Nemecko okupovalo Nórsko preto, aby zabránilo vpádu Angličanov. Je to tak hanebné cigánstvo, že by páleňkárovi mal jazyk z papule vypadnúť. Dobré mu odpovedal Sir Samuel Hoare: „Je to mizerné cigánstvo a pokrytectvo, že tak hovorí vrah Československa.“ V Nemecku sa ľudia spytujú, že prečo Hitler prepadá pokojných neutrálov; a Ribbentrop kdečo vymýšľa, aby to vysvetlil. To sa mu veru nepodarí.

Nacisti majú zase novu haňbu a síce: Najväčší nemecký priemyselník Thyssen, ktorý utiekol z Nemecka, uverejnil svoju korešpondenciu s Hitlerom a Goeringom. Protestuje proti vojne, varuje pred hroznými následkami a predpovedá strašlivú porážku Nemecka. A to je Thyssen, ktorý podrobné poznal najtajnejšie kúty nacistického režimu, človek, ktorý Hitlera po roky financoval - a poslanec ríšskeho snemu. O tom sa v pražskom a bratislavskom rozhlase veru nedozviete.

Ako som bol pred týždňom hovoril, sú a budú chvíle, keď situácia je a bude ťažká pre spojencov. V Nórsku Nemci majú veľkú výhodu tým, že sa tam vopchali podvodným a neslušným spôsobom. Obsadili aerodrómy a prístavy na juhu. Ale spojenci odporujú prevahe a lokálny neúspech v tom lebo onom fjordu nemá žiadneho vlivu na konečné víťazstvo.

Anglický národ pochopil, že toto je vojna na život a na smrť a nepopustí, pokoja nedá, kým Hitler nezmizne z Európy.

Skoro aj naši chlapci budú v boji za svätú vec svetovej slobody - Češi a Slováci. Vďaka vám, matky slovenských Jánošíkov a českých Sokolikov. Veru v lepších rukách by naša vec ani byť nemohla.

A keď aj na začiatku je nie všetko tak, ako byste chceli, aj si zaslúžili, majte, prosím, trpezlivosť, vieru, že sa Národný výbor a vaši vodcovia usilujú, aby sa poriadky porobily.

A do videnia na majálesi Pod Hájami, na Kurčekovom. Vy budete na svojom doma pánmi a nie Hitler ani Tuka, ktorý ani slovenský nevie. Vy, naši doma, i vy, chlapci vo Francii.

Nech vás Pán Boh živí!

Jan Masaryk: Volá Londýn , str. 46-48

reprint vydání z roku 1948