Prečo Rusi včera tak oslavovali Deň víťazstva?

Čo to všetko znamená?

25

Moskva 10. mája 2017 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

Na sociálnych sieťach a aj v komentároch ku článkom bolo niekoľko poznámok občanov, ktorí sa čudujú, prečo Rusi včera tak oslavovali Deň víťazstva – nestačilo to? Má to ešte nejaký význam po 72 rokoch?

Prečo Rusi včera tak oslavovali Deň víťazstva?

Podrobná odpoveď na túto otázku by si vyžiadala napísanie celej knihy – nie obyčajného článku. Je tam toho veľmi veľa… Pokúsime sa však veľmi stručne, ale zrozumiteľne odpovedať na túto otázku… Rusko, ako aj mnohé iné štáty, zažilo vo svojej histórii obrovské množstvo vojen. Prečo si pripomína práve túto – spred 70 rokov? Prečo jej venuje najväčšiu pozornosť – ako žiaden iný štát? Ide iba o to, že to bola posledná veľká svetová vojna? Samozrejme, že nejde iba o to.

Predsa drvivá väčšina vojen boli dobyvateľské, alebo išlo o nejaké politické alebo aj iné záujmy. Druhá svetová vojna v tomto zmysle, a to hlavne pre Rusko (bývalý Sovietsky zväz), mala úplne iný rozmer. Bola to vojna likvidačná. Fašistickému Nemecku nešlo iba o víťazstvo nad ZSSR a dobytie jeho územia. Pripravovala sa totálna likvidácia celej krajiny ako aj ľudí mnohých národností – mali úplne zmiznúť z povrchu zeme.

Preto pre obyvateľov ZSSR-Ruska to nebol iba boj o slobodu, nezávislosť a svoju vlasť, ale bol to aj boj o prežitie, o to, aby aj naďalej existovali viaceré národnosti žijúce v tejto krajine, a aby aj naďalej existovala samotná táto krajina. Obyvateľom Ruska nejde iba o to, že zvíťazili v tejto strašnej vojne, ale aj o to, že vôbec prežili ich predkovia a teda dnes žijú aj súčasníci… Preto pre Rusov, ale aj pre Bielorusov, mnohých Ukrajincov a iných Deň víťazstva má „trochu“ iný význam, ako pre zvyšok sveta. A práve preto včera s takým citom a nadšením oslavovali výročie ukončenia vojny.

Áno, každá dobyvačná vojna je čiastočne aj likvidačná. Je tu ale také malé „ale“… Ak si na sekundu predstavíme hroznú katastrofu a to, že by Hitler zvíťazil v tej strašnej vojne, môžeme sa domnievať, čo by sa stalo. Kolonizoval by celú Európu, povytváral by ďalšie protektoráty a otrocké štáty, zotročil by obyvateľstvo celého kontinentu a zničil by niekoľko etnických skupín obyvateľstva. Európania by sa premenili na otrokov, ale väčšina by prežila.

Sovietsky zväz a jeho obyvateľstvo čakal iný osud: celý štát mal úplne zmiznúť z mapy a desiatky miliónov ľudí rôznych národností malo byť zlikvidovaných. Teda prestala by existovať samotná krajina a takmer celé jej obyvateľstvo… Ak by sa to podarilo, dnes o Rusku a o Rusoch by nebolo ani počuť…

Preto obyvatelia Ruska oslavujú Deň víťazstva inak, ako v hociktorej inej krajine sveta. Jednoducho má zvláštny význam pre celé obyvateľstvo, nielen pre jednotlivcov. Deň víťazstva je tam rovnako obľúbený a populárny celonárodný sviatok, ako Vianoce, Veľká noc, Silvester… Preto si mnohí Rusi blahoželajú k sviatku aj v uliciach – príbuzným, kamarátom, neznámym ľuďom a okoloidúcim, preto si tak uctievajú veteránov, preto vznikla neuveriteľná masová akcia Nesmrteľný pluk, keď si potomkovia pripomínajú svojich predkov, ktorí zahynuli v tej vojne alebo aj prežili, ale všetci bojovali o spoločné víťazstvo.

Z učebníc histórie to poznáme: niektorý štát zvíťazil nad druhým, jedna krajina dobyla časť územia inej krajiny, tento kráľ porazil toho ďalšieho kráľa a pod. Rusom nejde o to, že zvíťazili nad Nemeckom, nad Nemcami. Vôbec im nejde o národnosť alebo konkrétny štát. Oslavujú víťazstvo nad fašizmom, nad smrťou, oslavujú svoju slobodu, svoje prežitie a tešia sa z budúcnosti. Preto aj včera im ani tak nešlo o tú vojenskú prehliadku na Červenom námestí. Je to síce dosť obľúbená a tradičná, ale predsa politická oficiálna slávnosť. Ale o pár hodín v skutočne všeľudovej akcii Nesmrteľný pluk do ulíc miest vyšli milióny ľudí, pripomínali si svojich blízkych, ktorí zahynuli v tej strašnej vojne, alebo prežili – ale všetci sa pričinili o víťazstvo.

Nebola to akcia z čias „svetlej budúcnosti“, keď „dobrovoľníkov“ vyháňali na námestia, alebo šou v zaoceánskom alebo ázijskom štýlu. Ani v Severnej Kórei by do ulíc nedokázali vyhnať také obrovské množstvo ľudí. Iba v Moskve Nesmrteľný pluk zozbieral 850 tisíc ľudí a viac ako 8 miliónov po celom Rusku. Do Moskvy na akciu Nesmrteľný pluk prišli ľudia z celého sveta. Dokonca pricestovali z takých „protiruských“ krajín, ako USA. Veľká Británia, Nový Zéland, Austrália a pod. a spolu s Rusmi a ľuďmi desiatok národností a štátnych príslušností prešli ulicami Moskvy s portrétmi svojich predkov, ktorí bojovali proti fašizmu. Milióny ľudí na všetkých kontinentoch pochopili, o čom je Nesmrteľný pluk – nejde iba o víťazstvo a nie je to už „iba“ ruská akcia…

Do tejto akcie sa zapojili ozaj milióny ľudí po celom svete – a vôbec nie sú to len Rusi žijúci v iných štátoch. Možno mnohí z vás včera mohli sledovať na internete, čo sa dialo vo viacerých ukrajinských mestách, kde ľudia sa nezľakli vyhrážok radikálov a neonacistov – aj na Ukrajine desiatky tisíc ľudí sa postavili do radov Nesmrteľného pluku. Jednoducho to už nielen „ruská akcia“, ale celosvetová a určite nezapríčinili ju „ruskí hakeri“… Ľudia po celom svete stále viac chápu, kde je sever, alebo , ak chcete, kde je východ…

Takže sa nemusíme príliš čudovať a nechápavo krútiť hlavou, prečo Rusi aj po 72 rokoch tak oduševnene oslavujú Deň víťazstva. Jednou vetou – pre nich má „trochu iný“ význam, ako pre celý zvyšok sveta. A navyše je to pre nich veľmi silný symbol: pripomína im obdobie, keď sa celá krajina zomkla, bola na pokraji likvidácie a záhuby, ale bojovala v strašnej vojne, prekonala neuveriteľné ťažkosti a zvíťazila. História sa, aj keď v trochu inej forme, opakuje – a obyvatelia Ruska svojsky reagujú.

Dnes Rusko sa nachádza síce v trochu inej „vojne“, ale predsa… Pred takmer 80 rokmi malo jedného nepriateľa na Západe a jedného na východe. Teraz má viacerých nepriateľov, ktorí ho obkľúčili fakticky zo všetkých strán. Pred takmer 80 rokmi na hraniciach s Sovietskym zväzom sa nachádzali nemecké tanky a lietadla, v súčasnosti na hraniciach s Ruskom sú americké, nemecké, britské a iné tanky a lietadla a ako „bonus“ – rakety a jadrové zbrane… Politici a generalita najväčšieho „priateľa – nepriateľa“ stále omieľa bláznivé plány o jadrovom útoku a z nepochopiteľných pre normálneho človeka dôvodov si myslí, že osud nadelil strýčka Sama úlohou svetového žandára a všetci ho musia poslúchať…

Rusko sa ozaj nachádza v „trochu“ inej vojne, ale predsa je to vojna… Preto udalosti spred 70 rokov pre Rusov nezasypal prach, ale veľa vecí z toho obdobia je pre nich aktuálnych. Zasa Rusom ide o to, aby sa zomkol celý národ, bojoval a zvíťazil – aby prežil. Zasa Rusom ide fakt o prežitie. Máme sa potom čudovať, prečo Rusi včera tak oslavovali Deň víťazstva a prečo sa zasa zjednocuje celé ruské obyvateľstvo? Dokonca aj na hokeji…

Eugen Rusnák

hlavnespravy.sk