Ostrá kritika Caritasu a Amnesty International. O azylantov samotných im ide najmenej!”
Traiskirchen 28. marca 2017 (kath.net/HSP/Foto:TASR/AP)
Franz Schabhüttl, dlhoročný vedúci známeho utečeneckého tábora Traiskirchen v
Rakúsku, v knihe prezentovanej 24. marca „Brennpunkt Traiskirchen“ vyslovuje
ostrú kritiku politikov a organizácií ako Amnesty International, či Caritas, že
zneužívajú azylový systém na stranícku politiku a vlastné záujmy. Jeho
obvinenie znie: O azylantov samotných im ide najmenej!
Schabhüttl kritizuje ľavý, ako aj prvý tábor. Azylanti „nepotrebujú ani pomoc, ani nie sú chudobní“ a ani nie sú „zlí, či nebezpeční“. Autor informuje, že ani v lete 2015, keď bol rakúsky tábor so 4740 utečencami zreteľne preťažený, netrpeli azylanti núdzou, hladom, či nedostatkom lekárskej starostlivosti. Caritas a Amnesty International, ale aj Lekári bez hraníc to však mediálne takto prezentovali. To vyvolalo u obyvateľstva „hlboko ľudské, ale objektívne nepotrebné reflexy pomoci“. Schabhüttl: „Museli sme takto vyvolanou vlnou darov daňovníkov týždenne vyhadzovať až do 50 ton použiteľných tovarov!“
Jeho obvinenie sa týka konkrétne aj Caritasu. Ten postavil svoj autobus na zbierky na mediálne účinnom mieste. Obrázky ukazovali podľa vedúceho tábora však iba azylantov, ktorí sa ponáhľajú k autu, z ktorého sa rozdávali dary. „Neukazovali sa hory darov, ktoré mizli v odpadových kontajneroch. O tom nechceli počuť. Organizácie ako Caritas robia skutočne dôležitú prácu, no v oblasti azylantov a cudzincov z vlastných finančných záujmov pôsobia ako veľké hospodárske podniky,“ povedal Schabhüttl.
Kriticky vidí vedúci utečeneckého tábora aj prezentáciu politikov, že azylanti sú tendenčne kriminálni. „To je takisto nesprávne. Boli často iba prípady krádeže mobilov a menšie drogové delikty. Závažné incidenty ako masové bitky sa podľa Schabhüttla za 26 rokov v Traiskirchene vyskytli iba veľmi zriedka.
U 40% utečencov nebol dôvod na útek!
Vedúci tábora odhaduje, že asi u 40 percent všetkých utečencov v roku 2016 nebol objektívny dôvod na útek z krajiny. Uviedol, že mu ide o to, aby niektoré veci uviedol na správnu mieru. Tak napríklad Christian Konrad vo funkcii vládneho koordinátora utečencov postavil stan pre bezdomovcov, ktorý zhltol sedemmiestnu sumu. A ten stan sa nikdy nepoužil!
Ako hlavný problém azylového systému vidí Schabhüttl nebezpečenstvo Ženevskej konvencie o utečencoch. „Niet nijakej inej možnosti ako sem prísť, len cez azylový proces. A keď niekto prichádza cez azylový systém, je štát nútený sa ním zaoberať. Štát sa tak robí predĺženým ramenom prevádzačov a mimovládne organizácie pritom zarábajú starostlivosťou o utečencov v oblasti lekárskej, psychologickej alebo právnej, pretože poháňajú štát zdvihnutým ukazovákom vlastnej morálky. Prevádzači rozhodujú, koho privedú a prevažne sem vozia spodné sociálne vrstvy.
hlavnespravy.sk