Odhalení pomníku T.G. Masaryka v Bratislavě

Uctenie česko-slovenskej štátnosti v Bratislave

Prejav Michala Petroviča, predsedu Slovenskej komory Česko-Slovenského výboru pri slávnostnom odhalení dotvoreného pamätníka česko-slovenskej štátnosti v Bratislave 28. 10. 2010

Vznik Česko-Slovenskej republiky (ČSR) ukončil vtedajšiu zdrvujúcu maďarizáciu Slovákov, vymedzil nám vlastné územie a umožnil Slovákom dorásť na moderný národ. Vznik ČSR nespadol z neba, zaslúžili sa oň jeho zakladatelia, ktorí pre túto ideu dokázali získať aj vtedajšie rozhodujúce svetové veľmoci. V čele zápasu našich predkov o realizáciu česko-slovenskej štátnosti bol Tomáš Garrigue Masaryk, spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom.

Pre zdôvodnenie našej úcty a vďaky Česko-Slovensku a Masarykovi uveďme stručne aspoň niekoľko faktov.

Pred vznikom ČSR sa v našom meste k slovenskej národnosti hlásilo iba asi 5% obyvateľstva.  Tunajší Maďari a Nemci žiadali pripojenie k Maďarsku, alebo k  Rakúsku. Dokáže niekto z kritikov ČSR a z odporcov Masaryka uviesť inú alternatívu – alternatívu bez ČSR, bez masarykovskej česko-slovenskej diplomacie – ako by sa mesto Pozsony, respektíve Pressburg mohlo premeniť na dnešnú Bratislavu?! Vedia tí, ktorí broja proti pamätníku česko-slovenskej štátnosti a proti Masarykovej soche v Bratislave, koľko našich českých bratov – vojakov a  Sokolov – bojovalo s nasadením svojho života aj za nás, za Slovákov? Vedia títo naši kritici, koľko pozornosti a podpory slovenskému národu venoval Masaryk už dávno predtým než sa stal prezidentom?

Andrej Hlinka v roku 1921 v Ružomberku Masaryka pozdravil ako osloboditeľa a stvoriteľa ČSR. Matica slovenská v medzivojnovom období uznala Masaryka za svojho zakladajúceho člena a za jeho štedrú finančnú podporu mu srdečne ďakovala. Mesto Bratislava udelilo v roku 1935 Masarykovi čestné občianstvo.

Môžeme si pripomenúť, že Masaryk bol aj Slovák.

V neposlednom rade treba spomenúť i svetovosť Masaryka, jeho pôsobenie na nadnárodnej úrovni a uznanie, ktoré si vyslúžil aj v ďalekej cudzine. Z pokrokových počinov Masaryka si uveďme aspoň jeden: presadil do československej ústavy – vôbec v ústavách sveta prvý raz – zrovnoprávnenie žien s mužmi. Pripomeňme, že taký vyspelý a uznávaný štát, akým je Švajčiarsko, udelil volebné právo ženám až v roku 1971.

Ako predstaviteľ Česko-Slovenského výboru odcitujem posledné tri vety určené verejnosti, ktoré Štefánik, zakladateľ ČSV v roku 1917, napísal v roku 1919, krátko pred odletom z Talianska do ČSR: „Zdar Československej republike! Zdar nášmu milovanému vodcovi prezidentovi Masarykovi! Zdar našim priateľom!“.

Slovenská komora ČSV sa už roky zasadzovala za to, aby Masarykovi bola v Bratislave verejne prejavená vďaka a úcta. Toto bola méta číslo 2 nášho snaženia, ktorá sa dnes premenila v skutočnosť – vďaka najmä Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto.

Našou métou číslo 1 je dosiahnuť, aby výročie vzniku ČSR bolo nielen v Česku, ale aj na Slovensku štátnym sviatkom.

Odhalili sochu Masaryka, to sa nepáčilo extrémistom

BRATISLAVA - Asi štyri stovky ľudí sa dnes zúčastnili na odhalení sochy prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka v centre Bratislavy.

Slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti 92. výročia vzniku prvej Československej republiky, sprevádzal protest asi dvadsiatich sympatizantov extrémistickej Ľudovej strany Naše Slovensko. Polícia dôraznejšie zasahovať nemusela.

Masarykova podobizeň sa stala súčasťou nového vzhľadu Pamätníka československej štátnosti. V minulosti ho tvoril vysoký pylón, na ktorom bola socha leva podopierajúca štátny znak bývalého Československa. Tú neskôr premiestnili pred novú budovu Slovenského národného divadla.

Sympatizanti Ľudovej strany Naše Slovensko počas slávnostného odhalenia zbierali podpisy za odstránenie sochy a vykrikovali proti Masarykovi heslá "Masaryk neuznával Slovákov", "Nechceme ho". Vyprovokovali tým aj slovnú prestrelku s ďalšími účastníkmi slávnosti. Ku koncu podujatia napokon oba tábory oddelila asi desiatka policajtov.

Pri Pamätníku československej štátnosti sa každoročne v októbri schádzajú prívrženci bývalého Československa. Tento rok podľa jedného z organizátorov slávnosti Ondreja Dostála (OKS) prišlo rekordne veľa ľudí. "Myslím, že je to najvyššia účasť, akú sme tu zažili," tvrdil Dostál, ktorí je spoluorganizátorom každoročných akcií asi od roku 1999. Pod tohtoročnú vyššiu účasť sa podľa Dostála podpísalo odhaľovanie Masarykovej sochy. Do Bratislavy na výročie vzniku ČSR merali cestu aj niektorí obyvatelia Česka. "My sme prišli vlastne podporiť československú myšlienku Tomáša reklama

Garrigua Masaryka," povedal 32-ročný Josef Ryšánek zo Zlína, ktorí pricestoval aj s priateľkou.

Z popredných slovenských politikov sa na akcii zúčastnil len minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). Slovenský prezident Ivan Gašparovič ani česká hlava štátu Václav Klaus neprišli. Klaus svoju neúčasť ospravedlnil, Gašparovič mal zasa na programe rozlúčku s nórskym kráľom Haraldom V., ktorý spolu s manželkou končil návštevu krajiny.

Vznik Československa ocenili v spoločnom vyhlásení šéfovia vlád Slovenska i Česka. "Oba národy vo svojej histórii prešli mnohými skúškami za cenu ľudských obetí a kompromisov, ale vždy vo vzájomnom rešpekte a úcte k tradícii, ktorá sa začala 28. októbra 1918 a ktorá trvá dodnes," píše sa vo vyhlásení premiérky Ivety Radičovej a českého predsedu vlády Petra Nečasa, ktoré zaslal Úrad vlády.

Zdroj: ČTK

Připravil: Ing. Petr Šuranský

Pozn. red. Z takové příležitosti, jako bylo odhalení sochy TGM v Bratislavě, naše česká televize akcentovala zvláště výrok jednoho Slováka, který s velkým nasazením divákům naší televize sděloval, že TGM byl nepřítelem slovenského národa a proto nemůže souhlasit s umístěním jeho sochy v Bratislavě.

Je vůbec možné takto sloužit k upevňování vztahů mezi českým a slovenským národem? Pokud ne, pak jakým cílům česká televize přisluhuje?

Jistě bychom uvítali, kdyby v české televizi a rozhlase znělo více slovenštiny. Mladí lidé ze Slovenska i Čech by si měli rozumět alespoň tak, jak si rozuměla naše generace.

Vzpomínáme-li na listopad 1989, nezapomeňme, že byl také nakročením k rozbití společného státu Čechů a Slováků. Svou úlohu v tomto procesu sehrál i V. Havel.