Na oslavě narozenin TGM v Brně vystoupil i 

JUDr. M. Kiča

Ctené dámy, vážení páni,

je pre mňa veľkou cťou, že sa môžem na Vás v mene Communio Minerva obrátiť v tento významný deň. 

Odkaz nášho prvého prezidenta nie je dnes na Slovensku patrične zdôrazňovaný. A pritom, jeho zásluhy boli a sú nespochybniteľné. Keď vstupovala slovenská spoločnosť na dejisko moderných dejín 20. storočia, bola v žalostnom stave.

Jedným z tých, ktorý sa kardinálnym spôsobom zaslúžili o jej rozvoj, bol práve Masaryk. Jeho časté pobyty v Bystričke pri Žiline vliali, najmä do mladej generácie, nový život. Jeho univerzitné a i politické pôsobenie inšpirovalo slovenských študentov v Prahe a spormi s konzervatívnym krídlom súdobej politiky na Slovensku vytvorili prielom v našom politickom živote.

Masaryk bol hlavným inšpirátorom vydávania magazínu HLAS, v ktorom sa začiatkom 20. storočia ideovo formovala skupina neskorších najvýznamnejších politikov. Uveďme aspoň Vavra Šrobára, jedného z pätice mužov 28. októbra, ktorí tvorili Národný výbor ohlasujúci vznik republiky. Šrobár,  verný Masarykov žiak, sa vždy hrdo hlásil k idey československej vzájomnosti a keď sa táto idea v roku 1918 pretavila do politickej skutočnosti, stal sa Šrobár ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska. Svojim energickým a nekompromisným postupom zaistil, že sa Slovensko stalo pevnou súčasťou vzniknúcej republiky.

Nebyť toho, nebolo by možné dnes o Slovákoch ako modernom národe hovoriť. Národnostný a i hospodársky útlak Uhorska by nepochybne vyústil do nášho zániku. Opaku musí byť Slovensko vďačné predovšetkým Masarykovi. Jeho pôsobenie počas prvej svetovej vojny totiž spôsobilo, že Spojenci uznali právo Čechov a Slovákov na vytvorenie si svojho vlastného štátu.

No i neskôr, po vzniku štátu, Masaryk preukazoval Slovensku vždy náklonnosť. Pobytmi  v Topoľčiankach dokazoval, že ani ako prezident nezabudol na východnú časť republiky, ktorá, z objektívnych historických dôvodov, bola hospodársky i spoločensky na nižšom vývojovom stupni. Každodennou drobnou prácou, ktorej význam vždy Masaryk zdôrazňoval, sa však dosiahlo, že je dnes Slovensko, rovnako ako Česká republika, súčasťou rodiny moderných, vyspelých a demokratických štátov.

Vážené slávnostné zhromaždenie, náš spoločný štát, o ktorý sa Masaryk zaslúžil, dnes už nejestvuje. No jeho odkaz pretrváva. V európskej integrácii možno rozoznať Masarykov humanizmus, snahu o pevný európsky mier a solidaritu. Naše dva bratské národy sa pokúšali v minulosti premosťovať národnostné konflikty demokratickou politikou a diskusiou. Zotrvanie na týchto princípoch je dnes najsvätejšou povinnosťou tých, ktorí spravujú naše národy.

Dovoľte mi zakončiť slovami generála M. R. Štefánika, jedného z tvorcov Československých légií, ktoré boli najviditeľnejším dokladom úsilia o samostatnosť Československa: "Zvíťazíme, ak budeme my Česi a Slováci, vždycky po boku. Keď sa podarí niekomu nás rozdvojiť, potom bude s nami zle. Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera, a vlasť naša bude veľká a slávna."

Dámy a páni, vážim si, že som si s Vami mohol pripomenúť výročie narodenia Tomáša Garrigue Masaryka.