Meniaca sa politická atmosféra v Nemecku

 - O voľbách do krajinských parlamentov v septembri 2016

František Škvrnda

30. 9. 2016    Nové slovo

Zjednotenie Nemecka (ktorého rýchlosť britskí, ale najmä francúzski politici príliš nevítali, možno cítili, či priam sa obávali, že sa tam ešte zvýši vplyv USA a to netušili zánik ZSSR) z neho urobilo najvplyvnejší štát Európskych spoločenstiev, neskôr EÚ. Súčasné Nemecko predstavuje aj svojrázny barometer trendov a tendencií v európskej politike, ktoré sa prejavujú najmä v ekonomickej oblasti, ale majú aj sociálne a kultúrne súvislosti.

Predpovede politickej atmosféry však ani v Nemecku nie sú také jednoduché, ako predpovede vývoja atmosférického tlaku.

Vzhľadom na veľkosť Nemecka, ale aj jeho zložitú administratívnu štruktúru, je viac dôvodov aj na analýzu krajinských volieb. Nemecko – Bundesrepublik Deutschland – totiž pozostáva (od roku 1990) zo 16 subjektov – spolkových krajín, ktoré sa rôzne odlišujú.

Šestnásť nemeckých spolkových krajín

Sú to tri slobodné štáty – Bavorsko (12,844 mil. obyv.), Durínsko (2,171 mil. obyv.) a Sasko (4,085 mil. obyv.)

Tri krajiny majú štatút mestských štátov. Ide o dve hanzovné mestá – slobodné hanzovné mesto Brémy (0,971 mil. obyv.) a slobodné a hanzovné mesto Hamburg (1,787 mil. obyv.). Berlín – ako hlavné mesto je zároveň krajinou (3,520 mil. obyv.).

„Jednoducho“ len spolkové krajiny sú Bádensko-Württembersko (10,880 mil. obyv.), Brandenbursko (2,485 mil. obyv.), Dolné Sasko (7,927 mil. obyv.), Hessensko (6,176 mil. obyv.), Meklenbursko-Predpomoransko (1,612 mil. obyv.), Porýnie-Falcko (4,053 mil. obyv.), Sársko (0,996 mil. obyv.), Sasko-Anhaltsko (2,245 mil. obyv.), Severné Porýnie-Vestfálsko (17,866 mil. obyv.), Šlezvicko-Holštajnsko (2,859 mil. obyv.)

Počty obyvateľov jednotlivých krajín sú uvedené najmä preto, aby sme si uvedomili, že v mnohých prípadoch sú väčšie ako v malých európskych štátoch – aj na Slovensku. Viac ako polovica nemeckého obyvateľstva žije v troch najľudnatejších krajinách, teda existuje aj rozdielna „špecifická politická váha“ jednotlivých spolkových krajín a tým aj volieb v nich.

Doplníme, že päť krajín (ale v inom administratívnom usporiadaní) tvorilo bývalú Nemeckú demokratickú republiku – Brandenbursko, Durínsko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Na tomto území sa nachádzala aj časť Berlína, ktorá bola jeho hlavným mestom a dnes sa označuje za východnú. Dnešné mesto – spolková krajina Berlín – vzniklo znovuzjednotením s územím Západného Berlína, ktoré však podľa Štvorstrannej dohody (ZSSR, USA, Francúzsko, Veľká Británia) z roku 1971 nebolo súčasťou Spolkovej republiky Nemecko. Riadil ho Senát mesta a oficiálne sa označovalo ako Berlin (West). Ku koncu roka 1989 žilo v Berlíne – hlavnom meste NDR 1,297 mil. a v Západnom Berlíne 2,131 mil. obyv.

Systém krajinských volieb v Nemecku

Špecifikom nemeckého krajinského volebného systému je, že v každej krajine môžu voľby prebehnúť samostatne, teda ináč, ako to poznáme z väčšiny európskych štátov (aj federatívnych), kde sa voľby v takýchto administratívnych celkoch konajú spravidla v jednom termíne. V súčasnosti majú päťročný cyklus (jedine v Brémach štvorročný), ktorý sa skracuje len výnimočne, napr. v Berlíne boli riadne voľby v roku 1999 a predčasné v dôsledku tzv. bankovej aféry sa uskutočnili v roku 2001.

V súčasnosti je „najstarší“ krajinský parlament v Sársku (z marca 2012), Šlezvicku-Holštajnsku a Severnom Porýní-Vestfálsku (z mája 2012), kde sa teda budú konať voľby ešte predtým, ako majú byť do Spolkového parlamentu (Bundestagu) – pravdepodobne na jeseň 2017 (majú štvorročný cyklus a naposledy sa konali 22. septembra 2013).

Najnovšie voľby boli v Berlíne (18. septembra) a v Meklenbursku-Predpomoransku (4. septembra). V tomto roku boli ešte voľby 13. marca v troch krajinách naraz – v Bádensku-Württembersku, Porýní-Falcku a Sasku-Anhaltsku.

Tendencie vývoja v nemeckých krajinských voľbách

Prvou tendenciou vývoja krajinských volieb je rast sily strany Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland – AfD). Jej založenie vo februári 2013 znamenalo z hľadiska strán kandidujúcich vo voľbách v súčasnom Nemecku najväčšiu zmenu. AfD sa charakterizuje spravidla ako pravicovo-populistická a euroskeptická strana. Po roztržke a odštiepení liberálneho ekonomického krídla v roku 2015 sa zvýrazňuje aj jej národnokonzervatívna orientácia.

Už vo voľbách do Bundestagu v roku 2013 AfD získala síce vyše 2 milióny hlasov, ale tesne zostala pod hranicou 5 % – išlo len o 4,7 % platných odovzdaných hlasov. Za veľký úspech strany sa považovali voľby do Európskeho parlamentu – získala síce znovu len o niečo viac ako 2 milióny hlasov, ale vzhľadom na nižšiu volebnú účasť, ako vo voľbách do Bundestagu, to bolo už 7,1 % odovzdaných hlasov a zisk 7 kresiel, čím sa stala piatou najsilnejšou stranou v týchto voľbách v Nemecku.

AfD od svojho vzniku do septembra 2016 kandidovala v 9 krajinských voľbách (nezúčastnila sa len na voľbách v Bavorsku v septembri 2013) a do krajinského parlamentu sa nedostala jedine v Hessensku (v septembri 2013 získala len 4,1 % hlasov). V 8 krajinských parlamentoch, do ktorých sa do septembra 2016 dostala, je v troch treťou (Bádensko-Württembersko, Sasko-Anhaltsko a Porýnie-Falcko – všade boli voľby v marci 2016), v troch štvrtou (Brandenbursko – september 2014, Durínsko – september 2014 a Sasko – august 2014) najsilnejšou stranou. V Hamburgu (február 2015) je piatou a v Brémach (máj 2015) až šiestou najsilnejšou stranou. Voľby v marci 2016 však boli pre AfD veľmi úspešné – dosiahla v nich doteraz najlepšie výsledky.

Druhou tendenciou je narastajúca nespokojnosť veľkej časti nemeckých občanov s politikou veľkej koalície – CDU/CSU a SPD, ktorá sa prejavila aj v troch voľbách v roku 2016 aj keď rozdielne pre CDU a SPD. Narastajúcu nespokojnosť s politikou vlády sprevádza veľký pokles popularity nemeckej kancelárky A. Merkelovej, ktorá túto funkciu vykonáva už v tretej koaličnej vláde od novembra 2005, teda takmer 11 rokov. Dlhšie funkciu vykonávali len K. Adenauer – vyše 14 rokov (1949 – 1963) a H. Kohl (ktorý napomáhal politickej kariére A. Merkelovej) – vyše 16 rokov (1982 – 1998). Na slabnúcu pozíciu A. Merkelovej podľa niektorých odborníkov ukázalo aj to, že pri príležitosti 10. výročia jej nastúpenia do funkcie neboli príliš okázalé oslavy. Podobne „decentne“ sa pripomínalo aj 60. výročie vstupu do NATO.

V krajinských voľbách v marci 2016 zaznamenala CDU všade straty – v Bádensku-Württembersku (12 %), Porýní-Falcku (3,4 %) a Sasku-Anhaltsku (2,7 %). SPD stratila v Sasku-Anhaltsku (10,9 %) a Bádensku-Württembersku (10,4 %). V Porýní-Falcku mala malý zisk (0,5 %).

Tretiu tendenciu, ktorá sa v médiách hlavného prúdu prehliada, predstavuje úsilie radikálnej ľavice Die Linke. o upevnenie svojej pozície, ktorá sa oslabila po voľbách do Bundestagu (strata 3,3 %). Je najtvrdším kritikom vlády veľkej koalície (najmä politiky CDU/CSU), pričom odmieta cestu, ktorou sa vydala AfD. V roku 2014 po voľbách v septembri v Durínsku dosiahla Die Linke. veľký úspech (28,2 % hlasov). Víťazom bola síce CDU (33,5 % hlasov), ale Die Linke. vedie v tejto krajine vládnu koalíciu (s SPD a Zelenými). Je to prvá krajinská vláda, na čele ktorej stojí Die Linke. Úspešnými pre stranu boli v roku 2014 aj voľby do Európskeho parlamentu – získala 7,4 % (len o 0,1 % menej ako v roku 2009) a 7 kresiel.

Vo voľbách 2015 Die Linke. pokračovala v úspechoch – vo februári 2015 nárast o 2,1 % na 8,5 % v Hamburgu a v Brémach v máji ešte viac – nárast o 3,9 % na 9,5 % hlasov. V roku 2016 sa však jej pozícia zhoršila. V marcových voľbách síce získala minimálne, skôr len štatisticky ako reálne, v Bádensku-Württembersku (0,2 %) aj v Porýní-Falcku (0, 1 %), ale ani v jednej krajine neprekročila 5 % kvórum (Bádensko-Württembersko 2,8 % a Porýnie-Falcko 2,1 % hlasov). V Sasku-Anhaltsku výrazne stratila (7,4 %), získala len 16,3 % hlasov a prišla o pozíciu druhej najsilnejšej strany v Landtagu, ktorú prebrala AfD.

Stručne k výsledkom krajinských volieb v Meklenbursku-Predpomoransku a Berlíne

V Meklenbursku-Predpomoransku (nezamestnanosť 9,0 %) bola účasť na voľbách 61,9 %. Kandidátov postavilo 17 politických strán. Do 71 členného krajinského parlamentu sa dostali 4 strany: SPD (30,6 %, 26 mandátov), AfD (20,8 %, 18 mandátov), CDU (19 %, 16 mandátov) a Die Linke. (13,2%, 11 mandátov).

Oproti voľbám z roku 2011 sa do zastupiteľstva nedostali Zelení a NPD (Nationaldemokratische Partei Deutschlands – extrémistická pravicová strana, založená v roku 1964). Straty zaznamenali Die Linke. (5,2 %), SPD (5,0 %) a CDU (4,0 %). Napriek tejto situácii v krajine bude pokračovať vládna koalícia SPD-CDU. SPD aj po strate zostáva od roku 1998 najsilnejšou stranou v krajine (najviac hlasov dosiahla v roku 2002 – 40,6 %).

CDU poklesla v počte získaných hlasov už tretíkrát za sebou (v roku 2011 to bolo 5,8 %). Pri porovnaní s najväčším ziskom hlasov v roku 1990 (38,3 %) ich dosiahla v tomto roku už menej ako polovicu. Predchodkyňa Die Linke. – PDS dosiahla najväčší úspech v roku 1998 – 24,4 % a toto bol druhý najväčší prepad zisku strany od roku 2002, keď v dvoch predchádzajúcich voľbách mierne získala.

V Berlíne (nezamestnanosť 9,7 %) bola účasť na voľbách 66,9%. Kandidátov postavilo 21 politických strán (z toho len 17 v celom Berlíne). Do 160-členného krajinského parlamentu sa dostalo 6 strán: SPD (21,6 %, 38 mandátov), CDU (17,6 %, 31 mandátov), Die Linke. (15,6 %, 27 mandátov), Zelení (15,2%, 27 mandátov), AfD (14,2 %, 25 mandátov) a FDP – Freie Demokratische Partei (6,7 %, 12 mandátov).

Zmeny v berlínskom mestskom zastupiteľstve sú pestrejšie, ale aj odlišné od toho, čo sa stalo v Meklenbursku-Predpomoransku. Do parlamentu sa nedostali Piráti – strana informačnej spoločnosti založená v roku 2006 podľa vzoru švédskej Piratenpartiet, ako súčasť medzinárodného hnutia týchto strán (strata 7,2 %). Veľké straty mali aj SPD (6,7 %), CDU (5,7 %) a menšie Zelení (2,4 %). CDU stratila oproti najvyššiemu počtu hlasov z roku 1999 (40,8 %) už takmer dve tretiny voličov. SPD napriek stratám zostáva (od roku 2001) najsilnejšou stranou v berlínskom krajinskom parlamente (najviac hlasov získala v roku 2006 – 30,8 % – odvtedy dvakrát stratila).

Zisk však nemala len AfD, ale aj FDP (4,9 %) a Die Linke. (3,9 %). Predchodca Die Linke. – PDS mala najvyšší zisk hlasov – 23,6 % v roku 1995, potom výrazne strácala a v týchto voľbách trend zvrátila. Dôjde aj k zmene vládnej koalície – na jej čele zostane SPD a predpokladá sa, že jej členmi sa stanú Die Linke. a Zelení.

Zaujímavé je porovnanie výsledkov vo východnej časti Berlína a bývalom Západnom Berlíne. Vo východnej časti Berlína voľby vyhrala Die Linke. (23,4 %) pred SPD (19,3 %), AfD (17,0 %), CDU (13,1 %) a Zelenými (12,6 %). V západnej časti Berlína zvíťazila SPD (23,2 %) pred CDU (20,9 %), Zelenými (17,1 %), AfD (12,1 %), Die Linke. (10,1 %) a FDP (8,6 %).

K súčasnému zloženiu krajinských parlamentov

V nemeckých krajinských parlamentoch (ani krajinských vládach) nie sú také „divoké“ kombinácie strán a hnutí, aké poznáme na Slovensku. Ich zloženie je však pestrejšie ako zloženie Bundestagu, najmä kvôli účasti rôznych regionálnych subjektov.

V krajinských parlamentoch je spolu 1 844 poslancov z 13 politických strán, hnutí a koalícií a nezávislí. Vo všetkých 16 parlamentoch sú po voľbách v septembri zastúpené len CDU/CSU a SPD. Zelení sú v 15, Linke v 11, AfD v 10 a FDP v 8 a Piráti v 3 krajinských parlamentoch. Ostatné subjekty sú zastúpené len v jednom krajinskom zastupiteľstve. Nezávislí sú v 6 krajinských parlamentoch. Najviac poslancov majú CDU/CSU 618, SPD 548, Zelení 227, Die Linke. 159, AfD 145 a FDP 94. Vidieť, že napriek poklesu hlasov pre CDU a SPD tieto politické strany dominujú. Nový prvok predstavuje silný nárast voličov AfD, ktorá sa dá najmä od roku 2014 charakterizovať ako nová kvalita v krajinských voľbách. Zatiaľ všetkých päť ostatných „silných“ strán zastúpených v krajinských parlamentoch s ňou odmieta spolupracovať. Zeleným a FDP sa darí protirečivo a do určitej miery sa dostávajú mimo hlavného prúdu politiky, lebo „zabehaným“ stranám liberálnodemokratického typu sa prestáva dariť (najmä u FDP to je už dlhší trend) a veľmi ťažko čakať ich úspechy v krajinských voľbách v budúcom roku. Die Linke. má, zdá sa, rastúci potenciál, ale tiež nejde o automatický proces.

Krajinské voľby v prvom polroku 2017 sa budú očakávať ešte s väčším napätím ako tohtoročné, najmä septembrové. No a do volieb do Bundestagu sa zhruba za rok ešte veľa môže zmeniť, ale načrtnuté trendy pôsobia už pomerne silne.

Dodáme, že časť médií v súvislosti s úspechmi AfD vyrukovala v poslednom čase s tvrdením, že za rastom pravicového populizmu stojí bývalá NDR. Prehliadajú a zamlčiavajú sa pri tom fakty, že táto politická strana je produktom posledných rokov – k jej vzniku prispeli najmä problémy po vzniku hospodárskej krízy. Je pravda, že väčšie úspechy AfD dosahuje skutočne na území bývalej NDR, ktoré sa však stále výrazne odlišuje najmä z hľadiska životnej úrovne, ale aj ďalších sociálno-ekonomických ukazovateľov od západnej časti federácie. Problémy, ktoré sa niekedy obrazne charakterizujú ako vzťah Ossi (východní) a Wessi (západní), sa nedarí prekonať a mnoho Ossi sa cíti stále druhoradými občanmi. V nemeckých, ale aj v iných dejinách európskych štátov v 20. storočí však ťaživá sociálno-ekonomická situácia a bezpečnostné problémy vytvárali priestor predovšetkým pre pravicový populizmus, radikalizmus až extrémizmus. Príčinou rastu sily AfD teda nie je dedičstvo NDR, ale charakter liberálnodemokratickej politiky „zabehaných“ politických strán.

Hypoteticky o možných príčinách stavu a trendov

Vzhľadom na veľkú rozdielnosť medzi jednotlivými spolkovými krajinami je ťažké nájsť nejaké všeobecné príčiny stavu a trendov a môže ísť len o hypotézy na túto tému. Politická atmosféra v Nemecku sa mení – od čias krízy v roku 2008 bolo viacero momentov, ktoré sa ho bytostne dotkli, aj keď v jednotlivých krajinách sa môžu ich dopady odlišovať.

Špecifickou bola najmä grécka dlhová kríza, ktorá dodnes nie je uspokojivo vyriešená a úloha Nemecka v ňom je hodnotená veľmi protirečivo, či doma alebo v zahraničí. Na tomto základe, ale aj v ďalších súvislostiach sa zvyšuje euroskepticizmus. Veľké napätie v spoločnosti spôsobuje migračná vlna, na ktorej kritike sa okrem euroskepticizmu zrejme nesie aj časť úspechov AfD. Problémom sa stávajú rastúce obavy z terorizmu, s ktorým má západná časť Nemecka zlé skúsenosti zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Časť nemeckej verejnosti je však kriticky naladená voči dohodám TTIP a CETA, ale aj širšie submisívnosti súčasnej vlády voči politike a ekonomike USA.

Všeobecne sú záujem o politiku a angažovanosť občanov v Nemecku vysoké, čo vidieť aj na účasti v septembrových voľbách. Pri hodnoteniach výsledkov septembrových volieb sa poukazuje na to, že v nich zohrali veľkú úlohu sociálno-ekonomické – a najmä v Berlíne – aj problémy komunálnej politiky. Migračná vlna a s ňou spojené problémy sú veľkým strašiakom, ale v širokej verejnosti sa vnímajú aj iné starosti a ťažkosti a najväčšia kritika momentálne dopadá na A. Merkelovú a ňou vedenú CDU.

Celkom na záver si dovolíme veľmi všeobecné úvahy, čo môže stáť za meniacou sa politickou atmosférou v Nemecku. Ide najmä o tri či štyri okolnosti, ktoré sa rôznym spôsobom prelínajú.

Prvou je to, čo vedie k akejsi zaťatosti A. Merkelovej (jej poradcov a spolupracovníkov), ktorá je už dlhší čas objektom silnej kritiky najmä za svoju líniu migračnej politiky, ale aj v iných sociálno-ekonomických či bezpečnostno-politických otázkach. Racionálne ťažko vysvetliteľné je, prečo napr. priviera oči pred neštandardným pôsobením tajných služieb USA voči Nemecku ako strategicky spojeneckému, priateľskému štátu. Podobne to je aj so súhlasom až posilňovaním protiruských sankcií, ktoré sú koniec koncov tiež z dielne Washingtonu.

Druhou je, aký je skutočný potenciál CDU/CSU ako aj SPD, či aj dvoch ďalších „zabehaných“ strán – Zelených a FDP. Možno, že avizovanie veľkých, azda aj prekvapujúcich zmien si všetky nechávajú až na poslednú chvíľu pred parlamentnými voľbami. Situácia v štáte sa však dovtedy môže ešte ďalej skomplikovať.

Treťou a štvrtou okolnosťou je veľký tlak zvonku na nemeckú politiku, ekonomiku a bezpečnosť – či už zo strany nadnárodných spoločností alebo priamo len USA. Okrem už spomínaných momentov to môže byť aj nejasná situácia po Brexite, tlak nadnárodných finančných skupín spojených s Wall Streetom a City. V tejto súvislosti sa dá spomenúť aj nechuť USA vrátiť časť nemeckého zlatého pokladu v rozsahu a termínoch, ktoré požadovala Deutsche Bank. Okrem toho sa Deustche Bank dostáva do čoraz väčších ťažkostí. Problémy pre Nemecko vyvoláva tiež situácia na Ukrajine, pričom časť verejnosti aj médií kritizuje rusofóbiu v Európe a USA. V neposlednom rade nové otázky vyvoláva aj diskusia na tému, či by sa mali vytvoriť európske ozbrojené sily (armáda). Táto téma vyvoláva síce pokojnú, ale zlostnú reakciu atlantických kruhov. Len okrajovo sa objavuje kritika členstva Nemecka v NATO, najmä v súvislosti s tým, prečo musia byť ešte rozmiestnené cudzie vojenské jednotky, z USA a čiastočne ešte aj z Veľkej Británie, a prečo sa ich území nachádzajú ešte taktické jadrové zbrane, ktoré sú z vojenského hľadiska v tomto priestore opäť ťažko racionálne zdôvodniteľné.

Teda faktorov, ktoré ovplyvňujú politickú atmosféru v Nemecku je veľa (možno ich nájsť aj viac, ako sme uviedli), mnoho z nich je nejasných až protirečivých. Je otázne, čo z nich sa stane predmetom diskusií pred voľbami v jednotlivých krajinách i v celom štáte.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave