25. augusta 2011 (SITA)
Maďarský národ prežije len vtedy, ak si jeho príslušníci na celom svete zachovajú svoju národnú identitu a s Maďarmi vo vlasti vytvoria organický celok. Účastníkom medzinárodného mládežníckeho tábora zameraného na podporu maďarskej kultúry a jazyka v meste Szentendre to povedal maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Maďarský národ podľa neho zahŕňa aj maďarské komunity v susedných krajinách a v západnom svete.
Asimilácia etnických maďarských menšín sa podľa neho urýchlila, čomu nemôžu zabrániť ani rôzne formy podpory a pomoci zo strany krajín, v ktorých žijú. Za silný faktor v tejto súvislosti označil prijatie zákona uľahčujúceho získanie maďarského občianstva pre zahraničných Maďarov, ktorý im taktiež prisudzuje volebné právo v Maďarsku.
"Maďarský národ môže prežiť len vtedy, ak si etnické komunity nájdu spôsob zachovania ich národnej identity a sformujú organický celok s Maďarmi žijúcimi vo vlasti,” povedal Semjén.
Vicepremiér tiež odmietol kritiku medzinárodného spoločenstva voči zákonu o maďarskom občianstve pre zahraničných Maďarov. Budapešť už podľa neho nebude podriaďovať svoje národné záujmy vnútornej politike iných krajín. "Udeľovanie občianstva je suverénnym právom každej krajiny,” vyhlásil.
Martonyi: Nikdy sa nevzdáme myšlienky zjednotenia maďarského národa
25. augusta 2011 (TASR)
Maďarsko sa nemôže vzdať a ani sa nevzdá jednoty s Maďarmi žijúcimi za hranicami - myšlienky zjednotenia národa.
Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi pri odovzdávaní Vyznamenania za medzinárodné vzťahy Maďarskej republiky.
"Nikdy sme nevideli rozpor medzi našou národnou politikou, stredoeurópskou susedskou politikou a európskou politikou," konštatoval podľa tlačovej agentúry MTI Martonyi a dodal, že tieto politiky nemožno postaviť proti sebe, o čom svedčí aj činnosť troch vyznamenaných.
"Maďarsko je osudovo späté so susednými krajinami. Maďarsko sa nevzdá myšlienky zjednotenia národa, čo nemožno ani na chvíľu dať do rozporu s európskou integračnou politikou," zdôraznil minister.
Ocenil výnimočnosť dnes ocenených osobností, ktorých duševná a praktická činnosť ovplyvnila tvorbu medzinárodných vzťahov Maďarska.
Martonyi odovzdal ocenenie predsedovi Rákócziho združenia Józsefovi Halzlovi, pedagógovi a diplomatovi Györgyovi Granasztóimu a europoslancovi za Maďarský občiansky zväz-Fidesz Györgyovi Schöpflinovi.
Halzl bol vyznamenaný za posilnenie spolupatričnosti Maďarov v Karpatskej kotline, Granasztói za posilnenie maďarsko-francúzskych vzťahov a Schöpflin za dlhoročnú vedeckú prácu, ktorou prispel k uznaniu významu otázky národnostných menšín v Európe.
Vyznamenanie za medzinárodné vzťahy Maďarskej republiky udeľujú od roku 2004 a odovzdávajú ho v deň výročia položenia základného kameňa Reťazového mosta v roku 1842. Oceňujú ním ľudí, ktorí presadzovali zahraničnopolitické záujmy Maďarska.
Schmitt v rumunskom Kluži vyzýval Maďarov k prijímaniu maďarského občianstva
22. augusta 2011 (TASR)
K prijatiu maďarského občianstva vyzýval v nedeľu večer v rumunskom Kluži maďarský prezident Pál Schmitt, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Najvyšší maďarský predstaviteľ v závere Klužských maďarských dní na hlavnom námestí pred tisíckami účastníkov podujatia vyjadril vďaku tým príslušníkom maďarskej menšiny v Rumunsku, ktorí už využili príležitosť prijať maďarské občianstvo, čím "vyjadrili aj právne svoj vzťah k materskej krajine".
Podľa jeho slov každá žiadosť o zjednodušené udelenie občianstva posilňuje vieru Maďarov žijúcich za hranicami, posilňuje maďarský národ a národnú spolupatričnosť.
Schmitt poznamenal, že "Kluž nie je iba o Maďaroch, ale napríklad aj o Rumunoch a Nemcoch, ktorí žijú spolu v tamojšom regióne už stovky rokov". Prezident dodal, že skúsenosti tohto mesta ho napĺňajú nádejou. "Máme radi, čo je naše, a vážime si, čo patrí inému," konštatoval.
Schmitt vyjadril radosť, že mohol hovoriť na jednom z najkrajších námestí v Európe po maďarsky, pritom však označil za dôležité tlmočenie do rumunského jazyka, pretože "popri hrdosti na vlastný materinský jazyk je potrebné vážiť si podobné pocity každého národa a každého človeka".
Schmitt pricestoval na dvojdňovú návštevu Klužu v nedeľu popoludní. Stretol sa s prefektom Klužskej župy Florinom Stamatianom a s predstaviteľmi župnej samosprávy. Dnes má na programe okrem iného otvorenie Medzinárodného hungarologického kongresu a odovzdávanie maďarských štátnych vyznamenaní.
Csákymu udelili vysoké maďarské štátne vyznamenanie
19. augusta 2011 (TASR)
Vysoké maďarské štátne vyznamenanie - Stredný kríž Radu Maďarskej republiky s hviezdou –
si dnes v Budapešti z rúk prezidenta Pála Schmitta prevzal bývalý predseda Strany maďarskej koalície (SMK), niekdajší podpredseda vlády SR Pál Csáky.
Ocenenie mu pri príležitosti sobotňajšieho štátneho sviatku krajiny udelil najvyšší maďarský predstaviteľ na návrh premiéra Viktora Orbána ako prejav uznania za "mnohostrannú činnosť v záujme zachovania identity maďarskej komunity na Slovensku".
Na slávnostnom akte, ktorý sa začal v priestoroch budapeštianskeho parlamentu vokálnou verziou maďarskej štátnej hymny, sa zúčastnili popri prezidentovi Pálovi Schmittovi aj ďalší dvaja najvyšší ústavní činitelia krajiny, predseda vlády Viktor Orbán a predseda parlamentu László Kövér.
V skorých večerných hodinách odovzdá maďarský vicepremiér Zsolt Semjén v sídle maďarského zákonodarného zboru aj Cenu Za menšiny, ktorej laureátmi sa v tomto roku stane desať osobností a organizácií z maďarských komunít v zahraničí, vrátane SR, ako aj Chorvátska, Rumunska, Slovinska, Srbska či Ukrajiny.
Jediným slovenským laureátom tejto ceny je v tomto roku maliar József Nagy, ktorého práce figurovali počas nedávneho maďarského predsedníctva v EÚ aj na výstave v priestoroch Európskeho parlamentu vedno s ďalšími troma výtvarníkmi maďarskej národnosti zo SR.
Poznámka redakce: Zatímco u nás řeční sudetští Němci a jejich pomahači o staletích poklidného spolužití Čechů a Němců, na jih od Dunaje maďarští a promaďarští politici vynášejí tisícileté soužití Maďarů a Slováků, případně i Rumunů a Židů.
Zatímco v Německu dostávají „čeští“ politici německé řády, např. Petr Pithart a Karel Schwarzenberg, maďarská vyznamenání získávají „slovenští“ politici, např. Pál Czáky.
Můžeme pozorovat, že na stále větším prostoru se rozehrává zvláštní hra, která některými svými rysy připomíná doby minulé. Herci jsou německé a maďarské menšiny a tzv. vyhnaní Němci a Maďaři.
Tito „vyhnanci“, jak sami tvrdí, mají právo na původní vlast. Takže odsunutí Němci z Československa a jejich potomci na „Sudety“, odsunutí Němci z Maďarska na část Maďarska, odsunutí Němci z Rumunska na část Rumunska, Němci z Ruska zase na část Ruska, jíž obývali, Němci z bývalé Jugoslávie na jimi obývané části Jugoslávie, Němci z Polska na část Polska, Němci z východního Pruska na celé jeho území atd. Takže téměř v celé střední a východní Evropě jsou části jednotlivých států, které jsou původní vlastí Němců tam dříve žijících. Tam by tito Němci měli mít právo se vrátit jako národnostní skupina, která má právo na sebeurčení atd., atd. Jak hrůzné jsou to představy.
Vůbec se však nemluví o tom, jakou úlohu tyto menšiny hrály v průběhu druhé světové války a před ní, o jejich většinovém ztotožnění s nacistickým Německem a boji za nový německý životní prostor.
Současné vládnoucí maďarské elity zase hodlají, zjednodušeně řečeno, sjednotit všechny Maďary, zvláště ty ze sousedních států, do jednoho národního celku. Zase jde o nebezpečnou hru s ohněm.í
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz