Zapolskis Alexander
23.08.2016 - 7:36
Pred štvrť storočím došlo k úplnému rozpadu ZSSR a do súčasnosti to nevieme pochopiť – prečo sa tak stalo? Veď na jeseň r. 1991 za záchranu jednotnej vlasti hlasovalo 77,7 % jej občanov. A už na konci tohto roku vychádzajúc z porážky GKČP mnohé zväzové republiky, kuchtili momentálny stav miestneho hlasovania na ktorých ľudia už skôr žiadali samostatnosť.
Napríklad na Ukrajine, čo chceli žiť oddelene od Zväzu bolo 90 % . A v Armenii až 99%.
Akými dôvodmi miestni vladári mohli ľudu vnútiť svoje republiky, len to, že sa treba ihneď zbaviť „útlaku Moskvy“?. Samozrejme okrem národnej hrdosti, ktorú bolo treba do žemle primiešať ?
Všeobecný dôvod bol jednoduchý – to my živíme celý Sovietsky Zväz. My robíme najviac zo všetkých. A druhé republiky máme povešané na šiji. Akonáhle sa zbavíme od týchto žráčov, budeme žiť nie chudšie, ale tak ako žijú v Európe, či Amerike. .
Utieklo 25 let a je možno previesť prve porovnania. Žijú si lepšie bývalé bratské republiky ZSSR, keď sú teraz hrdo nezávislými štátmi ? Ideme sa na to pozrieť.
VEĽKÝ A MOHUTNÝ
Treba priznať, že na konci svojej histórie, vrátane všetkých vnútorných problémov, bol Sovietsky zväz mohutný, Ako sa o tom hovorilo v spravočníku „Národné hospodárstvo ZSSR“ vnútorný valutový produkt (VVT) Zväzu za rok 1990 bol 1trilion sovietskych rubľov a 1 dolár stál 59 kopejok. Teda nominálny VVT .Zväzu bol 1,7 trilióna dolárov“
Samozrejme sovietsky rubeľ nebol voľne zameniteľný a vo svetovej ekonomike sa počíta skutočná veľkosť VVP podľa parity nákupnej schopnosti (PNS). S ohľadom na to, že za 1 dolár je možno kúpiť kdesi v Číne 1,5 krát viacej tovaru ako v USA, či napríklad v Švajčiarsku, a Nórsku aj 1,5 krát menej.
Preto analytici MMF rátajú že VVP ZSSR podľa parity nákupnej schopnosti bol 2,7 trilióona dolárov, čo bolo 12,1 % svetového produktu !
Experti OON predpokladajú, že moc ZSSR dosahovala 14,2 % svetovej mocnosti a prevyšovala 1,5 x Japonsko, 2 x Nemecko a 3 x Čínu!
V tej istej Ukrajine, či v Pobaltí, Gruzii alebo Moldavsku sa pokúšali z moci ZSSR získať si svoj podiel – dúfali, že budú veľmi serióznymi a váženými štátmi porovnateľné napr. so Švédskom, či Rakúskom. A všetci budú s nimi počítať.
V cifrách to aj tak vyzeralo, Napr. ekonomika len jednej Ukrajinskej ZSR vo výrobe oceli, dolovania uhlia, žatvy pšenice, vrátane ostatných ukazovateľov na jednoho obyvateľa boli srovnatelné s Nemeckou spolkovou republikou – lokomotívou celej EÚ.
Preto sa ukrajinská elita rozhodla z takto bohatého sovietskeho nasliedníctva, čo najskoršie povyberať vecičky a urýchliť výstup z ZSSR, aby sa nemuseli s nikým deliť a žiť a plávať si, ani „šišky v masti“. Ale kde je teraz ta Ukrajina a kde je Nemecko?
EKONOMIKA – AKO AUTOMAT KALAŠNIKOVA
Prečo sa teda ocitli všetky samostatné republiky v pomykove, premrhali bohatstva a nezostali aspoň na tej úrovni ekonomickej moci s ktorou vyšli z ZSSR?
Áno, potom sa sám ZSSR ukázal ako jediný dobre namazaný mechanizmus. Zrozumiteľný a nádejný, ako automat Kalašnikova, kde každý závit v plnil svoju funkciu. Napríklad v Kazachstane a Uzbekistane sa veľký dôraz kládol na pestovanie obilia a bavlny, nakoľko ich klimatické pomery sa k tomu hodili lepšie, ako pahorky Grúzia a Arméniaňe, či bariny bieloruského Polesia. A uzbekistancká bavlna postupovala do textilných závodov „mesta neviest“ Ivanova, a potom ivanovské tkaniny dostali odevné závody v Bielorusku aj v Pobalí.
.
V Litve a Lotyšsku kládli dôraz na rozvoj elektroniky. Bola doba, kedy litovské rádioprijímače VEF, litovské chladničky „Snajge“ a televízory „Šiljelis“ sa rátali za najlepšie v zemi.
Ktorýkoľvek súčasník si mohol na obale prečítať, „kde výrobok zhotovili“. Cukor bol v podstate ukrajinský, šproty boli z Rigy, zemiaky bieloruské – kaukazské a moldavské boli vína.
A čo taká Ruská federatívna republika ? V predstavách prostého Gruzína, Uzbeka, či Estónca toho času bolo mať odtiaľ len tanky, dela, ponorky a atómové bomby. Ešte tak automobily „Žiguli“ (pričom všetci vedeli, že tieto sú v skutočnosti talianske, dobre urobené „ruskými rukami“).
Ale z hľadiska ideológie, veľmi vážnym sa javilo pre rôzne republiky ZSSR vyrovnávanie životnej úrovne medzi nimi. Tak od začiatku tu rástla silná potreba odlíšenia sa, ale k tomu boli potrebné veľké investície a ich nedostatok potom vyvolával čisto politické trenice. Napríklad z baltických republík bola snaha urobiť „vitrínu socializmu“:
ROBOTNÍCI A PRÍŽIVNÍCI
Zo snahy urobiť život v Jerevane, či Kišineve rovnaký ako v Moskve, či Leningrade, ešte v rokoch 1960 až 70 začal vznikať zjavný nesúlad medzi prácou a mzdou za ňu. A ten sa v posledných rokov ZSSR stal neprekonateľným, alebo pri formálnej rovnosti sovietska periféria začala žiť lepšie, ako centrálne ruské regióny.
Keď hovoria o prázdnych regáloch obchodov, ktorá boli zaplnené len jedným druhom pečiva a konzervami – tak tomu bolo hlavne v Rusku, ale ne toho času v Pobaltsku, či na Ukrajine, v Moldavsku a kto vie kde ešte. Ako školák som v ZSSR žil vo Vilniusu a spomínam si na jogurt, ktorý sa málo podobal na to, čo sa pod jeho názvom predáva dneska v pollitrových fľašiach s plechovými poklopmi. Ale bol! A to v tu dobu, kedy moja príbuzná vo Volgograde o ničom podobnom ani nepočula.
Nič menej, aby bola pochopená celá hĺbka nerovnosti medzi republikami ZSSR, treba sa pozrieť do tabuľky, ktorej cifry sa na verejnosti objavili už po rozpadu Zväzu. Je veľmi smutné, že je skrývali z ideologických príčin. Možno pozerajúc na ne, mnohí Zákavkazkí, či pribaltskí ľudia by prehodnotili „výhodnosť odlúčenia sa“ od Sovietskeho stola, za ktorým zaberali tie najlepšie miesta.
Ak vezmeme do úvahy mieru úrovne výroby národného dobra spolu s mierou jeho spotreby u RSFCR za jednotku, potom je pekne vidieť, že:
- V Arménii vyrábali na každého človeka 2x menej a „papkali“ 2,5 x viac
- V Estónsku spotreba na obyvateľa prevyšovala Rusko až 3x
- V Gruzii žili 3,5 x bohatše ako v Rusku, ako by ani neboli vo Zväzu!
Mohli by ste sa divíť tejto masovej skutočnosti, keďže mali prednosť všetky ostané republiky pred „lenivými a večne opilými“ Rusmi? Teda odkiaľ pochádzali tie predstavy? Veď to neboli ľudia z Pobaltia, čo lietali do Voroneže na mäso a Voronež chodil do Pobaltia za suchou klobásou. A miestne elity vo zväzových republikách tento stav samozrejme len podporovali.
A keď sa všeobecná úroveň života v ZSSR koncom 1980 rokov začala znižovať a začalo byť nedostatok jedla, odevov a bytovej techniky u mnohých zrazu „vzĺkol nacionalizmus“ – vraj stačilo kŕmiť cudzích. A ak je Rusko také biedne, znamená to že si prosto neželajú a nevedia pracovať. Oddeľme sa od nich!
Jednoduchým ľuďom neobjasnili to, že chudobnejšie, ako druhé republiky, žilo Rusko preto, že len z každých troch zarobených rubľov s ponechávalo dva a tretí rubeľ – dávalo bratom zo Zväzu.
Všetky ostatné republiky (okrem Bieloruska, ktoré tiež reptalo, ale z kotla ZSSR čerpalo najviac) žili v mnohom na úkor tohto „tretieho ruského rubla“. Kto teda z bývalých republík si žil tak biedne? Poďme to zistiť..
SÚČASNÉ RUSKO JE 1,5 x BOHATŠIE, AKO BOLO SOVIETSKE
Na ekonomiku dopadol rozpad ZSSR veľmi bolestivo. V rokoch 1987-1998 bol pokles väčší ako tretinový od „sovietskej úrovne“. Rad odvetví, napr. textilný a obuvnícky priemysel stratili zdroje suroviny a udržiavali sa len na hrane existencie. Problémy vznikli v raketovom, leteckom priemysle, nakoľko sa ukrajinské motory zrazu stali importom. Aj spoločne vybudované (čítaj – ruské) za ruské peniaze naftové terminály Pobaltska a plynovody Ukrajiny sa ocitli za hranicou a za použitie bolo treba platiť. .
Avšak Rusko ani nie za štvrť storočia stačilo prebudovať ekonomiku a dať jej veľkú samostatnosť. Boli zbudované prevádzky, ktoré sa pred tým nachádzali v zväzových republikách. A Rusko dneska – je jedinou časťou ZSSR, ktorá nielenže nepremárnila sovietsky priemyslový potenciál, ale ho aj zväčšila. Podľa parity nákupnej schopnosti VVP Rusko za rok 2016 má výkon 2,5 trilióna dolárov, čo je 121,9 % úrovne z r. 1991.
Na obyvateľa (podľa údajov Svetovej Banky) prislúcha Rusku 25,4 tis. dolárov, čo je 1,45 x lepšie, ako pred rozpadom ZSSR.
Rovnako je treba priznať, že ruské obyvateľstvo (od času, čo boli rozdelení na chudé a bohaté), začalo žiť lepšie, ako kedysi v ZSSR- Dokonca 1,5 x lepšie.
KAZACHSTAN – MEDZI MEDVEĎOM A DRAKÓNOM
Kazachstan za sovietskej doby so svojím VVP bol medzi trojkou vedenia ZSSR a formálne za 25 let bol schopný zväčšiť svoju ekonomiku, nie síce priveľa, ale z 11,3% na 11,5% vzhľadom k Rusku. Ale toho bolo dosiahnuté len z margo prudkého rastu dobývania nafty a plynu (špeciálne plynu až 5 x). Nakoľko jestvujúc medzi Ruskom a Čínou nemá iné varianty rozvoja.
Tým menej podľa VVP na hlavu obyvateľa, táto bývalá republika Sovietskeho zväzu dosiahla 24,2 tisíc dolárov. Je to trochu nižšie, ako ruská úroveň, ale ironicky povedané, Kazachstan veľmi nerád opúšťal ZSSR. V podstate bol postavený pred tento fakt – spoločného štátu viac nebolo, živte sa ako chcete. A Kazachstanu sa to celkom vydarilo.
OSOBITÁ BELORUSKÁ CESTA
Výsledkom „osobitej cesty“ Bieloruska je jeho druhé poradia za Kazachstánom v hodnotách VVP. Bielorusko má teraz o 425 % menší výsledok, ako je ruský, ale v prepočte na hlavu obyvateľa je len 1,37 x menší od ruského ukazovateľa. Čo je plne dôstojný parameter v porovnaní s ostatnými, napr. s Ukrajinou. Je to skutočnosť Bielorusi žijú 2,5 x lepšie, ako Ukrajinci!.
Problémy Minská sú typické pre všetky „priemyslovo rozvinuté sovietske republiky“. Kedysi pozerajúc na MAZ, minský závod chladničiek, na NPO „Horizont“ (televízory) a mnohé iné stĺpy priemyslu, čo vytvárali povesť veľkosti tohto hospodárstva. Vtedajší vodcovia, keď sa zišli v Bielovežskej pustine začiatkom 1990. rokov sväto verili v samostatnosť bieloruskej ekonomiky. Avšak ukázalo ak jej značný podiel závisí na konečnom montážnom cykle. A svoje surovinové zásoby republika nemá. A nafta a plyn nie sú bližšie ako v prístavoch Pobaltska.
A tak Bielorusom sa treba teraz „vykrúcať“ – konkurovať svojim traktormi, motormi i chladničkami s monstrami svetového priemyslu. A Bielorusi nezatvorili, na rozdiel od Pobaltia, ani jeden veľký závod. Áno aj poľnohospodárstvo držia na úrovni.
UKRAJINA U ROZBITÉHO KORYTA
Ukrajina v okamihu rozpadu ZSSR bola jednou zo silných zemí Európy. Ovládala tretinu (!) priemyslovej moci Sovietskeho zväzu a jej vtedajší VVP bol o 29,8 % vyšší ako bol Ruska: Ukrajina mala raketové strojárenstvo, letecký, automobilový a kovoobrábací priemysel, rozvinutú metalurgiu, naftový spracovateľský priemysel i naftovú chémiu. Najlepší v ZSSR centrum stavby lodí v Nikolajevu dovoľovalo pozerať sa na iných zvrchu.
A aký je teraz výsledok? Podľa VVP za rok 2015 (339 miliónov dolárov podľa PPS) je Ukrajina jednou z najchudších zemí sveta, dokonca stojaca na pokraji hladných vzbúr Venezuela, ktorý má VVP 1,5 x väčší ako Ukrajina.
No lepšie bude porovnanie s Ruskom. Pred 25. rokmi Ukrajina mala 1/3 obyvateľov ako Ruská federatívna republika a vytvárala aj jej 1/3 VVP. Dneska ekonomika Ukrajiny produkuje len 8,8 % od ruskej a VVP Ukrajiny prepočítaný na hlavu obyvateľa je 7,5 tis. dolárov oproti Rusku 24,5 tis dolárov.
POBALTSKÍ „TYGRI“ – ZBEDOVANÍ, ALE HRDÍ
Hlavnou víziou samostatnosti Pobaltska bolo presvedčenie, že sa v priebehu dvoch rozpočtov bez ZSSR vyrovnajú Švajčiarsku. No, za všetky vidy „úspešnosti“ hovorí za 25 let dosiahnuté hodnoty VVP, ktorými prekonali sankciami pridusený ruský VVP. Pravda formálne skutočne prekonali. Za minulý rok 2015 prekračuje úroveň života ruský stav v Litve o 11,24 % v Estónsku o 12,2 % a len v Lotyšsku bol čosi nižší údaj ako v Rusku – celkom o 2,8 %. Avšak diabol, ako je známe spočíva na drobnostiach. Keď budúci pobaltskí tygri odchádzali zo ZSSR, úroveň spotreby v Litve bola 1,97 x , v Lotyšsku 2,27 x a v Estónsku 3,03 x lepšia ako v Rusku. Takže tam fakticky rastie samo negatívum procesu osamostatnenia.
Priemysel v Pobaltsku nezostal žiaden „Šiljelisa“, VEF, Závod otepľovacej techniky znamenité VENTA a RAF, nič z toho už tam nie je dokonca poľnohospodárstvo, ktorým sa Pobaltsko velmi hrdilo a ktoré prežíva hladové doby. V Európe odbytište nenašlo a vlastná spotreba je mikroskopická. Dopyt a parazitovanie na ruských tranzitných exportních tokoch sa tiež skončili. Rusko si teraz buduje svoje prístavy. Fakticky všetka súčasná prosperita Pobaltska sa drží nad vodou európskymi dotáciami, ktoré sa por.2019 skončia tiež.
GRUZÍNI A MOLDAVANIA – REKRDMANI PÁDU DO HĹBÍN
Pre ostatné republiky, položme si ruku na srdce je možné povedať jediné – časy ich ekonomického šťastia sa skončili akurát s ich vstupom do nezávislosti.
Ak dôchodok VVP na hlavu obyvateľa Arménie v ZSSR 2,5 x prevyšoval ten ruský, pák dneska predstavuje len 33 % z neho.
Azerbajdžanci v ZSSR žili 1,4 x bohatšie ako Rusi a dneska – len pomaly sa doťahujú na úroveň 70 % úrovne Ruska
Gruzíni upadli ešte hlbšie. V ZSSR bola úroveň ich spotreby najväčšia z republík – 3,5 x prevyšovala ruský ukazovateľ, dneska táto cifra obnáša len 27,9 % z neho.
V Moldavsku je stav ešte smutnejší – mali 113,5 % a dneska len 19,6 % ruskej úrovne.
Chápu vlastne „bývalé sovietske“ republiky, čo vlastne stratili? Súdiac, podľa všetkého – áno. Práve preto sú ochotné tak zúfalo miešať údaje. Napr. zrovnávať menovité ukazovateľ VVP „vtedy a teraz“, pričom základy výpočtov vtedy boli iné.
O GROŠÍKY NEŠLO – PRAVA MOLODCI
Vo všeobecnosti, ak sa tancuje „pri piecke s veľkým obsahom“, potom najsamprv k otázke: Kto koho kŕmil v kedysi spoločnom štáte? – Tu je odpoveď jednoznačná. Keď to všetko porátané v penězoch potom poznali všetcí, že vysoká úroveä blahobytu republik „za sovietov“ sa zabezpečovala predovšetkým na ruský účet. Ako náhle táto podpora zmizla, žačali sa všetky ekonomiky republik „vzdúvat“. Pričom, by sa niektoré z republík v číslach VVP mohli pochlubiť rastom ekonomíky, ale v prepočte dôchodku na hlavu obyvateľa mimo kasu ztratili všetko. Dokonca aj také úspešné ako Litva a Estónsko.
A to dáva uspokojivú odpoveď na druhú otázku
:Vyhrali republiky rozvalením ZSSR, áno či nie? Začali lepšie žiť, keď sa zbavili „udidla“ Moskvy? Ak hodnotíme podľa čísiel, potom vyhralo len Rusko. Aj keď to morálne, najmä na Rusov udrelo najsilnejšie. Čiže všetky ostatné republiky prehrali.
Pričom tie krajiny bývalej „sovietskej rodiny“, ktoré neboli „hajzlami“ vo vzťahoch s Ruskem a snažili si zachrániť hospodárske zväzky s ním, ako Kazachstán a Bielorusko – rozpadom ZSSR boli zasiahnuté menej. A ten, kto utekal zo Sovietskeho zvúzu v prvých radoch, preklínajúc Moskvu a rozbíjajúc všetky zväzky s ňou, papká si dneska naplno svoju “nezávislosť z prázdneho prasklého taniera.
Аlexander Zapolskis
Zdroj http://rusnext.ru/recent_opinions/1471927005
Přišlo e-mailem