Reagan, Jan Pavol II.Pred 30-timi rokmi, 7 júna 1982 sa vo Vatikáne uskutočnila jedna z najvýznamnejších udalostí novovekej histórie – stretnutie prezidenta SŠA Ronalda Reagana ( syna horlivého katolíka z Írska) s rímskym pápežom Jánom Pavlom II. ( v civile Poliakom Karolom Wojtylom). Skoro hodinový rozhovor sa vtedy viedol hlavne o Poľsku a „sovietskej vláde“ vo Východnej Európe. Výsledkom tohto stretnutia prezidenta SŠA a hlavy rímsko-katolíckej cirkvi bolo to, že došlo k dohode o uskutočnení spoločnej tajnej operácie, ktorej cieľom bolo „urýchlenie rozpadu komunistického impéria“. Richard V. Allen, ktorý bol vtedy poradcom amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti, neskoršie v tejto súvislosti povedal: „Bolo to jedno z najvýznamnejších spojenectiev všetkých čias“.
Aby toto spojenectvo získalo ideologický rámec, Reagan hneď nasledujúceho dňa vystúpil v Londýne so zásadným prejavom, v ktorom vyhlásil „križiacke ťaženie“ proti „impériu zla“. Potom nasledoval špeciálny prezidentský dekrét, ktorým bol rok 1983 vyhlásený za „Rok Biblie“. (Toto riešenie bolo potvrdené 18 apríla 1983, kedy Ján Pavol II. prijal takmer kompletnú delegáciu – okolo 200 osôb – jednej z najvplyvnejších parapolitických organizácií planéty, Trilaterálnej komisie). Takto sa následne spustený „Drang nach Osten“ stal symbolickým nástupcom prvého „križiackeho ťaženia Germánov proti Slovanom“ vyhláseného v roku 1 147 pápežom Eugenom III.
Za centrum všetkých operácií „nových križiakov“ bolo vybrané Poľsko. Reagan aj Wojtyla boli presvedčení o tom, že ak Vatikán a SŠA spoja svoje úsilie zatlačiť na poľskú vládu a všestranne podporia v Poľsku nezákonné hnutie „Solidarita“, bude možné vyrvať Poľsko zo sovietskeho bloku. Pod egidou prezidenta SŠA a rímskeho pápeža bola založená široko rozvetvená sieť, ktorá začala dotovať a ideologicky riadiť „Solidaritu“. Cez ňu začali do Poľska prúdiť peniaze z CIA, Národného fondu demokracie SŠA (The National Endowment for democracy) a rovnako tak z tajných účtov Vatikánu. Kľúčovými osobnosťami zo strany SŠA boli riaditeľ CIA William Casey a bývalý veliteľ ozbrojených síl NATO v Európe Alexander Haig (ktorého brat, páter Haig, zastával vysoký post v hierarchii „Pápežskej gardy“ , v ráde jezuitov) – obidvaja boli členmi Rádu Maltézskych rytierov.
Je treba zdôrazniť, že strategické spojenectvo medzi Washingtonom v osobe Reagana a Vatikánom v osobe Jána Pavla II. a tiež medzi riaditeľmi spravodajských služieb Williamom Caseym (CIA) a Luigim Poggim (rozviedka Vatikánu, ktorú západní pozorovatelia nazývajú „Svätou alianciou“), bolo ustanovené ešte niekoľko týždňov pred slávnostným obradom reaganovej prezidentskej prísahy v Kapitole, ktorý vyhral voľby aj vďaka silnej podpore voličov z radov katolíkov. Ku koncu roku 1980 spojenectvo medzi SŠA a Vatikánom v poľskej otázke osobne zabezpečovali Zbigniew Brzezinski a vedúci oddelenia propagandy Vatikánu kardinál Jozef Tomko, ktorý tiež viedol vatikánsku kontrarozviedku Sodalitium Pianum ( do času spojenia obidvoch spravodajských služieb Vatikánu do jednej Jánom Pavlom II. , ktorej riaditeľom sa stal Luigi Poggi).
Poľskí kňazi a predstavitelia amerických a európskych „nezávislých“ odborových zväzov a rozviedok predávali „človekovi z ľudu“ Lechovi Walensovi a iným lídrom „Solidarity“ strategické odporúčania, ktoré odrážali predstavu a myšlienkový pochod ako Vatikánu, tak aj reaganovej administratívy. Vybratý v správny čas a pripravovaný k svojmu diabolskému poslaniu „elektrikár-mechanik“ Walesa pracoval v lodenici v Gdaňsku iba niekoľko mesiacov. Bolo to však nevyhnutné pre vytvorenie obrazu „človeka z ľudu“. Dovtedy sa „vodca národa“ spolu s rodinou desať rokov nachádzal v zaopatrení cirkevného spoločenstva, alebo ako sa hovorilo za sovietskych čias, priživoval sa u nich. Jeho aktivity osobne riadil šéf vatikánskej rozviedky cez svojho agenta, poľského duchovného jezuitu Kazimíra Pzsidateka.
Pszidatek na začiatok dostal úlohu založiť skupinu poľských duchovných, ktorí by potenciálne mohli preniknúť do kruhov štrajkujúcich a odborových štruktúr, medzi ktorými bol náhle založený odborový zväz Lecha Walesy. Ten dostal názov „Solidarita“ a stal sa predmetom osobitnej pozornosti. Každý večer agenti v sutanách podávali správy z údajov „z prvej ruky“ získanými z besied s robotníkmi a inými duchovnými. Jedným z najviac informovaných informátorov bol Henrik Jankowski – kňaz Cirkvi Svätej Brigity, z farnosti, v ktorej prebýval Walesa v Gdaňsku. Okrem iného, Pzsidatek presvedčil Walesu dosadiť do vedenia „Solidarity“ redaktora katolíckych novín „Wiez“ Tadeusza Mazowieckeho a historika Bronislawa Geremeka. Od tohto momentu, podľa názorov západných pozorovateľov, „protestné hnutie prešlo pod kontrolu cirkvi“.
V opačnom smere, to jest do Washingtonu a Vatikánu išla informácia nie len cez „cirkevných otcov“, naverbovaných odborových aktivistov a predstaviteľov „Solidarity“, ale aj cestou „piatej kolóny“, čiže agentúry, ktorá sa nachádzala priamo v poľskej vláde a na ministerstve obrany (jedným z najefektívnejšie pracujúcich agentov Vatikánu po dobu 11 rokov bol adjutant generála Jaruzelského, plukovník poľského generálneho štábu Ryszard Kuklinski).
Člen výboru Snemovne predstaviteľov rozviedky SŠA Henry Hyde neskoršie povedal: „…v Poľsku sme robili všetko čo sa robí v štátoch, kde chceme destabilizovať komunistickú vládu a zvýšiť odpor voči nej. Uskutočnili sme podporu zásobovania, v tomto prípade technického, vo forme nelegálnych novín, rádiových prenosov, propagandy, peňazí, inštrukcií na založenie organizovaných štruktúr a druhých prostriedkov. Udalosťami vo vnútri Poľska boli inšpirované analogické hnutia v iných komunistických krajinách Európy“.
Svedectvo amerického novinára Carla Bernsteina, ktorý skúmal vzťahy medzi Vatikánom, Washingtonom, poľskou katolíckou cirkvou a hnutím „Solidarita“ v 80-tych rokoch (uverejnené v článku „Svätá aliancia“ v newyorských novinách Times): „Americké veľvyslanectvo vo Varšave sa stalo vedúcim centrom CIA v komunistickom svete a to po všetkých stránkach najefektívnejším… Casey sa stal hlavným architektom vo vzťahu k politike Poľska. Súčasne sa Richard Pipes a spolupracovníci Rady národnej bezpečnosti SŠA zaoberali prípravou projektov plánovaných sankcií“.
„Konečným cieľom bolo uzbrojiť Sovietov a uvaliť na nich vinu za vyvolanie vojnového stavu“ – konkretizuje sám Pipes. „Otázka sankcií sa rozpracovávala spolu s tajnými službami. Hlavná úloha bola v tom, aby sa uchovala pri živote „Solidarita“, ktorá sa zabezpečovala peniazmi, spojením, technikou… V prvých momentoch krízy Reagan vydal rozkaz, aby Jánovi Pavlovi II. s maximálnou mierou operatívnosti prichádzali výsledky americkej rozviedky… Všetky základné rozhodnutia Reagana, Caseya, Clarka sa prijímali v tesnom kontakte s Jánom Pavlom II…. V tých časoch sa vo Washingtone založili tesné vzájomné vzťahy medzi Caseyom, Clarkom a arcibiskupom Laghim“.
Robert McFarlain, bývalý zástupca Clarka a Haiga, potvrdil: „Všetko, čo sa týka Poľska, šlo mimo normálnych kanálov štátneho departmentu, išlo to cez Caseya a Clarka… Vedel som, že sa stretávajú s Laghim a že Laghi musel byť prijatý u prezidenta… Čo sa týka Laghiho, práve on, šesť krát sa objavil v Bielom dome na stretnutí s Clarkom a prezidentom. Tu je svedectvo samotného Laghiho: „Moja úloha spočívala v tom, aby som uľahčil spojenie medzi Vernonom Waltersom a Svätým otcom. Svätý otec svojich ľudí poznal. Situácia bola neobyčajne zložitá a bolo potrebné navonok hrať na ľudské práva, náboženskú slobodu a ako podporovať „Solidaritu“… Hovoril som: Počúvajte Svätého otca, v tejto oblasti máme 2000-ročné skúsenosti“.
Tu urobíme malú odbočku a ujasníme si, o akej „skúsenosti“ to hovoril katolícky arcibiskup. Podstata je v tom, že termín „propaganda“ ako špecifický druh zloženého (informačného a možného fyzického) javu s cieľom zvýšiť vplyv moci vniesla do praxe menovite cirkev. Toto slovo bolo v dnešnom ponímaní vyslovené 6. Januára 1622, keď Vatikán založil ako prvý v ľudskej histórii „ministerstvo pravdy“ – špeciálne štruktúrovaný útvar pre posilnenie boja za svoj ideologický a politický vplyv. V názve tohto špeciálneho oddelenia, ktorý sa stal jedným zo vzorov dnešných spravodajských služieb, ktoré sa zaoberajú súborom informácií spravodajského charakteru po celej Európe, bolo použité slovo „propaganda“.
Bývalý viceprezident SŠA A. Haig nedávno vyhlásil: „Bez akýchkoľvek pochýb, informácia, ktorú tu dodal Vatikán, absolútne prekonala našu vo všetkých parametroch – po stránke obsahu i operatívnosti.“ Wojciech Adamiecki, zodpovedný za organizáciu ilegálnych publikácií „Solidarity“ rozprával: „Cirkev hrala v pláne podpory „Solidarity“ prvoradú úlohu aktívne i tajne… Tajne – podpora politických udalostí, dodávka tlačiarenských zariadení všetkých typov, zabezpečenie podmienok na tajné stretnutia a mítingy, príprava demonštrácií“. (CIA sa delila s kardinálmi s informáciami, ktoré boli odpočuté z telefónnych rozhovorov latinskoamerických duchovných a biskupov, obsahujúce názory opozičných síl v ich krajinách).
Hovorí kardinál Silvestrini, bývalý zástupca štátneho sekretára Vatikánu: „Naša informácia o Poľsku žila na veľmi dobrom základe, keď biskupi udržovali priame kontakty so svätým stolcom a „Solidaritou“. Hovorí Bernstein: „Na území Poľska založili kňazi spojovaciu sieť, ktorá bola využívaná medzi kostolmi, v ktorých sa ukrývali mnohí vodcovia „Solidarity“… Všetky kľúčové osoby v tejto akcií boli nábožní katolíci – šéf CIA W. Casey, R. Allen, Clark, Haig, Walters, Wiliam Wilson“.
Čítajúc všetky tieto odhalenia, niekto si môže pomyslieť, že tajné operácie, ktoré vo svojom dôsledku spôsobili „najväčšiu geopolitickú katastrofu XX. storočia“ sú už minulosťou. Ani zďaleka! Činnosť „nových križiakov“ neskončila ani dnes, no to už je iná história..
zdroj: Фонд Стратегической Культуры
autor: Nikolaj Mališevskij
preklad pre Spoločný Blok: Tibor Korečko
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz