Povedať prepáč a pykať
27. mája 2013 - (Štefan Hríb - Týždeň)
Keď sme minulý týždeň vyšli s dvojjazyčnou obálkou a niektorými textami, vedel som, že príde aj nevôľa. Ale prekvapilo ma, z akých strán prišla. Prvá obálka s textom Slováci, prepáčte! a posledná s titulom Bocsánat, Magyarok! spolu s dvoma textami, v ktorých sa László Surján z Fideszu ospravedlnil nielen za maďarizáciu, ale aj za maďarskú aroganciu a pocit kultúrnej nadradenosti voči Slovákom, a ja som vyjadril ľútosť nad brutalitou Trianonu a Benešových dekrétov voči Maďarom, vyvolali niektoré pozoruhodné reakcie. Slovenské médiá a elity Surjánov postoj buď odignorovali, alebo ho bez citovania zhodili. Mimoriadne nenovinársky sa zachoval denník SME, ktorý bez základného spravodajstva o slovách podpredsedu Európskeho parlamentu uverejnil iba komentár, v ktorom vylúčil Surjána z okruhu ľudí, ktorí by mohli k zmiereniu prispieť a čokoľvek vážne povedať. A zväčša liberálne elity, ktoré inak o humanizme a vciťovaní sa zoširoka rečia, tie zborovo mlčali. Lebo, veď Surján je kresťanský demokrat, všakáno... Ale nie je to problém liberálov. Hlboko veriaci protestant, bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš, v reakcii na sociálnych sieťach napísal, že mi chýba poznanie historických súvislostí Trianonu a že zmeniť sa musia Maďari, inak sa nič nedá robiť. Lebo veď my brvno v oku nemáme, všakáno... Ale nie je to dokonca ani výlučný problém nás Slovákov. Pál Csáky vo svojom blogu rovno napísal, že som ako Fico, pretože chcem dobré vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, ale na maďarskú menšinu u nás kašlem. Lebo veď sa nepoznáme dlhé roky a nevieme, čo kto robil pri Dzurindovom podraze s územným členením Slovenska, či pri Hedvige Malinovej, všakáno... Nestačím sa diviť, čo spôsobí, keď jeden Slovák povie, že aj na Maďaroch boli vykonané krivdy a jeden Maďar odpovie, že cíti krivdy vlastného národa na Slovákoch. Nechcem byť nespravodlivý, ale zatiaľ som z toho vyrozumel iba toto: ešte aj tá progresívnejšia časť Slovákov pripúšťa akékoľvek kroky k zmiereniu iba vtedy, ak ich robia oni samotní. Neviem, či je to nadutosť, alebo zištný záujem kruhov tolerancie, alebo len závisť, ale je to smutné poznanie. A to, že časť našich Maďarov, narcisti typu Csákyho, nepripúšťa žiadne zmierenie, len svoje klamavé ja, je bez publikovateľného vysvetlenia. Nevôľu som očakával, jej smer nie. Ale aspoň viem zasa o kúsok viac. Medzi Slovákmi a Maďarmi je hlboký problém, aj v každom z nás zvlášť, ale o to zaujímavejšou výzvou je naša budúcnosť.
Dôležité gesto zmierenia
A voľaktorý deň sa stalo aj to, že známa osobnosť Fideszu, László Surján, odovzdal vyznamenanie za prácu, vykonanú v záujme slovensko-maďarských vzťahov, Štefanovi Hríbovi. Ten ho prijal a napísal Lászlóovi Surjánovi ospravedlňujúci list, v ktorom popri iných veciach uviedol aj neuralgické body slovensko-maďarských vzťahov. Na to všetko potom aj Surján napísal ospravedlňujúci list a uviedol hriechy Maďarov. Tak toto je skutočne zarážajúce, koktal istý menšinový politik. Bol by som zvedavý na to, či Orbán o tejto veci vedel, pokračoval. Všeobecný zmätok dobre charakterizuje článok, v ktorom istý maďarský menšinový blogerský vodca vyjadruje svoju mienku o veci. Ide o to, že Surján vo svojom liste spomína také maďarské hriechy, ktoré by priemerný človek maďarskej národnosti nemohol bez obáv zo zhnusenia, opľutia, ba vylúčenia zo spoločenstva ani len napísať, nieto ešte, aby sa za ne ospravedlňoval. Lenže Surján nie je obyčajný maďarský smrteľník. On je podpredsedom EÚ, poslancom Fideszu a ešte si možno predstaviť, že je aj Šéfovým priateľom. A vtedy je možné aj to, že Šéf predsa len o celej veci vedel. A keď je to tak, nuž vtedy musí prísť Čuš, však veru?! Nuž, čo urobí v takomto prípade maďarský blogerský vodca na Slovensku? Namiesto kritiky Surjána sa pustí do Hríba, obviní ho zo zámerného prekrúcania, a potom mu vysvetlí, ako treba správne chápať maďarské dejiny. Na konci článku vysloví, že Hríb je „v maďarskej otázke” na Ficovej úrovni. Čiže z celého nerozumie nič. Ale ostaňme pri podstate. Poldruha roka existuje tandem Orbán - Fico, a predsa nevypukla medzi dvoma krajinami vojna. Je bezproblémový, dalo by sa povedať, nudný mier. Pravda, väčšina ľudí dobre vidí, že vo vzťahu dvoch krajín sa neuskutočnilo žiadne zásadné opatrenie, ale Fica ani Orbána sa nikto neodváži kritizovať alebo im povedať, že sú vlastizradcovia. A keby to niekto aj povedal, ani vtedy by sa nestalo nič, veď pozícia obidvoch premiérov je stabilná ako žula. A to sa veru ešte za dvadsaťštyri rokov nestalo. A ako sa tak na to pozerám, títo dvaja budú ešte päť-šesť rokov určovať priebeh dejín na oboch stranách Dunaja. Z toho všetkého sa natíska otázka, čo sa stane vtedy, ak rozličné príčiny a okolnosti (tlak zo strany EÚ, hospodárska situácia, sociálne problémy a podobne) dvoch Vodcov predsa len donútia, aby začali vyjednávať? Na to by som odpovedal, že tou formou, akou riadili veci počas uplynulého poldruha roka, sa už v žiadnom prípade nesmie ďalej pokračovať. Usporiadanie slovensko-maďarských vzťahov nemôže závisieť od „panského huncútstva” dvoch premiérov, teda od toho, či práve majú, alebo nemajú náladu diskutovať. Môžu hovoriť hocičo, problémov je dosť a všetko sa predsa nedá pozametať pod koberec len preto, že oni sa rozhodli, že teraz sa nepovadíme! Treba zodpovedne rokovať, tak ako de Gaulle a Adenauer.
Vízia spoločnej budúcnosti
27. mája 2013 - (František Mikloško - Týždeň)
Ostatné vystúpenia Štefana Hríba v Budapešti pri preberaní medzinárodnej Ceny zmierenia a spolupráce, a následne na stránkach .týždňa, týkajúce sa vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi, a potom odpoveď podpredsedu Európskeho parlamentu, kresťanského demokrata Lászlóa Surjána, vyvolali veľkú pozornosť a nádej. Chcel by som v tejto súvislosti vysloviť niekoľko mojich pohľadov na vzťah a spolužitie Slovákov a Maďarov na Slovensku i v Európskej únii. Slováci a Maďari majú spoločné dejiny. Každý iný pohľad na Slovensku vedie k frustrácii a zbytočnému napätiu. Svätý Štefan bol aj mojím a naším slovenským kráľom. Kým príchod Cyrila a Metoda znamená pre nás vznik písma, liturgického jazyka a prvých literárnych diel, a teda prvé náboženské a kultúrne sebauvedomenie, nasmerované k Rímu, vznik uhorského štátu na čele s kráľom Štefanom, nás definitívne ukotvuje v západnej civilizácii a robí nás Slovákov už navždy účastnými na stredoeurópskych dejinách. Robí nás už navždy účastnými aj na spoločných udalostiach, kultúre a mentalite, ktorá viac ako geografické hranice určuje priestor, ktorý voláme stredná Európa.
Kritiku si necháva pre seba
O chýbajúcich vedomostiach zo slovenskej strany svedčí už len rozplývanie sa nad Surjánovou odvahou, s akou priznáva maďarizáciu či slovanské termíny prevzaté do maďarčiny. Surján doma nemôže zostať „osamotený a vysmiaty“, ako sa obáva Hríb. Jednak preto, lebo v maďarskom kontexte nehovorí nič nové, o čom by seriózni maďarskí vedci nehovorili už dávno a nepomenovali to dokonca prísnejšie aj presnejšie. Problém je rovnaký ako na Slovensku, že tieto názory a vedomosti najmä mladších odborníkov nemajú v praxi vplyv na zmýšľanie väčšiny a na politickú elitu. S tým súvisí druhý dôvod, prečo doma Surján nezostane osamotený. Svoju kritiku na adresu vlastného národa si necháva najmä pre slovenských partnerov. Ak by chcel niečo zmeniť na maďarskom uvažovaní, mal by na to ako vládny politik nekonečné množstvo príležitostí. Tie však radšej necháva nevyužité. Musel by totiž bojovať najmä s vlastnými spolustraníkmi, ich sympatizantmi a straníckymi médiami. Oni sú dlhodobo hlavnými šíriteľmi maďarskej národnej mytológie, nacionalizmu, xenofóbie, pocitu ublíženosti a nadradenosti zároveň. Proti nim sa Surján nikdy nepostavil a nepostaví, lebo by prišiel o živobytie. Nikdy nebude kritizovať nič, s čím by naozaj mohol naraziť, napríklad uzákonenie dvojakého občianstva, navyše bez akejkoľvek snahy o rokovania so susedmi, či spochybňovanie hraníc, zaznievajúce priamo či nepriamo už aj z radov Fideszu. A najmä ich nikdy nebude kritizovať adresne. Jeho predstavenie sebareflexie schopného Maďara je určené len pre dôverčivé zahraničie. Niežeby Maďari schopní sebareflexie neboli a nebolo by ich veľa, rovnako ako sa nájde veľa takých Slovákov. Nie sú však medzi dnešnými maďarskými vládnymi politikmi a ich poskokmi. O Hríbových zásluhách pri odovzdávaní Surjánovej Ceny zmierenia a spolupráce rečnil zástupca šéfredaktora denníka Magyar Nemzet, maďarského variantu niekdajšej mečiarovskej Slovenskej republiky, rovnako servilnej voči vládnej strane, sprostej k jej kritikom, rovnako nacionalistickej a prežívajúcej zo zneužitých verejných peňazí. Dobre pritom určite zneli jeho slová o hľadaní pravdy a vzájomnej úcte.
Podpredseda EP sa ospravedlnil Slovákom, aj po maďarsky
Podľa Surjána je nutné konfrontovať sa s chybami po Trianone
21. mája 2013 - (tasr)
Na Slovensku sa ešte nikdy nestalo, že by sa v tamojšom periodiku objavili súčasne články v slovenskom i maďarskom jazyku. Bratislavské periodikum Týždeň v pondelok zverejnilo články podpredsedu Európskeho parlamentu Lászlóa Surjána (Fidesz) a šéfredaktora Týždňa Štefana Hríba adresované navzájom v súvislosti so slovensko-maďarským zmierením. Dvojjazyčnému vydaniu periodika, čo je bezprecedentný krok na slovenskom mediálnom trhu, predchádzalo vystúpenie Hríba 10. mája v Budapešti po tom, čo prevzal Cenu zmierenia a súdržnosti. Cenu udelilo Hnutie zmierenia Charta XXI, ktoré bolo založené v roku 2010 s cieľom vysloviť sa proti každej forme nenávisti. Hríb vtedy v súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi hovoril o nutnosti vzájomného odpustenia a hľadania ciest vedúcich jeden k druhému. Surján v článku nazvanom Priateľské slová Štefanovi Hríbovi napísal, že „nadišla príležitosť, aby sa začal budujúci dialóg”. „Pre nás je Trianon tragédiou, pre víťazov dôvodom k oslave. Úloha je obrovská: musíme vybudovať most medzi tieto dva pocity,” uviedol podpredseda EP, podľa ktorého je potrebné sa konfrontovať s násilnou maďarizáciou v druhej polovici 19. storočia, ako aj s chybami po Trianone. „Existuje vysvetlenie na naše chyby, čo nás ale neospravedlňuje. Máme sa za čo ospravedlniť Slovákom, čo teraz aj robím. Viem však, že v tejto otázke takisto neexistuje konsenzus, ako nebol ani v prípade podobného vyjadrenia Mikloška,” napísal Surján na margo slov niekdajšieho predsedu slovenského parlamentu Františka Mikloška, ktorý sa v 90. rokoch minulého storočia ospravedlnil Maďarom za krivdy v období rokov 1945-48.
Oslovma.hu
Poznámka redakce: Smiřování probíhá podobně jako u nás. Politicky angažovaní křesťané se do něho zapojují i církev svatá. Slovenská národní strana ji kritizuje, že ve slovenské televizi proběhla mše v maďarštině, ale na druhé straně někteří slovenští katolíci, žijící na jihu Slovenska, nemohou slyšet slovo Boží ve slovenštině. V chrámech zní maďarština. O jmenování biskupa, Maďara, pro jižní Slovensko, nechce SNS nic slyšet. Aktivní slovenští usmiřovači získávají v Maďarsku uznání i ceny.
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz