Daniela Devinska
Ak príde na lámanie juhoslovenského chleba, budeme sa len bezmocne pozerať, ako nám ho odtŕhajú od úst. K autonómii, samospráve alebo nezávislosti rozhodovania maďarskej národnostnej menšiny o sebe chýba už len niekoľko (k)rokov v čase a priestore. Zákon o menšinových samosprávach a zákon o postavení národnostných menšín sú už dávno pripravené, nedávno boli aj odprezentované verejnosti na južnom Slovensku. V súčasnosti prebieha implementácia zákona o používaní jazykov národnostných menšín, v skutočnosti druhého štátneho jazyka a jeho odbornej terminológie vo verejnej správe na juhu republiky. Celý proces smerujúci k vrcholnej nezávislosti maďarskej menšiny na južnom území SR môže prebehnúť do ôsmich až desiatich rokov. Koľkí z nás majú informácie, kedy môže vzniknúť autonómia? Koľkí z nás vedia, aké zákony sú na to potrebné? Väčšina z nás iba vníma, že sa opäť schvaľujú akési zákony pre maďarskú menšinu, ale o tom, aké súvislosti spolu vytvárajú, už nemáme prehľad ani dostatok poznatkov. Preto väčšina z nás nevie, že tu nejaké riziko môže existovať a ako sme k nemu blízko. Kým sa nás citeľne a bytostne netýkajú kroky etnickej menšiny, nevyhodnocujeme situáciu ako rizikovú. Ak však príde na lámanie juhoslovenského chleba, budeme sa len bezmocne pozerať, ako nám ho odtŕhajú od úst. Tretí sektor sa o národnú otázku nestará a pre tento cieľ nie sú podchytené ani masy obyvateľov. Politické strany s výraznejšou národnou orientáciou sú z parlamentného diania vyradené, iné subjekty nemajú dostatočné kompetencie ani silný hlas, alebo sú príliš roztrieštené. Dnes nekonáme a zajtra bude neskoro. Nápad vládneho Smeru-SD dosadiť za splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny príslušníka maďarskej minority je ideálnym riešením, ako umocniť používanie druhého štátneho jazyka na južnom Slovensku a zosilniť maďarizačný tlak už aj na slovenské obce s drvivou väčšinou Slovákov.
Tento krok Smeru, jeho neschopnosť odstrániť protiprávny stav a zaviesť zákony zrovnoprávňujúce väčšinovú kultúru s etnickou menšinou, nás vedie míľovými krokmi k osamostatneniu južného Slovenska. Splnomocnenec prostredníctvom zákona o používaní jazykov národnostných menšín prikazuje slovenským obciam, kde má minorita na juhu používať iný ako štátny jazyk. Tento zákon má za úlohu zaviesť používanie etnického jazyka predovšetkým v regiónoch so slovenskou väčšinou, rozšíriť oblasť jeho používania, zmeniť dobrovoľnosť jeho používania na príkaz a tým mu dať taký istý status, aký má štátny jazyk. Zákon o menšinových jazykoch nie je zďaleka naplnený. Slovenské dediny a mestá na južnom Slovensku, v ktorých žije minimálne 15 percent príslušníkov maďarskej menšiny, ale aj obce s menšinovým slovenským obyvateľstvom ešte stále neprodukujú všetky písomnosti, tlač, názvy a oznamy dvojjazyčne, úrady nevybavujú občanov aj v menšinovom jazyku, pretože neovládajú odbornú terminológiu. Ale strach z premárnených (k)rokov ich ženie konať dvadsaťštyri hodín denne. A tak majú už dnes slovensko-maďarskí úradníci na južnom Slovensku na stole terminologické slovensko-maďarské slovníky. Ani Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR akosi ešte stále nie je ochotné podriadiť sa zákonu o menšinových jazykoch a povoliť umiestňovanie aj maďarských názvov na staničné budovy v duchu nekonečného súcitu s maďarskou menšinou a ignorancie zákona o dráhach. Nátlak na kompetentné orgány vyvíjajú utláčaní príslušníci už niekoľko rokov. No podľa ústretového postoja viacerých zainteresovaných strán slovenských a českých železničných spoločností si môžu povedať, že na tento krok sa im oplatilo čakať. Týmto sa značkovacie procesy maďarskej menšiny na južnom Slovensku a proces uplatňovania druhého potenciálneho štátneho jazyka priblížia k svojmu záveru. Cieľom pritom nemusí byť definovanie maďarského jazyka ako štátneho, na začiatok a z opatrnosti sa môže nazývať aj regionálny jazyk v zátvorke so statusom štátneho jazyka. Predškolské, základné, stredné a vysokoškolské vzdelávanie maďarskej menšiny vo svojom jazyku je geograficky pokryté na celom území južného Slovenska. Tento proces sa z geografického hľadiska skončil vlaňajším vznikom Ústavu maďarského jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite. Vzdelávanie maďarskej minority na všetkých stupňoch v zmysle zákona o vzdelávaní menšín je v tejto dobe podľa platnej slovenskej legislatívy takmer pokryté. Zostáva doriešiť kompetenciu miestnych samospráv v oblasti stredného školstva. Súčasné narúšanie samostatnosti škôl s cieľom centralizácie kompetencií ministrom školstva sú iba kozmetické úpravy, ako ich samotní maďarskí menšinoví politici označili. A nemôže do nich zasiahnuť ani zrušenie aktuálneho statusu komárňanskej univerzity. O kultúrnej autonómii maďarskej menšiny na Slovensku v praxi dnes už nemusíme vôbec pochybovať. Treba ju však ešte zafixovať tak, aby nebola závislá od politickej svojvôle. Preto uzrel svetlo sveta systém nezávislého financovania kultúry maďarskej menšiny, ktorého „nezávislosť” sa skrýva pod navrhovaným vytvorením Úradu na podporu kultúry národnostných menšín v rámci návrhu zákona o financovaní kultúry národnostných menšín. Tento zákon mal byť realizovaný už v programovom vyhlásení vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2002. Aj keď bol jeho návrh pripravený, nestalo sa tak. Odvtedy len o chlp unikal svojmu naplneniu, a to zásluhou vlád s akou-takou národnou orientáciou a občanov, ktorí dali svoj mandát práve im. Naposledy s návrhom nezávislého financovania maďarskej menšiny pracoval Chmelov úrad, strana Most-Híd predstavila jeho konkrétnu podobu v roku 2010. Na to, aby mohlo fungovať nezávislé rozhodovanie a financovanie maďarskej menšiny na celom území južného Slovenska, musia byť zriadené orgány, ktoré raz prevezmú kompetencie a finančné hospodárenie. Ak sa schváli zákon o menšinových samosprávach, reorganizuje sa tým verejná správa a vytvorí sa systém menšinových samospráv. Most-Híd navrhuje vybudovanie celoštátnych a regionálnych národnostných samospráv. Na túto právnu úpravu úzko nadväzuje zákon o postavení národnostných menšín, ktorý nateraz iba prešľapuje na mieste. Naposledy ho mala vo svojom programovom vyhlásení opäť Dzurindova vláda v roku 2002, nebol však ani predložený. Zatiaľ ešte silná káva aj pre slovenských Európanov. Bugárovci chcú navrhnúť tento zákon ako uznanie a uplatnenie zákazu majorizácie národnostných menšín na Slovensku, to znamená úplné politické a právne zrovnoprávnenie predstaviteľov maďarskej menšiny s väčšinovým obyvateľstvom. Ak im ho súčasná vládnuca strana neodmietne, v mene pokoja v dome, tolerancie, slobody, demokracie a ďalších znásilnených,,europojmov”, môže byť schválený v takej podobe, v akej ju v súčasnosti ešte nebude možné naplniť. To však zatiaľ ani nie je potrebné, jeho sila a účinok sa prejaví v momente vyhlásenia autonómie. Bez vyriešenia kompetencií a peňazí sa budúce menšinové samosprávy nezaobídu. Pre vznik autonómnej oblasti južného Slovenska je pre menšinu najdôležitejšia kultúrna a vzdelávacia oblasť, ako to vyprodukoval durayovský mozog. Má pravdu, je to úplná podstata výchovy a orientácie obyvateľstva k svojej identite národnej, kultúrnej a jazykovej. Správne predpokladá, že tú im nezabezpečí ani politická či územná autonómia. Tie prídu prirodzene po kultúrnej a vzdelávacej samospráve. Napokon, ak budú existovať menšinové samosprávy, môžu vytvárať územné celky s inými samosprávami (dokonca aj so zahraničnými) ako napríklad súčasné Združenie miest a obcí Žitného ostrova, ktoré už predstavuje prvok územnej autonómie s právomocami, kompetenciami a nárokmi. Do hazardnej hry o južné Slovensko môže tento etnický živel zapojiť aj sociálny a bezpečnostný systém z Maďarska, ako ho ponúkol predseda maďarského parlamentu, a pitné zdroje na juhu krajiny v držbe miestnych samospráv v maďarských rukách sa ľahko môžu stať predmetom vydierania. Pred predložením zákonov v parlamente je dôležitý verejný diškurz na tému autonómia, ktorý vlastne už prebieha. Za každú cenu musí v spoločnosti stále žiť. Najprv sa hovorí o národnostných samosprávach a ak si na ne obyvateľstvo postupne zvykne a politikov otupia, príde čas na ich schvaľovanie. Na vrcholný výstup maďarskej národnostnej menšiny k autonómii je dostatok subjektov, personálu, energie, hodnôt aj vôle. Každú hodinu je etnická masa k svojmu cieľu bližšie a my k nemu spejeme spolu s ňou. Otázkou je, kam zavedie menšinu autonómia a aké budú konečné dôsledky. Pre nás existuje už len jediná možnosť - mobilizácia všetkých Slovákov vo všetkých národných subjektoch.
7. novembra 2012, Extra plus, převzato z Oslovma.hu
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz