Delegácia Matice na Veľvyslanectve Ruskej federácie v SR

Perspektívy širokej spolupráce 2016

O tom, že návšteva veľvyslanca Ruskej federácie v SR Alexeja Leonidoviča Fedotova a jeho stretnutie s predsedom MS Mariánom Tkáčom 24. marca 2016 v Martine nemalo iba zdvorilostný charakter, svedčí nadväzujúce bilaterálne rokovanie pracovnej skupinky matičiarov a ruských diplomatov. Uskutočnilo sa na pozvanie ruskej ambasády 21. apríla 2016 v Bratislave, kde delegáciu MS vedenú vedeckým tajomníkom Petrom Cabadajom prijali kultúrny atašé Vladislav Kulikov a atašé Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Nikita Griščenko. Na tejto porade sa konkretizovali možnosti a perspektívy slovensko-ruskej a rusko-slovenskej spolupráce prostredníctvom MS v rozličných kultúrnych oblastiach, ako sú prezentačná, vedecká, vydavateľská, výstavnícka a folkloristickú činnosť.

Jeho Excelencia ruský veľvyslanec A. L. Fedotov prisľúbila, že sa osobne zúčastní na vrcholných podujatiach MS, pričom s príhovorom vystúpi 29. júla 2016 na otvorení Národných matičných slávností v Komárne a 17. augusta 2016 počas odhalenia busty Svetozára Hurbana Vajanského v rámci spomienky na jeho 100. výročie úmrtia v Galérii národovcov, umiestnenej v Parku sv. Cyrila a Metoda pred sídelnou budovou MS v Martine. A. L. Fedotov poctí svojou návštevou aj medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni v Terchovej, kde sa jeho účastníkom a návštevníkom prihovorí spoločne s predsedom MS M. Tkáčom v rámci galaprogramu 6. augusta 2016.

Čo sa týka vedeckej oblasti, ruskú stranu najviac zaujali dve postavy z bohatých dejín rusko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahov, a to spomínaného S. H. Vajanského a slovenského tolstojovca Dušana Makovického, osobného lekára L. N. Tolstého. V septembri 2016 pripravuje Slovenský historický ústav MS vedeckú konferenciu k storočnici úmrtia Vajanského v Bratislave a v decembri 2016 Slovenský literárny ústav MS usporiada vedecké kolokvium k 150. výročiu narodenia D. Makovického v Žiline. Na obe tieto podujatia zabezpečí ruské veľvyslanectvo špičkových odborných pracovníkov z Inštitútu slovanstva Ruskej akadémie vied.

Najväčšia pozornosť sa však venovala oblasti vydavateľských aktivít. Ruská diplomacia prisľúbila pomoc pre Slovensko v rámci jeho etablovania sa na Fóre slovanských kultúr, ktoré má sídlo v slovinskej Ľubľane a ktorého lídrom je Ruská federácia. SR má v súčasnosti v tejto medzinárodnej kultúrnej a nadačnej štruktúre zatiaľ iba štatút pozorovateľa. Ruská strana by však mohla k finančným zdrojom Fóra napomôcť aj MS, predovšetkým odporúčaniami vo sfére jeho vydavateľskej činnosti, najmä pôvodnej slovenskej literatúry a jej prekladov v slovansky hovoriacich krajinách. Taktiež je tu ďalšia príležitosť a ponuka pre Vydavateľstvo MS, a to usporiadať výstavu matičnej knižnej i časopiseckej produkcie v Moskve a pri tejto príležitosti sa črtá reálna možnosť nadviazať kontakty s elitným ruským vydavateľstvom Mladá garda. Obe by sa potom mohli spoločne prezentovať na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka v novembri 2016 v bratislavskej Inchebe. Matičiari zasa tlmočili záujem Vydavateľstva MS produkovať v rámci svojich edícií slovenské preklady ruských bylín, povestí a rozprávok, ktoré sa na Slovensku tešia veľkému čitateľskému záujmu. Aj vzhľadom na polygrafické možnosti a. s. Neografia by tieto návrhy na poli knižnej kultúry, jej vydávania a šírenia nemali ostať nepovšimnuté MS.

Ruská strana v oblasti výstavníctva ponúkla do pozornosti historickú výstavu Kutuzov a fotografickú expozíciu nazvanú Ja a Rusko. Prvý projekt sa viaže na mestá a miesta na Slovensku a ich okolie, kde sa nachádzalo sídlo štábu ruských armád vojvodcu M. I. Kutuzova počas obdobia napoleonovských vojen. V tomto smere majú osobitný význam Mošovce v Turci nielen ako rodisko zakladateľa slovanskej vzájomnosti a uvedomelého rusofilstva na Slovensku Jána Kollára, ale roku 1805 aj prechodného sídla Kutuzovových vojsk, historického strediska turčianskeho i slovenského rusofilstva, no tiež súčasných možností ruských podnikateľov v tomto mestečku. V tejto súvislosti ruská strana vysoko ocenila výstavu o Dunajskej vojenskej riečnej flotile Červenej armády a jej bojoch v rámci Komárňanskej operácie, ktorá sa odohrala v rockoch 1944-1945. Bola úspešne realizovaná v Komárne pri príležitosti vlaňajšieho 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a pre podunajské mestá je stále k dispozícii.

Ruská ambasáda tlmočila aj záujem folklórnych súborov z Ruskej federácie vystupovať na festivaloch na Slovensku. Pilotným projektom majú byť práve tohtoročné Jánošíkove dni v Terchovej. Preto sa pracovná skupinka dohodla, že sa pokúsi vypracovať harmonogram podujatí na rok 2017. Tu sa otvárajú veľké možnosti pre MS, jej Domy a oblastné pracoviská, organizujúce viacero folklórnych festivalov a iných kultúrnych podujatí (vrátane vyššie uvedených výstav), pozvať ruské folklórne skupiny, ale pripraviť aj napr. dni tradičnej ruskej kuchyne za účasti kulinárskych špecialistov z Ruska.

Na záver rokovania ruskí diplomati ocenili sľubne sa črtajúcu spoluprácu medzi MS a ruskou ambasádou v SR. Tá pozorne monitoruje Slovenské národné noviny a prekvapivo tiež videoklipy TV Matica, ako aj výstupy MS na sociálnych sieťach a YouTube, pričom vysoko hodnotí aktivity MS, ktorú považujú za lídra súčasných slovensko-ruských kultúrnych vzťahov. Vedúce postavenie by mali zvýrazniť ešte ďalšie aktivity vedeckých, vydavateľských a regionálnych pracovníkov MS, ako sa o tom hovorilo na pracovnom stretnutí matičiarov a ruských diplomatov 21. apríla 2016 v Bratislave (exkluzivitu kontaktu s ruskou stranou má za MS jej vedecký tajomník P. Cabadaj). Rusko je nielen svetová veľmoc politická, vojenská a hospodárska, ale tiež kultúrna. Ruská kultúra mala tradične blízko k našej slovenskej a naopak, pričom ide o blízkosť jazykovú, historickú, mentálnu aj emotívnu. Preto v portfóliu priorít súčasného vedenia MS ostane ich zámerom úzka rusko-slovenská spolupráca na kultúrnom poli ako jedna z dôležitých, imanentných súčasti dnešnej matičnej činnosti.

Pavol Parenička