Členstvo v NATO ohrozuje životy našich občanov

V aprílovom čísle nášho mesačníka sme priniesli rozhovor s nezávislou poslankyňou NR SR Máriou Ritomskou. Do čísla nám nevošiel celý, teraz vám ho ponúkame v plnom znení.

Podnetom na tento rozhovor bol Váš prejav, ktorý sa šíri po internete pod názvom Vážení p. Glváč, Lajčák a Fico – neklamte nás, my odmietame vašu vojnu! Vzhľadom na to, že na internete sa šíria aj rôzne hoaxy, by som sa v prvom rade chcel opýtať, či ide o Váš autentický prejav a ak áno, tak pri akej príležitosti odznel a čo Vás k nemu viedlo.

Odpovedám – nie je to hoax. Je to smrteľne vážna prax posledných troch rokov v Európe, a ja som ju len charakterizovala a uverejnila 25. 2. 2015 v mojom blogu.

Príležitosť nebola, ale boli dôvody. Narastá počet negatívnych podnetov zo strany politikov v našej vlasti  a rovnako aj v Bruseli. Občania sú klamaní a manipulovaní mediálnou vojnou riadenou  z NATO, CIA a z Bieleho domu. V tejto vojne sa hrozí nejakou – citujem: „ruskou hrozbou“, ukazujú na Krym so slovami: „anexia Krymu“ – ale zamlčujú sa fakty o politike medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou.

Vopred – jasne a zmluvne bolo dohodnuté referendum, v ktorom si občania Krymu zvolia svoju príslušnosť k Ukrajinskej federácii alebo k Ruskej federácii.

Faktom zostávajú tri veci:

1) Ukrajina sa vydala cestou jednotného štátu s názvom Ukrajina, čo však nemení podstatu a obsah zmlúv medzi vznikajúcim samostatným štátom Ukrajina a RF v roku 1990 a znova potvrdenou v r. 1992.

2) Podkladom k zmluvám v r. 1990 a 1992 boli Dekréty Sovietskeho politbyra z druhej polovice 20.storočia, v ktorých sa jasne pomenoval omyl vodcu Stalina, ktorý vytvoril špeciálne sledované územie zvané „okraj vlasti“, alias „ukrajina“, kde žilo obrovské množstvo banderovských nacistov.

V skutočnosti práve nacisti boli dôvodom k vyčleneniu územia „okraja“, alebo ak chcete tak „ukrajiny“, s dôslednou stalinskou kontrolou so špeciálnou samosprávou podliehajúcou osobne Stalinovi.

3) Nakoniec po smrti Chruščova, hlavného kritika Stalinovej politiky, sa museli opraviť ďalšie chyby v dekrétoch, vtedy bol položený základ budúcej zmluve o Kryme, a presne sa stanovilo, že Krym je strategické územie Sovietskeho zväzu. Tieto fakty potvrdzujú absolútne ruské chápanie nielen územia „okraja“, ale aj Krymu. Následné medzinárodné zmluvy medzi RF a vznikajúcim štátom Ukrajina  opätovne vyhradili výnimočné postavenie Krymu a vopred sa zmluvne ukotvilo referendové určenie obyvateľov Krymu, či chcú patriť k RF alebo k budúcemu štátu Ukrajina. Postoje Rusov a existencia Ukrajiny ako štátu sú výsledkom liberálnodemokratického postoja RF k bratom  ako Ukrajincov dodnes v médiách nazývajú.

Žiaľ, vo februári v roku 2014 sa ukázala skrytá tvár prežívajúceho nacizmu. Z podsvetia vyvreli banderovské dedičstvá. Banderovské tradície boli umelo oživené agentúrami USA – umelo a cielene boli podnecované až do vyvrcholenia vo februári 2014. Ktosi financoval neonacistické podsvetie Ukrajiny, niekto financoval Banderovu pamätnú izbu na okraji Londýna , kde sú nacistické relikvie, kam sa ukrajinskí nacisti chodia modliť a fotografovať.

Toto všetko chýba v učebniciach dejepisu, chýba to na katedrách politológie, a ja sa pýtam prečo? Čo sme my nesvojprávny národ, že nemôžeme poznať holé fakty? Naši politici sú historickí analfabeti, nevedia ani to, že Slovensko má štátnosť zakorenenú v existencii prvého arcibiskupa Metoda pápežského legáta pre oblasť Panónie a Moravy, úradne na prelome rokov 869-870 a definovanú štvrtým, svetovým,  biblickým jazykom staroslovienčinou. Do jurisdikcie arcibiskupa Metoda patrilo podľa dnešnej mapy celé Slovensko, Maďarsko, časť Poľska – Vislansko, Morava, Čechy, a časť Nemecka – Lužickí Srbi.

Naši politici jedným dychom pripomínajú Hitlerov nacizmus, genocídu a Holokaust, a tým istým dychom hovoria o východo-ukrajinských teroristoch. Podľa nich sú teroristi tí ľudia, ktorí sa bránia proti kyjevskému nacizmu – to sú podľa našich politikov teroristi? Kde je tu rozum? Veď protesty na Donecku a Luhansku začali vtedy, keď kyjevská junta – nová ukrajinská vláda – zrušila a zakázala používanie ruského jazyka. Zakázali Rusom, ktorým vďačia za existenciu Ukrajiny, týmto Rusom zakázali používať ich rodný jazyk doma, na Ukrajine. Toto nie je nacizmus? Pôjdem ďalej. Protesty proti rozhodnutiu novej vlády boli mierne, bezbranné zhromaždenia ľudí, ktorí si žiadali svoj jazyk. A čo spravila kyjevská junta? Vyhlásili ich za teroristov a poslali na nich ozbrojené súkromné jednotky, ostatné poznáte z YouTube. Tie hrôzy sú neopísateľné a ja schvaľujem Ruskej federácii, že posiela zbrane na východ Ukrajiny. Nech sa bránia proti nacizmu! Majú na to morálne, zákonné aj dedičné právo!

Ako sa z Vášho pohľadu menia nálady v slovenskom parlamente od vypuknutia ukrajinskej krízy až po dnešok? Badať nejaké vyostrovanie protiruskej a vojnu podporujúcej rétoriky?

Slovenský parlament je chorý. Je to trieda egocentrických nedoukov, česť výnimkám – ale ukážte mi jednu, ktorú nepoznám. Zo začiatku bolo počuť dosť husté hlasy v prospech politiky USA, niektorí ju pertraktujú dodnes, ale už badať opatrnosť a väčšina poslancov mlčí. Nevyjadrujú sa k RF ani k USA. Zbadali totiž, že slovenský občan sa zorientoval aj napriek propagande a Slováci nechcú amerických vojakov ani vidieť vo svojej blízkosti. Ale v globále môžem povedať, že poslanci nášho parlamentu dodnes nepochopili moje prejavy vyslovené už v roku 2012. Nechápu pojmy ako je násilie, medzinárodná dohoda, ľudské práva, právo na slobodu prejavu, právo na informácie, právo na spravodlivosť, právo na právo. Nevidím žiadny posun vo vzdelaní poslancov. Tituly to nenapravia. Chýba im dokonca elementárna  slušnosť, najmä v klube OĽaNO. Našťastie už k nim nepatrím.

Dá sa nejako charakterizovať, ktorá časť slovenských politikov sa otvorene stavia na stranu amerických záujmov v tomto konflikte a ktorá sa snaží obhajovať záujmy Slovenska? Je to podľa straníckej príslušnosti alebo ide skôr o jednotlivé osoby?

Neevidujeme zákony „pre“ a „proti“ USA, takže ešte vždy nedošlo k otvorenému politickému vyjadreniu názorov poslancov parlamentu. Otvorene som sa vyjadrila ako prvá už vo februári 2014, keď som upozornila, že naša vláda by mala prijať opatrenia proti hrozbe vojny. Vtedy sa nikto nesmial a myslela som si, že pochopili. Po polroku sa ukázalo, že poslanci ešte vždy nechápu, a vtedy sa neprejavili preto, že im to spôsobilo skrat v mozgu. Zároveň sa ukázalo, že ešte vždy nechápu, lebo sa zaoberajú všetkým možným len nie vyhostením US-Army zo Slovenska. Typickými proamerickými politikmi na Slovensku sú poradca prezidenta SR pán Bútora, prezident SR pán Kiska, minister obrany pán Glváč, minister zahraničných vecí pán Lajčák, predseda zahraničného výboru NR SR pán Šebej (MOST-HÍD), poslanec Mikloš, exminister financií za SDKU-DS, poslanec Dzurinda, expremiér dvoch vlád, ktorý nás „naservíroval“ do NATO a množstvo nepodstatných osôb, ktoré nevedia ani pozdraviť. Pán poslanec Paška predtým než odstúpil z postu predsedu parlamentu sa mi vysmial rovno do očí, otvorene blokoval moje poznámky k vojne na Ukrajine a vypínal mi mikrofón. Všetci títo dodnes nechápu krutú pravdu vojny: Vo vojne už nemožno myslieť – treba myslieť pred vojnou.

Náš pán premiér Fico sa ukazuje ako obojpohlavný, chce dať za pravdu Bruselu, ale nechce stratiť Moskvu. Odkazujem Vám pán premiér, ak si získame naspäť Moskvu, Brusel príde k nám a bude rád, že môže obchodovať s Moskvou cez nás. Vidno to na nemeckom trhu. Nemci si otvorili priame cesty do Ruska aj napriek zákazu pani Merkelovej – skrátka politika nemeckej vlády sa rozpadá na otvorenom odpore proti „sankciám“, lebo podnikateľom chýba 25% z trhu – spôsobili to „sankcie proti Rusku“ nariadené pani premiérkou Merkelovou a z Bruselu, podľa Obamovho diktátu.

Aké argumenty používajú slovenskí politici, obhajujúci americké pozície? Sú podľa Vás tieto argumenty obhájiteľné?

Vlastne žiadne. Ešte mi nikto nepredložil žiadny rozumný dôvod, prečo by sme mali robiť politiku podľa Obamovho diktátu. Je mi záhadou, akým právom tvrdia páni Šebej a Dzurinda, mne osobne to tak povedali, že odstúpiť od dohôd a vystúpiť z členského zväzku NATO sa vraj nedá. Takú sprostosť som nepočula ešte nikde inde, a od nikoho iného. To je príznačný deficit právneho vedomia. Vysvetlím. Z právneho hľadiska je každá zmluva či dohoda zrušiteľná, ak taká dohoda nám spôsobuje vysoké ekonomické straty a hospodársku ujmu. Okrem toho naše členstvo v NATO priamo ohrozuje životy našich občanov SR. USA prenášajú svoju politiku lokálnych vojen rovno do nášho štátu tým, že si tu budujú logistické centrá v tesnej blízkosti horúceho centra vojny! Netreba byť génius, aby sme to pochopili.

Myslíte si, že sú to ich skutočné názory alebo títo politici v zákulisí hovoria jedno a oficiálne vyhlasujú niečo iné?

Táto otázka je bipolárna. Pozrime sa na našich čelných politikov pánov Fica, Kaliňáka, Glváča a Lajčáka. Ani jeden z nich nepovie otvorene, že sme proti Rusku, alebo že tu nechceme mať US Army, ale každý z nich klame inak. Pán Fico určite je proti vojne, ale nikdy sa otvorene nevyjadril proti prítomnosti cudzích vojsk NATO na našom území, hoci do TV povedal, že vraj odmietol prítomnosť amerických vojsk na našom území. Na druhej strane, začiatkom roka 2015 bol pán premiér pozvaný do Moskvy na štátne oslavy, ale nešiel. Uvidíme, či pôjde do Moskvy v máji na pozvanie ministra zahraničných vecí pána Lavrova. Náš minister obrany pán Glváč tvrdí do kamery že americké vojská na Slovensku nie sú prítomné, ale na druhej strany vidíme americko-slovenské cvičenia v našej TV, okrem toho pán Glváč nakupuje od USA staré vyradené stroje, a pripravuje ďalšie spoločné cvičenia slovenských ozbrojených síl s USA. Najťažší oriešok je pán Lajčák. Má plné ústa ľudskoprávnych otázok a dokonale kľučkuje v diplomatickej rétorike, ale fakty sú fakty. Poklonkuje Obamovej politike v Bruseli. Podobne aj minister vnútra pán Kaliňák – dostal od ministra zahraničných vecí USA Kerryho vyznamenanie za implementáciu izraelských sledovacích softvérov do internetových a telekomunikačných sietí SR slúžiacich pre potreby CIA a NATO, ale oficiálne sa povedalo, že vraj vyznamenanie dostal „za úspechy v boji proti terorizmu“. Jeden z takých teroristických činov – podľa neho – bol aj môj blog, kde som sa vyjadrila na aktuálnu politickú situáciu. Moje blogy k tejto téme boli promptne zneutralizované, hoci som jediná, kto otvorene odhaľuje prípravy vojny v Európe, teda som proti US teroru na území EÚ. Ak to takto pôjde ďalej, budú našich občanov „čistiť“ podobne ako kyjevský nacisti „čistia“ Ukrajinu od bratov Rusov.

Je podľa Vás šanca, že by slovenský parlament odsúhlasil stálu prítomnosť vojsk NATO na Slovensku alebo dokonca výstavbu vojenských základní NATO? Schyľuje sa k niečomu takému?

Áno. Bude to perlička pred koncom volebného obdobia. Poslanci SMER-SD si to môžu odhlasovať aj dnes  majú na to zázračný inštrument – palček podpredsedníčky parlamentu pani Laššákovej. Stačí ukázať a je to odhlasované. Pomôžu im v tom MOST-HÍD, SaS, a niektorí z klubov OĽaNO a KDH.