Chystá sa Rusko k vojne?

Moskva 28. januára 2017 (/HSP/Foto:TASR/pinimg.com/i0.wp.com/AP-Pavel Golovkin,Andrew Harnik)

Ruskí analytici Alexej Verchojancev a Sergej Aksenov na portáli warfiles publikovali článok o nových prípravách a posilovaní stavov ruskej armády Južného vojenského okruhu, o ktorých informoval minister národnej obrany RF Sergej Šojgu.

Hlavnou príčinou zvyšovania bojovej pripravenosti a početných stavov ruskej armády v uvedenom vojenskom okruhu je situácia na juhovýchode Ukrajiny a situácia na severnom Kaukaze, kde sa aktivizujú teroristi. Sergej Šojgu zvyšuje početný stav ozbrojených síl, Rusko zvyšuje nábor kontraktnikov, vojaci získavajú nové zbrane a techniku, zdokonaľuje sa vojenská infraštruktúra, prehlbuje sa vojenský výcvik. Podľa slov Sergeja Šojgu sa bojové možnosti jednotiek Južného vojenského okruhu za minulý rok zvýšili o 10%.

Ruský analytik Ivan Konovalov, riaditeľ Centra strategickej konjuktúry uviedol, že momentálne je Južný vojenský okruh najviac vyťaženým vojenským okruhom v novodobej histórii Ruska, od roku 1991. Viaceré jednotky tohto vojenského okruhu sa zúčastnili v bojoch na Kaukaze, v Čečensku, jednotky okruhu boli vtiahnuté do udalostí v Abcházsku, Osetínsku, Podnestersku a pod. Južný vojenský okruh musel a musí riešiť mnohé zložité a nebezpečné situácie. Rusko nemôže nechať svoje hranice bez ochrany. Od začiatku občianskej vojny na Ukrajine nemalo Rusko inú možnosť len zvyšovať bojovú pohotovosť jednotiek v zostave Južného vojenského okruhu. Takže momentálne jednotky Južného vojenského okruhu predstavujú prioritnú súčasť ruských ozbrojených síl.

Takisto sa zvyšuje bojová úroveň a sila Západného vojenského okruhu. Tento vojenský okruh v období Jeľcinovho prezidentovania trpel nedostatkom financií, ruskí liberálni politici radi hovorili, že Západ nie je nepriateľom Ruska, ale jeho spojencom. Ukázalo sa, že pravda je iná a tak sa v poslednom čase v rámci Západného vojenského okruhu vybudovali dve nové divízie, vyzbrojené najmodernejšími zbraňami. Vojská Západného vojenského okruhu riešia strategicko-taktické úlohy v súvislosti s možným vpádom jednotiek NATO na ruské územie. Možnosti útoku na Rusko cez Poľsko, Pobaltie či Bielorusko sú však z vojenského hľadiska obmedzené – Baltické more je pod kontrolou ruských rakiet a letectva, útok cez bieloruské bažiny je veľmi málo pravdepodobný a šance na vojenský úspech sú minimálne.

Oveľa vhodnejšia situácia na útok je na východe Ukrajiny, preto Rusko pozorne vníma dianie na ukrajinskej politickej scéne i bojové aktivity v zóne ATO. Ruské vojenské velenie hodnotí situáciu v ozbrojených silách Donecka a Luhanska veľmi vysoko, jednotky separatistov majú vynikajúcu výzbroj i bojovú úroveň. Ukrajincov je však niekoľkonásobne viac, ich bojová morálka však nie je veľmi vysoká. Ak by však Ukrajinci začali mohutnú ofenzívu voči Donecku a Luhansku, ktorá by sa niesla v znamení genocídy ruskojazyčného obyvateľstva, Rusko by určite zasiahlo.

Takisto sa môže objaviť teoretická možnosť, že Ukrajina vyprovokuje vojenský konflikt a rozhodne sa obsadiť Krym. Ruskí vojenskí experti i vojenskí experti chápu, že Porošenkove dni sú zrátané a chýlia sa ku koncu. Možno sa moci na Ukrajine zmocní skupina politikov – jastrabov, ktorí sa rozhodnú vsadiť na silový variant. Ukrajinskí politici sú nevyspytateľní, víťazstvom Trumpa stratili síce masívnu podporu USA, situácia sa však môže zmeniť.

Ukrajinská armáda dosiaľ utrpela dve ťažké porážky v Ilovajsku (2014) v Debalceve (2015) a neúspešne skončil aj ďalší pokus o prielom pri Debalceve v roku 2016. Od roku 2014 sa za pomoci inštruktorov USA a NATO stav ukrajinskej armády značne zlepšil. Nikto z Ukrajincov sa však nepriznáva k zodpovednosti za posledný útok pri Debalceve, zrejmé však je, že útok sa uskutočnil s požehnaním jastrabov a neoconov v Obamovom týme. Ukrajinci skúsili, či sa im nepodarí preraziť líniu fronta a uskutočniť “blitzkrieg”, ktorý by skončil pádom Donecka. “Naozaj nie je vylúčená ani možnosť, že Ukrajinci sa pokúsia o útok na Krym, Rusko musí byť pripravené” potvrdil Ivan Konovalov.

Ivan Konovalov potom použil teoretický príklad. Ak by v Mexiku vypukla občianska vojna, určite by na túto udalosť reagovala americká armáda a nenechávala by nič na náhodu. Určite by Američania na svojej južnej hranici s Mexikom sústredili vojenské jednotky i Národnú gardu, ktorá by zabezpečovala hranice USA minimálne pred nekontrolovateľným prílivom utečencov z vojnou trpiacich oblastí. Američania by sa s určitosťou nespoliehali na náhodu.

Ivan Konovalov sa potom venoval severnému Kaukazu. Poukázal na známy fenomén, že ak sa na Kaukaze nachádza silná armáda, situácia na Kaukaze sa stabilizuje. V minulosti Američania sledovali svoje geopolitické ciele na Kaukaze, ich snahy však utrpeli niekoľko vážnych neúspechov. Význam Kaukazu rastie aj momentálne, kedy je nepokojná situácia na celom Blízkom východe. Kaukaz sa môže stať membránou, cez ktorú by sa pokúsili do Ruska preniknúť teroristi z krajín Blízkeho východu, ruské jednotky a bezpečnostná služba musia udržať tento priestor v bezpečí a stabilizovný. Vďaka prítomnosti ruskej armády na Kaukaze sa darí držať relatívne bezpečný stav, ak by sa ruská armáda stiahla, situácia sa môže destabilizovať v Osetínsku, Gruzínsku, Abcházsku, Čečensku, Arménsku, Azerbajdžane či Dagestane. Úplne pokojne by tam mohla začať občianska vojna, podmienená náboženskými faktormi.

Plukovník Viktor Litovkin uviedol, že do pôsobnosti Južného vojenského okruhu spadá aj dianie v Sýrii. Z tohto vojenského okruhu pochádza totiž väčšina strojov, vojakov i zásob, ktoré sa nachádzajú na ruských základniach v Sýrii. Plukovník Litovkin sa venoval aj vojenskej situácii na Kryme a uviedol, že na Kryme sa už dávno rozvinuli raketové komplexy S-400, v bojových postaveniach sú protilodné rakety Bal a Bastion, ktoré pokrývajú v súčinnosti s ruským letectvom takmer celú oblasť Čierneho mora. Čierne more, rovnako ako Baltské more sa ako nástupný priestor na útok voči Rusku proste nehodí, ruské zbraňové systémy majú pod kontrolou aj námorné základne NATO v Rumunsku, Turecku či Bulharsku.

Nevypočitateľná je Ukrajina, Porošenko napríklad nedávno vyhlásil, že ukrajinské vojenské letectvo bude znova lietať nad Donbasom. Krátko na to síce trojica ukrajinských pilotov (20% ukrajinských pilotov) odmietla predĺžiť svoj kontrakt, stále však ostáva približne 15 pilotov, ktorí lietať budú a chcú. Vojenskí predstavitelia Donecka a Luhanska hodnotia možnosť horúceho stretnutia s Ukrajincami ako značne vysokú, plne si však dôverujú a neobávajú sa ukrajinského prípadného úspechu. Lotyšský dôstojník Benes Aio, ktorý bojuje v zostave Donecka potvrdil zvyšovanie kapacity ostreľovania územia Donecka zo strany Ukrajiny.

Ukrajinci každodenne útočia na Jasinovatu, Promku, donecké letisko, Spartak, Staromichajlovku, Marynku, Gorlovku, Zajcevo. Od začiatku januára zahynulo 15 civilistov, Ukrajinci ostreľujú z ťažkých kalibrov – 122 a 152 mm húfnice, 120 mm mínomety. Podľa Benesa Aio však všetci poznajú identitu ukrajinských dôstojníkov, ktorí vedú ostreľovanie a všetci vojnoví zločinci budú niesť za svoje činy zodpovednosť. Ukrajinci absolútne nedodržiavajú Minské dohody a vojenská rozviedka Donecka a Luhanska je presvedčená, že v najbližšej dobe sa pokúsia Ukrajinci o nový širokokoncipovaný vojenský útok.

Plán Ukrajincov je jednoduchý, Ukrajinci strácajú podporu USA kde sa stal prezidentom Donald Trump a politické kruhy v EÚ, späté s Obamom a jeho a nomenklatúrou potrebujú sťažiť Trumpové pozície. Útok Ukrajincov ponechajú bez povšimnutia, prípadný protiútok separatistov však označia za vážne narušenie Minských dohovorov a použijú ho ako nátlak na Trumpa. Podľa Aina by bolo veľmi dobré, keby sa jednoznačne uznala nezávislosť Donecka a Luhanska na svetovej scéne a ochranu regiónov by prevzalo Rusko.

Sergej Fomčenkov, veliteľ 4 batalióna špeciálnych síl Doneckej republiky je presvedčený, že zmrazenie situácie na fronte je len dočasné. Podľa neho je postavenie Donecka a Luhanska podobné postaveniu Srbskej krajiny na teritóriu Chorvátska v roku 1990. Nie je to Pridnestrovie a ani Náhorný Karabach. Ukrajinci nemôžu pripustiť že sa stiahnu z Donecka a Luhanska, prípadne Krymu pretože to by bol začiatok ich doslovného konca. Takže sa hecujú a pripravujú na možnú novú ofenzívu, aj keď momentálne vedia, že nemajú podporu USA. Je pravdepodobné, že sa im nakoniec podarí do konfliktu vtiahnuť aj Rusko, stačiť na to bude ak Ukrajinci zaútočia na Krym, ktorý je už oficiálne súčasťou Ruska.

Ukrajinská armáda nemá bez zahraničnej podpory v prípadnom strete s ruskými jednotkami žiadne šance na úspech, Rusko však nenecháva nič na náhodu a usilovne posiluje a zvyšuje bojaschopnosť svojho Južného vojenského okruhu.