Čechoslovák - úctyhodné slovo
Michal Petrovič Slovanský
Mimoriadne cenným úspechom zahraničného oslobodzovacieho odboja Čechov a Slovákov počas I. svetovej vojny bola spoločná odpoveď Spojencov v januári 1917 americkému prezidentovi Wilsonovi na jeho otázku o podmienkach možného mieru.
V tejto odpovedi totiž okrem iného bolo: „Oslobodenie Talianov, Slovanov, Rumunov, Čechoslovákov od cudzovlády“. Pritom slovo „Čechoslovákov“ bolo do pôvodného textu odpovede, všeobecne žiadajúceho oslobodenie Slovanov, doplnené dodatočne. Táto výslovná zmienka o Čechoch a Slovákoch, vyjadrená vlastne jednoslovným označením národného spoločenstva vtedy ešte len imaginárneho Československa, sa do odpovede Spojencov Wilsonovi dostala na Benešovo umné a úspešné naliehanie. Je povšimnutiahodné, že slovo „Čechoslovákov“ malo tu vývojovú vnútornú históriu. Boli tri návrhy: oslobodenie „Čiech“ – „českého národa“ – „Čechoslovákov“. Posledne menovaný návrh bol vybraný ako optimálny na porade Beneša, Štefánika a Osuského.1) Pod takto vybraným označením, pod názvom „Čechoslováci“, poznal svet našich v boji život nasadzujúcich predkov, ktorí dosiahli naše národné oslobodenie spod nemeckého a maďarského útlaku.
Po vzniku Československa slovo „Čechoslovák“ sa stalo pomenovaním občana tohto štátu. T. G. Masaryk to vyjadril tak, že „vláda nedělá rozdílu mezi Čechy a Slováky vlastními a mezi Čechoslováky krve německé. U nás je směrodatné občanství. Všichni občané republiky, ať Slované, Němci nebo Maďaři mají tatáž práva a tytéž povinnosti“.2)
Aj súčasnému Slovákovi dobre padne čítať o príslušníkoch československého sveta, ktorí pod označením „Čechoslovák“ dosiahli pozoruhodné výsledky vďaka svojej cieľavedomosti, húževnatosti a schopnosti.
I dnes, z moderného Internetu, si príjemne môžeme zaspomínať pri čítaní, že „Sportovcem číslo jedna se na XV. letních olympijských hrách v Helsinkách stal Čechoslovák Emil Zátopek“.3)
Karel Gott, ktorý v minulom režime svojimi dvomi hlasivkami prinášal štátu devízy za štyri prosperujúce továrne, na sklonku spoločného štátu Čechov a Slovákov pri opisovaní svojich úspechov sa k označeniu „Čechoslovák“ hrdo hlásil.4)
Karel Kryl krátko pred smrťou označil za svoj domov Československo. Na pripomienku „Československo neexistuje“ odpovedal: „Pro mě existuje“. A dodal: „Chci být Čechoslovákem, protože jsem jím byl celý život“. ... Dokonca sa vyjadril aj takto: „Uráži mě, že mám usilovat o to být Čechem nebo Slovákem“ a doplnil: „Já jsem nikdy nepřestal být Čechoslovákem“.5)
Nedávno (v roku 2005) sa podobne vyjadril a označil sa za Čechoslováka aj olympijský medailista a občan SR, Jozef Sabovčík, ktorý sa hrdí prvým štvoritým skokom v histórii krasokorčuľovania.6)
Československé povedomie nezmizlo ani medzi prostými ľuďmi. Napríklad v Stupave sa uskutočnili majstrovstvá Československa pretekov malotraktorov do vrchu; s myšlienkou česko-slovenského priateľstva, so zmyslom pre humor a recesiu.7)
Československé povedomie je však iba v časti našej spoločnosti. Slovo „Čechoslovák“ odsúdil už Andrej Hlinka hneď v prvej vete vyhlásenia „Memorandum Slovákov mierovej konferencii“, s ktorým prišiel do Paríža v roku 1919.8)
V NR SR 28. X. 1999 v rámci diskusie, či by v SR nemohol byť 28. október aspoň pamätným dňom, keď už nie štátnym sviatkom, poslankyňa za SNS, exministerka školstva SR Eva Slavkovská, sa o slove „Čechoslovák“ vyjadrila, že „pojem Čechoslovák pre mňa vždy mal, má aj bude mať význam pejoratívny“.9)
Slovo „Čechoslovák“ však nemá na ružiach ustlané nielen na Slovensku, ale ani v českej spoločnosti. Tak napríklad v čase zápasu o bytie či nebytie Československa, na jar v roku 1992, jeden známy český publicista sa v tlači vyjadril: „Vôbec nedokážem pochopiť, ako sa niekto môže cítiť ako Čechoslovák. Vonkoncom tomu nerozumiem“.10)
Ohlas slova „Čechoslovák“ je v spoločnosti aj časovo premenlivý. Tak napríklad mne ešte v septembri 1991 vyšiel v novinách Verejnosť príspevok s nadpisom „Som Čechoslovák“. Avšak už o štyri mesiace11), v januári 1992, mi v tých istých novinách toto slovo neprešlo. Pripravoval som výzvu „Otvorený list znepokojených Čechoslovákov“. Pri zbieraní podpisov ma Soňa Čechová, československá aktivistka, varovala, že s tým slovom neuspejem a že keď mi pripravenú výzvu kvôli tomuto slovu odmietnu uverejniť, tak aby som na tom slove tvrdohlavo netrval. I stalo sa presne tak. Výzva vyšla, ale iba pod názvom „Otvorený list znepokojených Čechov a Slovákov“. Ustúpil som nerád, ale inak by tá výzva nebola v novinách uverejnená. Napokon to ani tak nepomohlo...
Pred rokom 1993 slovo „Čechoslovák“ malo jednoduchú a oficiálne platnú definíciu (hoci časťou spoločnosti odmietanú): Čechoslovák – občan Československa. Čo teraz, po roku 1992?
Naďalej sa môžeme cítiť Slovákmi i Čechoslovákmi zároveň.
Tak napríklad aj ja patrím medzi tých, čo sa i teraz považujú za Čechoslovákov. Som po rodičoch Čechoslovákom biologicky (otec Slovák, matka Češka). A Čechoslovákom sa cítim byť aj kultúrne. To mi vôbec neprekáža, aby som sa zároveň cítil byť aj Bratislavčanom (z Tehelného poľa), Slovákom, Slovanom a občanom našej Zeme (k európanstvu, respektíve k EÚ, sa nehlásim – po bombardovaní Juhoslávie NATOm a po nadväznom olúpení Srbska o Kosovo).
Nahlas uznávam nezastupiteľný prínos Československa nielen pre slovenský, ale aj pre český národ. Som pritom presvedčený, že ja a so mnou podobne zmýšľajúci sa nijako nemusia hanbiť pred tými, ktorí sa od Československa dištancujú a považujú sa za pravých Slovákov, či pravých Čechov. A myslím, že nesmierny význam Československa pre naše už osamostatnené národy by sme si mali všetci uvedomiť; a to aj naša mládež.
Uviedol som jednu definíciu pojmu „Čechoslovák“, ktorej platnosť už vypršala.
Dovoľte mi uviesť vlastnú definíciu nášho slova pre súčasnosť:
Čechoslovák - človek vyznávajúci svoj kladný citový i rozumový vzťah k Československu a k humanitne-demokratickému odkazu jeho zakladateľov, budovateľov a obrancov
V uvedenom zmysle sa za označenie „Čechoslovák“ nemáme čo hanbiť, ale môžeme byť naň hrdí.
Záverom sa s úctou vraciam k pamiatke všetkých tých, ktorí Československu a jeho humanitno-demokratickým hodnotám zasvätili svoj život. Nie všetci zanietení bojovníci za vlasť majú čestný veniec. Jedným z takýchto zabudnutých je prešovský rodák Jozef Aszmongyi, v roku 1992 61-ročný starousadlík v Českej republike, ktorý dňa 16. septembra 1992 v obci Hasina v okrese Nymburk spáchal samovraždu sebaupálením. Tento Maďar podľa priezviska, Slovák podľa pôvodu, Čech podľa bydliska a Čechoslovák nielen občianskym preukazom, ale Čechoslovák aj rozumom a srdcom, zanechal po sebe výzvu „Za spoločný štát – Československo“.12) Výzva sa obracala na všetkých ľudí dobrej vôle, na Čechov a na Slovákov, aby urobili všetko pre udržanie spoločného štátu. Táto jeho výzva je časom už prekonaná. Ako trvalé by sme si však mali vziať jadro Aszmongyiho odkazu: Nech sa k sebe vzájomne majú český a slovenský národ ako blízki bratia!
Poznámky:
1) MASARYK, T. G.: Světová revoluce. Praha, Čin a Orbis, 1925; 652 strán. (Citované zo s. 148)
2) MASARYK, T. G.: Cesta demokracie. Praha, Čin, 1934; 532 strán. (zo s. 465)
3) http://www.severskelisty.cz/osobnos/osob0059.htm
4) SARVAŠ, R. – GOTT, K.: Jak to vidí Gott. Studio pět a Panok finanz a.s., 1992; 174 s. (zo s. 121 a 75)
5) ČERMÁK, M. – Kryl, K.: Půlkacíř. Praha, Academia, 1994; 168 s. (zo s. 116-117)
6) http://sport.idnes.cz/jsem-cechoslovak-chlap-a-rocker-dms-/sporty.asp?c=A051006_092404_sporty_ma
7) Podpajštúnske zvesti, 8/2008 [Stupava]; s.1
8) RYCHLÍK, J.: Češi a Slováci ve 20. století / 1914-1945. Bratislava, Academic Eletronic Press Bratislava a Ústav T. G. Masaryka Praha, 1997; 364 s. (zo s. 294)
9) http://www.psp.cz/eknih/1998nr/stenprot/022schuz/s022032.htm
10) Národná obroda 25. 5. 1992; s. 12 [monitor českej tlače – Nebudú rovnakí ako my]
11) 24. 9. 1991 – 28. 1. 1992
12) Wiesner, P.: Slovenský Palach. Mosty 23/1992; s. 9
Poznámka autora:
Text vyššie je upravenou verziou môjho zamyslenia Čechoslovák – úctyhodné slovo pre zborník z konferencie Aktuálnost hodnot Masarykova Československa, konanej v Brne 22. 10. 2008. Na konferencii som predniesol tento príspevok mierne skrátený. V skrátenej forme som s týmto zamyslením vystúpil aj na zhromaždení konanom 28. 10. 2008 v Bratislave pri pamätníku čs. štátnosti. V roku 2008 však v definícii pojmu Čechoslovák chýbalo jej posledné slovo (obrancov). Týmto slovom skompletizovanú definíciu pojmu Čechoslovák som prezentoval 11. 9. 2012 v Brne na besede s diskusiou 20 let od rozdělení Československa, ktorú zorganizovala Masarykova demokratická akadémia.
Stupava 23. 2. 2016