Michal Petrovič Slovanský 29. 5. 2011 /predbežné znenií návrhu BPT–28X /
Návrh na novelizovanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch za účelom ustanoviť 28. október, Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, štátnym sviatkom - s nadväzujúcim preradením Dňa Ústavy SR spomedzi štátnych sviatkov do pamätných dní SR.
Štátne sviatky majú vyjadrovať úctu k histórii a k hodnotám, ktoré štát vyznáva. Celkom nepochybne jednou z najprínosnejších udalostí v histórii slovenského národa bol vznik samostatného česko-slovenského štátu. Vznik Česko-Slovenskej republiky (ČSR) ukončil vtedajšiu zdrvujúcu maďarizáciu Slovákov1), vymedzil nám vlastné územie a umožnil dorásť na moderný národ.
Vznik Česko-Slovenska znamenal pre dva bratské národy, pre Slovákov a Čechov, nielen záchranu2) pred osudom Lužických Srbov či Rusínov, ale aj nevídaný kultúrny rozvoj. Takmer nulové slovenské školstvo zaznamenalo po vzniku ČSR až úžasný rozmach, vedúci v historicky mimoriadne krátkom čase k vzniku sebavedomej a silnej vrstvy slovenskej inteligencie, schopnej samostatne a úspešne spravovať vývoj slovenského národa a jeho krajiny.
Vznik ČSR má nezastupiteľný význam osobitne pre vymedzenie územia Slovenska, najmä pre jeho ohraničenie na juhu.
Súčasná štátna hranica Slovenska s Maďarskom sa takmer zhoduje s tou, ktorá bola určená Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920. Túto hranicu rozhodujúce svetové mocnosti priznali ČSR nadväzne na agilnú československú diplomaciu (podporenú aj vojenskými úspechmi a krvou československých legionárov). Tá bola síce pragocentrická, voči Slovákom paternalistická, ale pri presadzovaní aktuálnych cieľov na medzinárodnej scéne zväčša mimoriadne úspešná, vplyvná (v čase zrodu ČSR a krátko po ňom Slovenská národná rada mala o osudoch Slovenska iba okrajové rozhodovacie možnosti).
Zo slovenského hľadiska je náležité oceniť aj to, že mesto Pozsony (Pressburg), ktoré bývalo hlavným mestom Uhorska, bolo pričlenené k ČSR hoci v tom čase malo len nepatrnú časť svojho obyvateľstva hlásiacu sa k slovenskej národnosti (iba asi 5%). Následne sa stalo hlavným mestom Slovenska. Uznajme s vďakou voči zakladateľom Česko-Slovenska, že dnešná Bratislava by bez vzniku ČSR neexistovala!
Československá diplomacia, opierajúca sa aj o zásluhy Milana Rastislava Štefánika, bola v kľúčovom čase finalizačne vedená českým Čechoslovákom Edvardom Benešom. On má leví podiel na tom, že Slovensko získalo výrazne priaznivejší priebeh československo-maďarskej hranice, než prv predbežne dosiahol slovenský vyjednávač Milan Hodža. Táto masarykovsko-benešovská ČSR, napriek všetkým jej chybám a nedostatkom, bola liahňou reálnej slovenskej štátnosti – na území, ktoré by v terajšom rozsahu Slováci nemohli získať do svojej správy bez súčinnosti s Čechmi (nielen prístup k Dunaju, ale aj územie na prvom brehu Dunaja).
Pripomeňme si územné straty Slovenska pri agónii ČSR po mníchovskom diktáte v roku 1938 (Maďarsku pripadla pätina Slovenska, s osemstotisíc obyvateľmi; Nemecko na úkor Slovenska získalo Petržalku, starobylý Devín a strategický kopec nad Bratislavou – Devínsku kobylu; niečo si odkrojilo i Poľsko).
Po druhej svetovej vojne rozhodujúce veľmoci uznali nielen právnu kontinuitu ČSR počas druhej svetovej vojny, ale uznali ČSR aj za jeden z víťazných štátov protihitlerovskej koalície. Preto bolo bratislavské predmostie ČSR na pravom brehu Dunaja rozšírené o tri obce a ich chotáre (Jarovce, Rusovce a Čunovo). Tomuto rozsahom síce neveľkému, ale významom územia neobyčajne dôležitému zisku, vďačí dnešná Slovenská republika aj za strategické vodné zdroje ležiace teraz na Slovensku na pravom brehu Dunaja a aj za súčasné riešenie gabčíkovského vodného diela!
Zánik Česko-Slovenska nijako nezmenšuje jeho prínos pre rešpektované vymedzenie hraníc súčasnej Slovenskej republiky.
Je náležité oceniť aj veľký pokrok politického systému ČSR oproti predchádzajúcej monarchii, i jeho prednosti voči súdobým okolitým štátom3). ČSR bola humanistickou demokraciou inšpirovaným a hospodársky relatívne vyspelým štátom. V ňom slovenský národ postupne dorástol až do takej miery, že jeho politickí vodcovia spolu s českou vedúcou politickou garnitúrou sa dohodli na parlamentnom riešení vzájomných vzťahov, ktorým vznikli samostatné republiky dvoch bratských národov. Pre tento dnešný stav bol vznik ČSR podmienkou nutnou (nie postačujúcou); preto je náležité pripomínať si výročie vzniku Česko-Slovenska medzi najvýznamnejšími dňami SR.
Uctenie si vzniku ČSR štátnym sviatkom SR by bolo aspoň sčasti aj zadosťučinením pre tých občanov SR, ktorí mali k Česko-Slovensku vlastenecký vzťah (pripomíname, že podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina Slovákov priala zachovať spoločný štát s českým národom). Takto by 28. október ako štátny sviatok SR mohol prispieť k vyrovnaniu sa pôvodne slovenských Čechoslovákov (tvoriacich významnú časť slovenskej spoločnosti) so stratou svojej pôvodnej, z niektorých pohľadov sporne4) zaniknuvšej vlasti5).
Už 28. X. 1999 navrhoval poslanecký klub HZDS, vtedy v NR SR ešte najsilnejší, aby vzniku ČSR bol venovaný štátny sviatok. V rozprave v NR SR sa uvažovalo prednostne o 30. októbri (výročie Deklarácie slovenského národa). Dnes už dozrel čas s nadhľadom oceniť a zvýrazniť právne zakotvený a zároveň symbolický dátum – 28. október.
Je tu príležitosť nielen pre sympatizantov ČSR, ale aj pre jej kritikov, s úctou si pripomínať tú etapu vývinu slovenského národa, po absolvovaní ktorej sa slovenský národ emancipoval aj s tými najväčšími a najvyspelejšími národmi sveta. Cieľom predkladaného návrhu je využiť túto príležitosť.
= o =
1) Mimoriadne ťažko doliehajúca maďarizácia Slovákov na sklonku Rakúska-Uhorska je nezvratnou historickou skutočnosťou. Pripomíname ju v historickom kontexte, nie vo vzťahu k terajším slovensko-maďarským vzťahom, ktoré vytvára dnešná generácia ľudí.
2) Na dôležitosť vzniku ČSR pre záchranu českého a slovenského národa poukázal aj terajší prezident SR Ivan Gašparovič 28. X. 1999 v rozprave NR SR pri ustanovení 28. októbra za pamätný deň SR. V Maďarsku po zániku Uhorska žilo okolo 400 000 Slovákov; dnes sú takmer všetci asimilovaní.
3) Osobitne je vhodné vyzdvihnúť všeobecné volebné právo, zavedené po vzniku ČSR, a to nielen pre všetkých plnoletých mužov, ale rovnako tak aj pre ženy (vo Švajčiarsku volebné právo získali ženy až v roku 1971).
4) Spôsob zániku Česko-Slovenska bol v istom slova zmysle obdivuhodný – bol sprevádzaný sústavou česko-slovenských dohôd, ktoré odstraňovali, respektíve zmierňovali nepriaznivé stránky zániku spoločného štátu. Niektorí kritici však spochybňujú aj oprávnenosť FZ ČSFR rozhodnúť o zániku štátu.
5) Bude cenné, keď NR SR uznanlivým a ústretovým krokom získa priaznivé body pre Slovenskú republiku aj u tých, ktorí si priali zachovanie Česko-Slovenska.
= = = o = = =
Připravil Ing. Petr Šuranský
Webová stránka: www.ceskenarodnilisty.cz E-mail: vydavatel@seznam.cz