Bilancia odchádzajúceho prezidenta Hollanda
Najhorší povojnový francúzsky prezident so závratnou doživotnou rentou
Paríž 10. mája 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Jacques Brinon)
V nedeľu sa do Elyzejského paláca oficiálne nasťahuje nový nájomník, novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron. Aká je bilancia dosluhujúceho prezidenta Françoisa Hollanda? A aký bude poberať dôchodok, bez ohľadu na výsledky jeho mandátu?
Na snímke Francois Hollande (vľavo) a Emmanuel Macron
Prehľad 5 ročného Hollandovho mandátu sa pokúsil prehľadne zhrnúť konzervatívny denník Le Figaro.
V júni 2012, krátko po nástupe Hollanda do funkcie, dominovali socialisti vo všetkých francúzskych inštitúciách: vo vedení miest, departamentov, regiónov, v parlamente, v senáte, mali prezidentskú funkciu. Stačili dva roky pôsobenia prezidenta Hollanda a socialistická strana začal svoj pád na dno.
Z 54 % starostov v roku 2012 zostalo PS v roku 2014 iba 38%.
V roku 2011 dosiahli socialisti vo voľbách historickú väčšinu v Senáte, počtom 177 kresiel. V roku 2015 je to už však iba 151 kresiel. Podobná je situácia aj v oblasti departamentov. Vo voľbách 2011 získala PS 61 departamentov zo 100. V marci 2015 to je už iba 34 .Ešte horšia je situácia v regiónoch. Kým v marci 2014 držali socialisti 23 z 26 kresiel t.j. 88,5%, o rok neskôr je to iba 41%.
Čo sa týka počtu hlasov v prezidentskej voľbe, získal François Hollande ako predstaviteľ socialistickej strany v prvom kole volieb 28,6%. Avšak v tomto roku získali socialisti iba 6,7%, čo je najhorší výsledok od roku 1945. Socialistická strana je po desaťročiach v troskách. Bývalý Hollandov premiér Manuel Valls vyhlásil, že PS je mŕtva a oznámil svoj zámer prejsť do Macronovho hnutia En Marche, aby sa dostalo na jej kadidátku do parlamentných volieb v júni tohto roku.
François Hollande bude spájaný aj s ďalším smutným rekordom: najväčšou mierou nezamestnanosti, ktorá stabilne stúpa každý mesiac. Niet divu, že po mandáte, ktorý charakterizovalo neustále zvyšovanie daní, znižovanie podpory rodinám, demonštrácie poľnohospodárov, učiteľov, lekárov, policajtov a ideologicky pretláčaná “antropologická revolúcia”, odchádza Hollande ako najnepopulárnejší prezident po druhej svetovej vojne.
O svoju budúcnosť sa však François Hollande nemusí obávať. Elyzejský palác oznámil, že po ukončení mandátu bude ex-prezident dostávať bohatú mesačnú rentu, takmer 15 000 eur “čistého” mesačne. Suma sa skladá z 5184 eur renty za výkon prezidentskej funkcie, 6208 eur za výkon poslaneckého mandátu za Corréze, 3473 eur za angažmán na Účtovnom dvore a nakoniec 235 eur za pôsobenie v generálnej rade Corréze.
Ako všetci bývalí francúzski prezidenti bude mať aj François Hollande nárok na užívanie zariadeného bytu, auta s dvoma šoférmi a službu dvoch asistentov. Samozrejmosťou je tiež osobná ochranka.
Francúzska republika má v súčasnosti 4 žijúcich bývalých prezidentov: Valéry Giscard d´Estaing (celkové ročné náklady 3,9 milióna eur), Nicolas Sarkozy (3,3 miliona eur), Jacques Chirac (2,4 milóna eur.)
Túto sumu, ktorú bude dostávať François Hollande, považujú francúzski daňoví poplatníci aj vzhľadom na katastrofálne výsledky jeho mandátu, za škandalóznu. Mnohí mu pripomínajú jeho mesačné výdavky na kaderníka vo výške 10 000 eur. Táto suma, ktorú míňal socialistický prezident, ktorý sa rád štylizoval do úlohy „prezidenta z ľudu“, vzbudila svojho času veľké rozhorčenie verejnosti. Aj vzhľadom k tomu, že prezident Hollande neoplýva žiadnou hrivou, diplomaticky povedané.
S nástupom nového, iba 39-ročného prezidenta sa vynára a začína otvárať otázka o úprave zákona určujúceho zabezpečenie bývalých prezidentov. Pokiaľ Emmanuel Macron bude prezidentom iba jedno funkčné obdobie, odíde do dôchodku vo veku 44 rokov.
Katarína Hanzlíková
Hlavnespravy.sk