Výbor OSN pre ľudské práva chce drasticky prekrútiť definíciu "práva na život" v medzinárodnom práve na právo na potrat a asistovanú samovraždu.

Nová definícia práva na život sa nachádza v Návrhu všeobecného komentára k článku 6 o práve na život Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (1). Čl. 6 Paktu hovorí, že: "Každá ľudská bytosť má právo na život."

Výbor OSN však proti vôli členských štátov, v rozpore so zmyslom a podstatou tohto práva, a bez mandátu na takéto konanie, navrhuje taký výklad práva na život, ktoré de facto znamená uvalenie povinnosti legalizácie potratov a asistovanej samovraždy na všetky členské štáty.

Žiaľ, Návrh ani raz nespomína právo na život pre ešte nenarodené deti, čím ich zbavuje akéhokoľvek nároku na ochranu.

Práve naopak nalieha na štáty, aby legalizovali potrat na požiadanie a bez obmedzenia. Akékoľvek obmedzovanie potratov Výbor považuje za potenciálne porušenie práv žien.

Výbor tiež otvorene propaguje asistovanú samovraždu a eutanáziu.

Je absurdné a neprijateľné odvodiť z práva na život "právo usmrtiť nevinnú ľudskú bytosť" alebo "právo byť usmrtený".

Interpretácia článku 6 spôsobom, ktorý vytvára právo na potrat, porušuje spomínaný Medzinárodný pakt (2), ako aj Viedenský dohovor o zmluvnom práve. Článok 6 nikdy nemal v úmysle uvádzať myšlienku, že život nenarodených nie je hoden ochrany; práve naopak.

Je nevyhnutné, aby sme apelovali na OSN, aby chránil to najcennejšie právo - právo na život, pre každú ľudskú bytosť, a to od počatia až po prirodzenú smrť.

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, sa zaväzuje dodržiavať všetky práva uznané v tomto Pakte. Výbor pre ľudské práva OSN, ktorý je zložený z 18 nezávislých odborníkov, dohliada na dodržiavanie týchto záväzkov.

Návrh Všeobecného komentára v súčasnosti obsahuje nanajvýš problematické body, ktoré účinne vyžadujú legalizáciu alebo dekriminalizáciu potratov na celom svete až do pôrodu, ako aj potenciálne povinnú legalizáciu eutanázie či asistovanej samovraždy.

Medzi najproblematickejšie body patria:

Bod 9 vysvetľuje, že keďže žena má právo na život, štáty nesmú uzákoniť žiadne také právne obmedzenia v prístupe žien k potratom, ktoré by im mohli spôsobiť akúkoľvek fyzickú či psychickú (subjektívnu) bolesť alebo utrpenie. V praxi to znamená požiadavku legalizácie potratov až do momentu narodenia dieťaťa. Takéto neslýchané požiadavky sú v rozpore s právnymi predpismi o potratoch väčšiny zmluvných štátov a útokom na ich suverenitu.

Bod 10 uvádza prípady, keby by zmluvné štáty “nemali brániť" lekársky asistovanej samovražde či eutanázii, čím otvára cestu pre legalizáciu týchto smrtiacich praktík.

Bod 52 zakazuje uplatňovanie trestu smrti na tehotných ženách. Tento zákaz vyplýva z práva na život nenarodeného dieťaťa, ktoré je nevinné bez ohľadu na to aký trestný čin spáchala jeho matka. Napriek tomu odsek 9 toto právo drasticky popiera. Takáto nezrovnalosť musí byť odstránená.

Ak tento nový všeobecný komentár vstúpi do platnosť, budú ho používať zástancovia "kultúry smrti" na celom svete, používať na dosiahnutie legalizácie potratov počas celých deviatich mesiacov tehotenstva a legalizácie asistovanej samovraždy.

Prosím podpíšte túto petíciu, aby sme tomu zabránili.

Citované zdroje

(1) http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/CCPR/GCArticle6/GCArticle6_EN.pdf

(2) https://gymhc.edupage.org/files/Medzinarodny-pakt-o-obcianskych-a-politi...

http://www.citizengo.org/sk/lf/92296-osn-pravo-na-zivot