Slovensko sa prepadá do nemeckej Európy

Ján Čarnogurský

Bratislava, 8. augusta 2017 (HSP/Foto: Facebook)

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák 4. augusta podpísal v Nemecku Memorandum medzi Slovenskom a Nemeckom o systémovej medzištátnej spolupráci. Podpis nadväzuje na aprílovú dohodu Róberta Fica z Berlína. 

Memorandum sa bude dopĺňať a konkretizovať a bude zahŕňať kroky k hospodárskej a menovej únii, spoločnom boji proti terorizmu, koordinácii v sociálnej agende a v ďalších oblastiach. Podobné dohody už podpísali s Nemeckom Česko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Chorvátsko a Holandsko.

V Európskej únii sa potichu vytvára nové jadro, ktoré by malo rásť a silnieť. Ak by sa ukázalo, že doterajšia Únia nie je schopná efektívne fungovať, ak by nasledovali ďalšie výstupy, nové jadro by ju mohlo postupne nahrádzať.

Kľúčovou krajinou Únie je už doteraz Nemecko a potom bude naďalej, ale s pevnejším nemeckým kormidlom. Porovnanie vzniku pôvodného (vtedy ešte) Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v roku 1955 a dnešného „nového jadra“ je poučné. Ťažisko EHS smerovalo od (vtedy) západného Nemecka smerom na západ, ťažisko dnešného jadra smeruje od Nemecka smerom na východ.

Podpisom Memoranda sa splnil zámer premiéra Fica – dostali sme sa do prvej skupiny krajín EÚ. Pre členstvo v prvej skupine nie je rozhodujúca doterajšia ekonomická alebo politická úroveň. Pre členstvo v prvej skupine bude rozhodujúca sila lídra – Nemecka – a politická a ekonomická zomknutosť členských krajín. Keď sme sa rozhodli Memorandum podpísať, budeme zomknutí. Pravdu povediac, dosť dobre sme nemali inú možnosť. Nemecké jadro bude ovládať tento priestor. Ako dlho budeme sami rozhodovať o daniach, o základoch hospodárskej politiky, o prijímaní migrantov, o zahraničnej politike, neskôr azda o manželstvách homosexuálov, som dosť skeptický. Skôr krátko ako dlho.

Aby som spomenul aj pozitíva, nemecké jadro bude najlepšie usporiadanou časťou Európy. Ekonomické a sociálne vyrovnávanie jednotlivých krajín sa urýchli, právo bude viac alebo menej jednotne platiť. Ale Nemci zostanú Nemcami, Slovania to nebudú. A my Slováci máme za sebou skúsenosť, že sme žili v jednej republike s Čechmi, blízkym slovanským národom, lepšie ekonomicky a právne vyvinutým a predsa sme sa radšej rozišli. V súčasnej EÚ sme boli spokojní, ale iba v druhom desaťročí členstva už narastajú medzi nami a Bruselom konflikty. Inú možnosť nemáme preto, že niet nablízku piliera, o ktorý by sme sa mohli oprieť. Rusko, to mocné tam dubisko (Ján Kollár: Slávy dcera), je stále ďaleko a dôsledky 1000-ročného historického vývoja v iných subcivilizačných okruhoch zatiaľ stále pôsobia.

Vytváranie jadra znamená obnovenie, víťazstvo starých historických väzieb, ktoré existovali stáročia. V 20. storočí sa rozsypali lebo sa zdalo, že iné zoskupenia budú funkčnejšie. Aj boli. Československo, Juhoslávia, Holandsko bolo vždy Nemecku blízke. Potom sa ukázalo, že ani nové zoskupenia nevydržali tlak času. Teraz sa v inej podobe obnovujú, poučení o skúsenosť 20. storočia.

Účasť niektorých štátov v jadre je zaujímavá.

Česko. Českú politiku 20. storočia charakterizoval dištanc k Nemecku. Teraz sú v jadre. Nuž tiež, čo im iné zostáva.

Grécko. Za nedávnu grécku finančnú krízu vinili Gréci najmä Nemecko. Teraz sú v jadre. V susedstve Turecka, čo im iné zostáva.

Nie je tam Rakúsko hoci Rakúsko má najsystémovejšiu spoluprácu s Nemeckom. Azda preto už nemusia ani uzatvárať zmluvu?

Nie je tam Poľsko, ale z opačných dôvodov. Poľsko sa pokúša vymknúť z rusko – nemeckého zovretia budovaním alternatívy.

Na otváracej konferencii Trojmoria vo Varšave sa zúčastnil aj náš prezident. Nuž, za pokus to stojí, ale do konfliktu ani s Ruskom ani s Nemeckom by sme sa nemali dať zatiahnuť. Na tlačovej konferencii po podpise Memoranda nás nemecký minister zahraničia pochválil, že rozumieme aj Poliakom, aj Maďarom a to je náš osobitný prínos. Mal pravdu a vieme sa dohovoriť aj s Rusmi (okrem prezidenta Kisku), aj s Čechmi a Rakúšanmi. Akúsi špárku zo zovretia geopolitických síl predsa len máme.

Geopolitické sily. Mnohí čitatelia ma budú za túto ilustráciu kritizovať, ale uvediem ju. Memorandum je tretím príkladom našej kapitulácie pred tlakom geopolitických síl. Najskôr kapituloval kráľ Svätopluk, keď vyhnal žiakov sv. Metoda a uzavrel zmluvu s Východofranskou ríšou (prakticky dnešné Nemecko) a platil jej tribút. Nepomohlo mu to. Franské kniežatá sa spojili s Maďarmi a zničili Veľkú Moravu. Druhý príklad je dohoda Jozefa Tisu s Hitlerom v marci 1939. Nuž, zachránil Slovensko pred rozdelením medzi Poliakov a Maďarov, ale pripútal Slovensko k Nemecku, ktoré onedlho prehralo vojnu a jeho samého to stálo život. Oba tieto ústupky pred tlakom geopolitických síl priniesli len krátkodobý prospech. Tretí príklad je toto Memorandum. Prinesie tiež len krátkodobý prospech?

Systémová spolupráca s Nemeckom prinesie mnohé výhody, ale v určitej chvíli nás môže začať zadúšať. Preto by sme mali od začiatku vystupovať nahlas na ochranu našich záujmov a hľadať pre ich ochranu spojencov. Maďari, Česi a možno aj Rakúšania sú našimi potenciálnymi spojencami. Mali by sme s nimi komunikovať od začiatku. Nie ako v otázke migrantov, keď sa spoločné stretnutie uskutočnilo až po dvoch rokoch migrantskej krízy. Mali by sme si tiež ponechávať možnosť vystúpenia z jadra.

Objavenie sa dávnych geopolitických síl naznačuje, že sa obnoví ešte jeden ich prejav. Spojenectvo Ruska a Nemecka. Američania sa ho už teraz boja a snažia sa ho znemožniť. Slováci od neho v minulosti nikdy neutrpeli. Túto obavu môžeme vypustiť zo svojej agendy a sústrediť sa na riešenie aktuálnych problémov.

Ján Čarnogurský

hlavnespravy.sk