Rozviedka USA - Škoda že sme nerozbili Rusko za Jeľcina

Washington 11. augusta 2017 (HSP/warfiles/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev)

Portál warfiles publikoval zaujímavý materiál Alexandra Sitnikova o činnosti amerických tajných služieb


Spravodajská agentúra amerického ministerstva obrany – Defense Intelligence Agency (DIA) publikovala materiál, ktorý poskytol porovnávajúcu analýzu sovietskej armády v 80. rokoch minulého storočia a súčasných ruských ozbrojených síl. Doklad takisto obsahuje informácie o boji USA s “neposlušnou Moskvou”. V centre pozornosti však stojí ruský vojenský potenciál a jeho vplyv na rozloženie síl vo svete v rôznych historických obdobiach.


V dokumente publikovanom analytikmi DIA sa tvrdí, že Sovietska armáda mala vysokú úroveň a zaručovala vysokú úroveň bezpečnosti krajine. Samozrejme Američania hodnotili Sovietsku armádu a ZSSR negatívne, podľa ich slov sovietski politici budovaním mohutnej armády vyčerpávali sovietske zdroje a sovietski lídri využívali “vonkajšiu hrozbu” na “komunistickú expanziu”.


USA sú krajina, ktorá dosiaľ nezažila vojnu na svojom vlastnom území. Preto nedokážu pochopiť, ako dokáže brutálny vojenský útok sformovať názory celej generácie. Nacistický útok na ZSSR či americký útok na Vietnam sformoval v ZSSR a Vietname celú generáciu ľudí, nenávidiacich nacistický režim či americké predstavy o slobode. Títo ľudia boli presvedčení o tom, že silná armáda je profylaxiou voči nepriateľským vojenským útokom.



Ruské aktivity v Afganistane vyvolali nepriateľskú reakciu u Afgáncov, dnes však Afgánci nenávidia v prvom rade Američanov, ktorí už pôsobia v Afganistane 16 rokov a ich jediným viditeľným úspechom je rastúci počet civilných obetí v radoch afgánskeho obyvateľstva (Rusi pôsobili v Afganistane 1979 – 1989) a v porovnaní s Američanmi Rusi u Afgáncov vyznievajú podstatne lepšie.



Voči analýze DIA vystúpil kriticky Michael Kaufmann, americký odborník z Kennanovho Inštitútu pri centre Woodrova Wilsona. Označil americkú analýzu publikovanú DIA za slabú analýzu, ktorá pôsobí ako z kuchyne “treťotriednych vojenských portálov”. Michaela Kaufmanna prekvapuje najmä to, že autori DIA analýzy sa opierajú často o ruských novinárov a Wikipédiu. Chýba dostatok máp, fotografií, grafov a technických informácii, ktoré by dopĺňali analýzu DIA.



Podľa Michaela Kaufmanna nehodnoverne pôsobia aj časti, ktoré sa venujú momentálnej ruskej armáde. Podľa jeho správy informácie o ruských špeciálnych jednotkách, uverejnené v správe sú neúplné, príliš veľkú pozornosť autori správy venovali ruskej logistike a uverejnené informácie o súčasnom stave ruských ozbrojených síl obsahujú množstvo nepresností.



Michael Kaufmann tvrdí, že ani autori správy DIA nevedia, koľko majú Rusi k dispozícii modernizovaných T-72B3, koľko SU-30SM. SU-35S, SU-34. Takisto nový systém ruskej protivzdušnej obrany a jeho kapacita ostáva podľa Kennana pre amerických autorov záhadou, tieto elementárne nedostatky však môžu mať fatálne následky pre amerických vojenských odborníkov, ktorí by plánovali ďalšie aktivity amerických ozbrojených síl.



Autori správy DIA pomerne veľkú pozornosť venovali zmene ruskej armády na profesionálnu armádu. Rastúci počet kontraktnikov v amerických autoroch zanecháva nepríjemný pocit, základnú vojenskú službu správne chápu ako prvý vážnejší kontakt s vojenskou technikou. Američania tvrdia, že Rusko má v zbrani okolo 900 000 skvele vycvičených vojakov, z ktorých väčšinu už tvoria profesionáli a nie vojaci základnej vojenskej služby.



Ako veľkú hrozbu pre USA považujú autori správy skutočnosť, že Rusko dokáže dosiahnuť vynikajúce vojenské výsledky s obmedzeným rozpočtom. Na to, Rusi dosiahli v prepočte so sumou cca 20 miliárd USD by Američania minuli okolo 600 miliárd USD.



Pri skúmaní vývoja sovietskej, postsovietskej a ruskej vojenskej doktríny sa Američania nedokázali zbaviť propagandistického fenoménu. Ruskú armádu označujú za armádu, ktorá predstavuje hrozbu celému svetu, morálku ruských vojakov však považujú za veľmi vysokú a v správe vyjadrili presvedčenie, že ruskí vojaci budú veľmi tvrdo bojovať za obranu svojej vlasti.



V doklade DIA sa nachádzajú aj informácie o tom, že USA sa stále nevzdali plánov na iniciovanie farebnej revolúcie a majdanu v Moskve. Podľa autorov správy Rusi vnímajú Američanov ako silného protivníka, ktorý sa ich snaží trestať kvôli ich nezávislej zahraničnej politike.



Čo sa týka modernej ruskej armády, ekonomického potenciálu krajiny, vývoj v rokoch 1990 – 2000 je spracovaný pomerne presne a podrobne. Američania sa veľmi negatívne stavajú k Serďjukovovej vojenskej reforme, ktorá zvýšila bojaschopnosť ruskej armády, takže ruská armáda veľmi nemilo prekvapila Američanov v roku 2008, kedy Rusi počas necelého týždňa rozbili Gruzíncov, útočiacich na Osetínsko a zahnali Gruzíncov, cvičených inštruktormi NATO na územie Gruzínska. Exponenciálny kvalitatívny a kvantitatívny rast ruská armáda zaznamenala v rokoch 2008 – 2012, čo je dokladom skutočnosti, že ekonomická situácia v krajine sa nástupom Putina podstatne zlepšila.



Mihael Kaufmann skritizoval ako nedostačujúce aj informácie v dokumente DIA ohľadne ruského pôsobenia v Sýrii. Podľa Kaufmannových informácii autori správy DIA nedokázali podrobnejšie analyzovať faktory, ktoré spôsobili posilnenie ruskej vojenskej moci.



Americkí odborníci sa obávajú najmä fenoménu ruskej hybridnej vojny. Hybridná vojna je podľa amerických autorov správy DIA v rukách Moskvy veľmi silným nástrojom a ruskí odborníci stratégiu hybridnej vojny vypracovali naozaj do najmenších podrobností. Rusom sa vďaka hybridnej vojne a asymetrickým odpovediam darí dosahovať určené národné ciele na základe kombinácii vojenských i nevojenských prostriedkov, pričom súbežne s tým veľmi sofistikovane zamedzujú eskalácii týchto konfliktov do plnohodnotných a priamych medzinárodných konfliktov.



Ruská bezpečnostná politika sa podľa autorov DIA formuje na základoch antiamerikanizmu, patriotizmu, láske k vlastným autoritám, pričom Rusi tvrdo odmietajú globalizmus. Podľa autorov správy DIA, USA spravili chybu, že v Jeľcinovej dobe nesústredili všetky americké sily a možnosti na rozdelenie a rozbitie Ruska.



Nástupom Putina sa Rusko nielenže povstalo, ale stalo sa aj rovnocenným súperom USA v svetovej politike. Dnes si zápas s Ruskom vyžaduje všetky sily a nie je žiadnym tajomstvom, že USA sa v tomto zápase nedarí.

hlavnespravy.sk