PhDr. Roman Jančiga vyjadril hold veľkému Čechoslovákovi a nášmu prezidentovi, Eduardovi Benešovi.    

Vážené zhromaždenie,                                                                                  Brno 28.5.2016

je mi veľkou cťou, že som dostal možnosť sa k Vám v tento významný deň prihovoriť. Prezident Beneš totiž patrí medzi tých, ktorý sa kardinálnym spôsobom zaslúžili o získanie našej spoločnej národnej a politickej slobody. Táto pravda je dnes u nás na Slovensku pripomínaná veľmi málo, a pritom Benešove zásluhy na vybudovaní moderného Slovenska sú nespochybniteľné.

Iba jemu môžeme ďakovať, že južná hranica nášho štátu bola stanovená tak, že sa mnohé významné mestá stali natrvalo súčasťou Slovenska. Nebyť Beneša a jeho obratnej diplomacie, nemohli by sme dnes o Košiciach, Lučenci a možno i Bratislave hovoriť ako o slovenských mestách. A bez týchto miest, nebolo by sa Slovensko vyvinulo do dnešnej podoby. Beneš totiž vedel, že pre prežitie československého štátu a Slovenska zvlášť sú južné slovenské provincie životne dôležité. To, čo iní v dobe formovania Československa prehliadali alebo brali na ľahkú váhu, Beneš natrvalo zachránil.

Nešlo však iba o chladný politický kalkul. Beneš mal k Slovensku dlhodobo pozitívny vzťah. Ako presvedčený Čechoslovák mu boli cudzie šovinistické hádky radikálnych nacionalistov na slovenskej i českej strane. Veril v bratstvo Čechov a Slovákov a tomu prispôsoboval aj svoje konanie. A na Slovensko nezanevrel, ani keď sa v ňom moci chopili zradné, s fašizmom spolupracujúce ľudácke kruhy. Vo svojich rozhlasových a iných prejavoch počas londýnskeho exilu sa k Slovensku vždy vracal a povzbudzoval v ňom antifašistické sily. A keď tieto antifašistické sily zosilneli a na Slovensku vypuklo veľké národné povstanie, bolo jeho hlavným cieľom zúčtovanie s domácimi kolaborantmi a reštitúcia Československa.

A práve v týchto dejinných okamihoch zachránil Beneš Slovensko druhý krát. Súčasťou povstaleckých skupín boli totiž i komunisti, z ktorých mnohí navrhovali, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu. Opäť však zavážil Benešov diplomatický um, keď dokázal tieto snahy paralyzovať. Ako by dnešné Slovensko vyzeralo, ak by Beneš neuspel, o tom netreba mať žiadne ilúzie. Český element bol v spoločnom československom štáte vždy hospodársky vyspelejší a myšlienkovo pokrokovejší. Slováci sa tak mali o koho oprieť a pomocná česká ruka nám mnoho krát pomohla postaviť sa na vlastné nohy. Spoločnosť Sovietskeho zväzu však bola ekonomicky o politicky zaostalejšia a Slováci by od nej nemohli očakávať takú pomoc. Naopak, stali by sa iba bezvýznamnou čiastkou ohromného kolosu a ich hlas by v mori sovietskych zväzových republík bolo počuť len veľmi slabo.

Iste by sa dali vymenovať i ďalšie kroky prezidenta Beneša, ktoré by odôvodňovali dôstojné uctenie si jeho pamiatky nami, Slovákmi. Naša historická pamäť však bola dôsledne vygumovaná. Najprv komunisti a neskôr nacionalisti zobrazovali Beneša buď ako neschopného ignoranta, alebo šovinistického a protislovensky zameraného maniaka. A tak sa spolu s jeho zásluhami o Slovensko zabudlo i na jeho významnú knižnú prácu „Reč k Slovákom“ z roku 1934, v ktorej sa Beneš predstavil nie ako nepriateľ, ale ako úprimný priateľ a zástanca Slovákov.

Vážené zhromaždenie, občianske združenie Communio Minerva, v mene ktorého mám tú česť sa k Vám dnes prihovoriť, dlhodobo na Slovensku propaguje odkaz prvej Československej republiky a jej politických predstaviteľov. Som preto úprimné rád, že som mohol, aspoň takto sprostredkovane, vyjadriť hold veľkému Čechoslovákovi a nášmu prezidentovi, Eduardovi Benešovi.       

PhDr. Roman Jančiga,                                                                                     predseda O.Z. Communio Minerva, Bratislava