(28.07.2011; Hospodárske noviny; s. 6; Gluštíková Oľga)
Boj o autonómiu.
Po Slovákoch neuspeli Maďari ani u Rumunov. Ich prezident snahu o zmeny administratívneho členenia krajiny tvrdo odmietol.
Bukurešť, Bratislava
Maďarská vláda spustila na viacerých frontoch tvrdý diplomatický boj o územnú autonómiu svojich menšín. V tejto veci však narážajú na čoraz ostrejší odpor svojich susedov. Na túto tému s nimi odmietajú diskutovať nielen Slováci, ale aj ďalšie krajiny.
Najnovšie dostal premiér Viktor Orbán červenú aj od Rumunov. "Prezident Traian Basescu povedal, že pokiaľ bude úradovať on, autonómia maďarskej menšiny je neprípustná," povedal pre HN rumunský poslanec slovenského pôvodu Adrian Miroslav Merka.
Rumunom pritom nahráva, že na budúci rok sa u nich konajú parlamentné voľby. "Pred nimi si žiadna z politických strán nedovolí vytiahnuť požiadavku autonómie maďarskej menšiny. Strany by tým stratili časť svojich voličov," dodal Merka.
Bitka o Rumunsko
V Rumunsku vytvára najväčší nátlak na vytvorenie autonómie vedenie Maďarskej demokratickej strany, ktorá má zastúpenie v oboch komorách parlamentu. "Najviac však na túto vec tlačí podpredseda Európskeho parlamentu László Tôkés," tvrdí Merka.
Územná reorganizácia Rumunska je podľa neho potrebná. Nie však kvôli národnostným menšinám, ale z ekonomických a úradných dôvodov. Zo súčasných 42 žúp rumunskí politici navrhujú urobiť osem až dvanásť krajov. Podľa Merkových informácií by tak maďarská menšina v prípade 12 krajov mala výrazné postavenie približne v troch z nich, z čoho by chcela vyťažiť.
Oficiálne sa k maďarskej menšine v Rumunsku prihlásilo jeden a pol milióna ľudí, podľa Merka ich však reálne môže byť asi 800 tisíc. Pôvodné rumunské obyvateľstvo sa proti maďarským autonomistickým snahám nestavia nenávistné, pretože rieši horšie problémy v krajine, akými sú zlá ekonomická situácia či nezamestnanosť," dodal rumunský Slovák.
Diplomatický spor u nás
Maďarská menšina sa snaží aj o autonómiu južných častí Slovenska. Tá nám však podľa slov podpredsedu Mosta Híd Zsolta Simona nehrozí. Takéto problémy nemusia riešiť Rakúšania, ktorí s Maďarskom takisto susedia. "Podobné autonomistické snahy tu maďarská menšina neprejavuje. Zrejme za to môže náš multikulturalizmus. Nedávno sme však mali s touto menšinou problémy kvôli novému jazykovému zákonu," povedala pre HN Valerie Hauffová z rakúskeho ministerstva zahraničných vecí.
***
O čo bojujú Maďari
-v Rumunsku sa usilujú o autonómiu troch krajov, čakajú však na územnú reformu krajiny
-u nás požadujú autonómiu južného Slovenska
-v Rakúsku chceli zmeniť jazykový zákon, ktorý podľa nich znevýhodňuje menšiny
Zs. SIMON: Na južnom Slovensku nehrozí územná autonómia
(26.07.2011; www.tasr.sk; s. ; TASR)
Bratislava 26. júla (TASR) Na južnom Slovensku nehrozí územná autonómia. Otvárať túto tému je zbytočné. Maďarsko by politikou, pri ktorej otvára otázku akejkoľvek územnej autonómie, nemalo zakrývať svoje vlastné problémy doma. Pre TASR to povedal podpredseda Mosta Híd a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.
Reagoval tak na vyjadrenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha. Ten minulý týždeň v rumunskom Baile Tušnad na 22. ročníku letnej univerzity Maďarov konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia a aké formy autonómie treba uskutočniť v daných regiónoch s prihliadnutím na špecifickú situáciu tamojších Maďarov. Otázkou je, akým spôsobom možno tieto ciele zrealizovať, zdôraznil.
Autonómia nie je podľa neho iba právnou otázkou, tá zahŕňa v sebe všetky súvislosti života maďarskej menšiny. "Autonómia je základnou otázkou vzťahu k maďarstvu," zdôraznil Németh s tým, že v susedných krajinách nie je záležitosť autonómie Maďarov "masovou požiadavkou", napríklad na Slovensku sa autonómia stala "hysterizovanou" témou.
Na podujatí vystúpil aj predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi, ktorý povedal, že slovenské politické sily sa snažia budovať slovenský národný štát bez Maďarov. Uviedol tiež, že na rozdiel od možností, ktoré majú na presadzovanie svojich záujmov Maďari žijúci v srbskej Vojvodine, na Slovensku neexistuje možnosť na vybudovanie partnerstva.
"Vnímam tieto vyjadrenia ako vyhlásenia politika, ktorý je za futbalovou čiarou. Čiže, takého, ktorý sa nemôže zúčastniť na základnom rozhodovacom procese v rámci SR. Ale za toto si môže SMK sama, pretože si zvolila takú rétoriku, ktorá ľudí rozdeľovala a nie spájala," reagoval pre TASR Simon.
Dodal, že hoci opozičná SNS má snahy budovať slovenský národný štát bez Maďarov, súčasné vládne strany nie. Zdôraznil, že na Slovensku je snaha o zlepšenie životnej úrovne slovenských Maďarov.
"Presadili sme zákon o používaní jazykov národnostných menšín a prispeli sme k zmene klímy v prípade vzťahov s občanmi SR maďarskej národnosti," pripomenul Simon. Dodal, že bugárovci sa snažia podporovať slovenských Maďarov rôznymi spôsobmi, vrátane tvorby pracovných miest na južnom Slovensku.
Orbán nepochodil. Rumuni neustúpia jeho požiadavkám
(26.07.2011; www.aktualne.sk; Zahraničie, 11.32, s. ; TASR)
Bukurešť: Rumunsko nebude nikdy rokovať s Maďarskom o administratívno územnej reforme svojej krajiny, vyhlásil rumunský prezident Traian Basescu v reakcii na prejav maďarského premiéra Viktora Orbána.
Podľa správy internetového vydania maďarského denníka Népszabadság predseda maďarskej vlády v sobotu v rumunskom Baile Tušnad v záverečný deň 22. ročníka letnej univerzity Maďarov povedal, že ešte nedozrel čas, aby Maďarsko rokovalo s Rumunskom o reorganizovaní administratívneho členenia Rumunska.
"Domnievam sa, že nikdy nepríde čas, kedy by Maďarsko mohlo zasahovať do zorganizovania verejnej správy Rumunska. Maďarsko má svoje vlastné problémy a to dosť veľké. Nech si ich vyrieši doma. Všetky vyjadrenia v tejto súvislosti sú nežiaduce," zdôraznil Basescu v rumunskej verejnoprávnej televízii TVR.
"Reformu územného členenia Rumunska nemožno obetovať kvôli záujmom menšín. Je potrebné nájsť riešenie. Rumunsko má 22 miliónov obyvateľov, z toho je Maďarov iba poldruha milióna. Nemôžeme obetovať záujmy väčšiny ale ani záujmy maďarskej menšiny kvôli záujmom niekoľkých politikov," cituje rumunského prezidenta Népszabadság v článku nazvanom "Basescu poslal Orbána domov".
Podľa niektorých plánov reorganizácie územného členenia Rumunska by oblasti, v ktorej žije maďarská menšina, rozdelili do dvoch samostatných žúp, v ktorých by Maďari tvorili v jednej iba 30 percentnú a v druhej iba 20 percentnú menšinu.
V súčasných troch župách Harghita, Covasna a Mureš tvoria príslušníci maďarskej menšiny väčšinu.
Berényi: Slovensko sa snaží budovať štát bez Maďarov
(23.07.2011; www.sme.sk; Z domova, 12:24, s. ; tasr)
BUDAPEŠŤ. Slovenské politické sily sa snažia budovať slovenský národný štát bez Maďarov, vyhlásil v piatok v rumunskom Baile Tušnad na 22. ročníku letnej univerzity Maďarov predseda SMK József Berényi. Dnes je záverečný deň podujatia, očakávajú na ňom aj maďarského premiéra Viktora Orbána.
Na rozdiel od možností, ktoré na presadzovanie svojich záujmov majú Maďari žijúci v srbskej Vojvodine, na Slovensku neexistuje možnosť na vybudovanie partnerstva, povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Berényi na panelovej diskusii o formách autonómie Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline.
Predseda SMK poukázal na to, že výsledky sčítania ľudu, ktoré budú známe na jeseň, preukážu zníženie počtu Maďarov žijúcich na Slovensku. Ako poznamenal, tieto údaje určia aj možnosti spoločenstva maďarskej menšiny až do budúceho sčítania.
Podľa predsedu Zväzu vojvodinských Maďarov (VMSZ) Istvána Pásztora v otázke autonómie možno pokročiť iba v tom prípade, ak sa podarí nájsť partnera disponujúceho väčšinovou mocou v politickom rozhodovaní. "Iba tak môžeme pokročiť, ak dokážeme presvedčiť väčšinu, že to nedestabilizuje krajinu," dodal.
Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia a aké formy autonómie treba uskutočniť v daných regiónoch s prihliadnutím na špecifickú situáciu tamojších Maďarov. Otázkou je, akým spôsobom je možné tieto ciele zrealizovať, zdôraznil.
Autonómia nie je podľa neho iba právnou otázkou, tá zahŕňa v sebe všetky súvislosti života maďarskej menšiny. "Autonómia je základnou otázkou vzťahu k maďarstvu," zdôraznil Németh a dodal, že v susedných krajinách nie je záležitosť autonómie Maďarov "masovou požiadavkou", napríklad na Slovensku sa autonómia stala "hysterizovanou" témou.
V programe panelovej diskusie dnešného záverečného dňa letnej univerzity bude otázka zjednotenia maďarského národa v Európe 21. storočia. V diskusii vystúpia premiér Orbán a rumunský europoslanec László Tökés. Podujatie bude moderovať maďarský štátny tajomník Zsolt Németh.
Predchádzajúcich ročníkov podujatia sa zúčastnil aj rumunský prezident Traian Basescu. Tento rok organizátori viackrát rokovali s jeho kanceláriou. Keď vysvitlo, že rumunský prezident má nabitý program, napokon ho nepozývali. Vlani Basescu povedal, že rumunsko maďarské zmierenie je jedným z hlavných pilierov regiónu strednej Európy. Predvlani si najvyšší rumunský predstaviteľ vyslúžil piskot účastníkov, keď zopakoval odmietavé stanovisko k autonómii regiónu Sikulov. Povedal, že Rumunsko je jednotným a nedeliteľným národným štátom.
Z monitoringu Matice slovenské