Odpoveď Kállaymu

2. června 1943

Ministerský předseda Kállay povedal 29. mája dôležitú reč v budapeštskom Športpalaste. Aj v Berlíne majú Športpalast, kde rečnievajú velkí páni. Na niektoré Kállayové vývody je třeba odpo\edať.

Ako všetci jeho predchodcovia, hovoří aj on vo svojej reči o Maďarsku, ktoré verne plní všetky svoje závazky a připomíná, že morálně jednanie Maďarov robí z nich spolahlivých priatelov a velmi cenných spojencov. Hovoří nám ďalej, že Maďari majú čisté svedomie. Ako všetci jeho predchodcovia hodil Kállay tisícročnú slinu po prezidentovi Benešovi, ktorý právě v tú chvílu bol hosťom prezidenta Roosevelta v Bielom dome. O Benešovi a jeho spolupracovníkoch hovorí s opovržením ako o emigrantoch. Poznám rady maďarských šlachtických i nešlachtických nem-nem-sohaistov, ktorí, myslím, boli by radi na našom mieste ako puhí emigranti po boku Roosevelta, Churchilla a Stalina. Na to však je už pozdě.

Kállay vysvetluje prečo, kedy a ako sa spojilo Maďarsko s Talianskom a jeho velkým vôdcom Mussolinim, ktorému je pán Kállay velmi povďačný za porozumenie a vemé priatelstvo. Mussoliniho, ktorý je smutným a bolavým appendixom (slovenský sa tomu vraví slepé črevo) Hitlerovej hrúzovlády, nikto medzi spojenými národmi pánovi Kállayovi nezávidí. Mussolini zatým každého ošmekol, hlavně svoj vlastný národ. Pamätám sa dobre, čo vystrojali v Budapešti, keď tam prišiel zať Hitlerovo slepého čreva - Ciano. Bola to triumfová cesta.

Rovnako zaujímavé je to, čo nám hovoří Kállay o Hitlerovi. Hitler, ktorého Kállay nazýva slavným vôdcom nemeckej říše, zlomil vraj putá Trianonu a preto sa Maďarsko s Nemeckom spojilo, lebo z Hitlerovej blahovóle znova získať svoje dějinné práva. Z blahovóle Hitlerovej, ktorý jediný - ako vraví Kállay - môže zachránit’ Europu před bolševizmom.

Rozumiem velmi dobře, že situácia Kállayova je ťažká a nie závidenia hodná, ale spôsob, akym háji maďarská politiku za ostatné štyri roky, je neseriózny a nepravdivý. Kállay odmieta obvineme, že ukradli územia, ktoré im nepatřily a zmieňuje sa pochvalne o viedeňskej arbitráži, ktorá bola predohrou k tak zvanému samostatnému Slovensku a Chorvatsku, ba dokonce sa vychvaluje, že právě Maďarsko bolo prvé, ktoré tieto života neschopné státy uznalo.

Teda, najskór čo sa tej krádeži týka: Atrament na smluve o večnom priatelstve medzi Maďarskom a Jugosláviou nebol ešte příliš suchý, keď pod protektorátom vyvrhela Hitlera admirál Horthy, vraj na bielom koni, vtrhol na územie Jugoslávie, zatial co sa Hitler chystal k velkému vraždeniu jugoslávského ľudu. Právě tak to bolo s Podkarpatskou Rusou a časťou Slovenska. S námi Maďaři smluvu o vecnom priatelstve nemajú, protože by sme im neboli verili. Nevyvratitelným a nepekným faktom je, že kořistili z najhroznejsieho a nejperfídnejsieho vraždenia, ktoré kedy bolo uvalené na Europu, a proti ktorému aj predok Maďarov Atilla bol fušerským amatérom.

Ministerský předseda Kállay zdôrazňuje ďalej vo svojej řeči, že nie za jeho vlády začala neinteligentná a beznádejná vojna Maďarska proti Rusku, ďalej, že za armádu, ktorá bola v Rusku zničená, musí vybudovať novů.

Pýtám sa pána ministerského předsedu Kállayiho - novu armádu - pre koho? Ešte raz proti Rusku, alebo azda preto, aby obránila to, čo Maďarsko nahrabalo? Teda, pán Kállay nemôže za to, že maďarská mládež bola hnaná na Hitlerové jatky. Nástupca pána Kállayiho bude iste hovoriť, že za to, čo nám tento týždeň hovořil, Kállay nie je zodpovědný. Nemáme vela dôvery k vyhovorkám terajšieho ministerského předsedu a ťažko budeme veriť tomu, čo bude vraveť jeho nedemokratický nástupca. Příprava maďarských alibistov sa už velmi jasné rýsuje na obzore. Iste sa dosť skoro dozvieme, že Maďarsko nechcelo ísť ani s Hitlerom ani s Mussolinim a že tak musel urobiť proti svojej vóli. To bude otázka, ktorú si maďarský lud so svojími vôdcami vybaví sám. Ja len dôrazne připomínám pánovi Kállayimu, že zmocnenie sa Podkarpatskej Rusi a časti Slovenska neuznáváme, že tak zvaná viedeňská arbitráž bola zlodějskou infámiou a dóstojným pokračováním Mnichova a s Mníchovom predohrou k 15. Marci. Hovořím to menom Čechov a Slovákov. Ja som išiel do emigrácie pre Mnichov, súc si vědomý toho, čo bude nasledovať. Ak sa dnes prebúdza u pána Kállayiho starosť o krešťanstvo a západnú civilizáciu, deje sa tak trochu oneskorene. Bolo to Maďarsko, ktoré zahájilo rasistické barbarstvo a to zanedlho po minulej vojne. A vtedy keď Hitler pustošil Polsko, Jugosláviu a vraždil bezbranných občanov rotterdamských, Maďari mlčali. V časoch, keď statisíce ludí trpí v koncetračných táboroch a ghettoch, nemôžeme, nechceme a nebudeme brať ohlad na to, čo nám dnes hovoří ktorýkolvek Hitlerov partner, nech si mu je už z toho partnerstva úzko alebo nie.

V závere svojej řeči Kállay zdôraznil, že maďarský národ má svojho vodcu. Ako nikdy predtým, stojí maďarský národ za regentom Horthym. Ak je tomu tak, nie je to dobrou predzvesťou dohody medzi Maďarskom a demokraciami, ktoré chápu slova humanita a křesťanská civilizácia celkom ináč než tí, ktorí sú Hitlerovi iste dnes vďační.

To som považoval za potřebné povedať rečníkovi - tentoraz z budapeštského Sportpalastu.

Jan Masaryk: Volá Londýn , str. 244-246

reprint vydání z roku 1948